Pripomienky

Územný plán by mal prihliadať na všetky aspekty riešeného územia a to nielen z nejakého úzkeho pohľadu, pohľadu módneho či moderného a čisto poslušného a servilného voči súčasným komerčným tlakom. Tie sú teraz a hoci vyklíčia hocikde a hocikedy, mali by byť myšlienkovo odborne usmerňované a stláčané, aby pre nadobudnuté nezvládnuteľné rozmery sa nestali spoločenskou príťažou, pretože  konzumne uvažujúci človek nechce vnímať riešenia v komplexnejších súvislostiach. Súčasný príklad komercionalizácie Nízkych Tatier je toho príkladom. Príkladom napáchaných škôd megalomániou a bezbrehým sebectvom. Vlastné blaho a užívanie si, spôsobuje zároveň rozsiahle celoplošné problémy s výrubmi, vodou, čistotou aj pre tých, čo si to tam užívajú.

Každé územie je jedinečné

svojím charakterom dejinami, zvyklosťami a to je to, čím sa vieme ešte sem tam príležitostne pri preskakovaní národných vatier pochváliť V skutočnosti však skutek utek a zvysoka na to .....me, na kultúrne pamiatky, na podporu vidieka. V popredí je biznis, priemyselný park. Nedokážeme využívať rozumne turizmus. Máme čo ponúknuť, len zorientovanie sa v problematike nám trvá akosi pridlho a popri tom prznime naše prostredie gýčmi, pseudo stavbami odkukanými z prímoria, či zámoria, posadenými do pôvodného iného, nažského a napríklad do horského prostredia. Len preto, lebo územia stratili svoj charakter a identitu a dovolili sme to, kde uniformita či psudooriginalita robí z našich miest a obcí Disneyland. Len pre benevolentnosť úradov a divným chápaním demokracie účastníkov výstavby. Stačilo sledovať Francúzsko s jeho Tour de France, aby bolo každému jasné, že obce a mestá majú svoj charakter, vzhľad, jednotnosť, štýl.

Napríklad charakter tatranského územia, hoci je to v susedstve kraja, má svoj liptovsko, goralsko, spišský charakter, daný vývojom a vplyvom všetkých kultúr na našom území, nádherne vymodelovaný Jurkovičovými myšlienkami, Hoepfnerovou secesiou a hrazdeným kúpeľným štýlom, predstavuje jedinečné posolstvo a preto robiť z týchto území akési pamätníčky súčasných autorov, ktorých nevhodné zásahy tu máme a budú tu navždy deformovať pôvodné jednotné a štýlovo charakteristické územie, aj s nejakou dokonca panelovou výstavbou, je barbarstvom a absurditou, vizitkou národa. Podhorie ovplyvnené najmä nemeckým prisťahovalectvom, skvostnou gotikou musí mať svoj pôvodný, modernosťou doby nedeformovaný charakter. Máme tu predsa skvosty pod ochranou Unesco, máme tu pošramotené, doráňané národné parky, rezervácie, ktoré si vyžadujú pozornosť a ochranu a nie komerciu chápanú v nerešpektovaní pravidiel. Máme technické a prírodné skvosty a my akoby sme o nich ani nechceli vedieť.  

1. Hádam by sa dalo začať nejakým spoločenským sľubom a či skôr bonmotom, o plánoch na realizáciu nejakého aquaparku. Nebudem to tu rozvíjať viac, lebo pomerne jasne čitateľné je to v https://cuchran.blog.sme.sk/c/541510/vodne-centrum-kosicky-aquapark.html?ref=viacbloger

Pre mňa je geotermálna energia najmä energetický zdroj a nie zanedbateľného významu a kúpalisko s ochladenou vodou je len zbytkovým využiteľným produktom, ináč takáto obrovská investícia vrazená do chladenia horúceho zdroja nemá návratnosť. Tu by som očakával už koordináciu s významnými pozemnými komunikáciami, ktorá nenastala a pravdepodobne tak bude aj z dôvodu, že ÚP kraja o tom ani neuvažovalo. Alebo ide o protichodné zámery?

Čitateľ nech so poriadne prečíta aj linky v spomínanom blogu. O stave informovanosti a územných plánoch hovorí:

https://kosice.korzar.sme.sk/c/22170559/pri-cizaticiach-nedaleko-kosic-ma-vyrast-novy-aquapark

Hádam za jeden z relevantných podkladov možno pokladať: http://www.uzemneplany.sk/upn/vuc-kosicky-kraj/uzemny-plan-vuc/zmeny-a-doplnky-r-2004/vykres/komplexny-urbanisticky-navrh, 

kde sa trasuje a možno vlastne aj kopíruje trasa, podľa mojich informácií aj vyprojektovaná. Ako spomínam v blogu, projektoval som budovu pre účel využitia tepla pre Košice pri Teplárni pod mostom a trasu odtiaľ do jej areálu.    

2. Máme tu významné minerálne zdroje, https://horami.sk/zdravie/zdravie-kupele-liecebne/ a máme tu výrazné diery vo využívaní tohto potenciálu, množstvo a množstvo lokálnych zdrojov sú úplne barbarsky zničené. A to tvorili voľakedy vyhľadávané miesta. Predpokladám, že by sa mohli tieto pôvodné zdroje ľudského zdravia ponúkané prírodou, dostať na svetlo sveta. 

https://www.vodnesvety.sk/mapa východ to má nejaké riedke a nie je to dané hydrogeologickým pomermi...

3. Máme tu významné továrne, priemyselné centrá, treba spomenúť železiarne pri Košiciach, ale aj pôvodné hute v Rudohorí, čo síce majú útlm, máme strojárenské tradície, máme prekladišťa, suchozemské prístavy. Máme tu významné historické dedičstvo v technických pamiatkach pôvodných nemeckých banských miest, čo dnes nespravodlivo upadajú, lebo akosi zmizli z módy, avšak predstavujú silný potenciál, z ktorého sa dá čerpať. Máme osobnosti technického rozvoja svetového významu a kto z nich má aspoň pamätnú tabuľu? Sú to stredobody, časti nášho kraja, nech nimi aj zostanú a nech nie sú zatienené modernou a často bezohľadnou industrializáciou, ktorá je často len dôsledkom nepriaznivého vývoja spoločnosti založenej na plytvaní a vysokej spotrebe.

4. Prírodný potenciál kraja predstavuje výzvu k nápravám z minulosti a súčasnosti najmä v oblasti ochrany lesov, spravovania vody, jej záchytu, opatrení na východe kraja. Nechcime tu urán, potom premenovaný na iné horniny a podstata ostáva.

5. Potenciál poľnohospodársky je veľmi zle využívaný, pastviská ako keby nejestvovali, rozmanitosť plodín akoby bola orientovaná len energeticky a priemyselne, pohŕdanie pôdou sa prejavuje na každom kroku od zdeformovaných agrodotácií, po neschopnosť vypestovať si potraviny na vidieku a mať z neho zásobáreň priľahlých miest, byť sebestačný a nevoziť potraviny cez celý kontinent kamiónmi zahlcujúcim diaľnice.

Urbanisticky nemôže byť vidiek orientovaný na uskladnenie premiestnených mestských zhýčkaných obyvateľov, čo si na vidiek zároveň privezú mestské maniere. Dedina je pôvabná svojou rozmanitosťou, jednoduchosťou, prirodzenosťou nie továrňou za humnami. Štát ju jednou rukou chce podporovať, aspoň to tak deklaruje a druhou rukou píše pravidlá, ktoré hlboko deformujú dedinu, bránia jej individuálne chovať a pestovať, čo sú najmä zákazy chovu a pestovania, pretože nejaký bohatý paprda z mesta nedokáže počúvať brechoty, mekoty, bučania a milšia je mu jeho sekačka na trávu a burácanie jeho bavoráka. Ešte aj ten hmyz je tu otravný. To musí riešiť právnou cestou!

Toto asi nebude ten proklamovaný agroturizmus a rozvoj potravinárskej produkcie a vidieka. 

6. Turistika, turizmus, čo takto veľmi zjednodušene pomenúvame aktivity v prírode, musí mať k tomu vytvorené prirodzené podmienky, zdravú prírodu, nie vyrúbané lesy, zatarasené turistické chodníky, zničené prírodné prvky, lávky, mostíky, zdemolované nepriechodné zvážnice, zavreté zámky, hrady, nulové dopravné spojenia a osobné autá všade. Lebo nohy oťaželi už v tridsiatke. Rozvoj nemôže byť predstavovaný hotelovou výstavbou, ale ponúknutím existujúcich kapacít na privátoch v súkromných domoch. Príkladom je akiste Orava, Roháče s veľkým pokrytím ubytovacích služieb pri jej širokom spektre. A akéže tam eurofondy!

https://horami.sk/na-hory/sprievodcovske-turisticke-udaje/

https://horami.sk/faq-nielen-otazky-a-odpovede/ o turistike, turizme a podobne

7.  Máme silný železničný potenciál ešte z minulosti, najmä v hlavných dopravných osiach, ale žiaľ vlečky nám hynú vďaka chabej logistike štátneho prepravcu a tvárime sa, akoby sme železnicu nepotrebovali, že ju nahradí diaľnica. Doprava je v značne chaotickom stave a rozhodne by nemala stať na diaľničnej sieti. Žiaľ došlo k deformácií štruktúry dopravy najmä preorientovaním sa na cestnú, čo výrazne ovplyvnilo chod spoločnosti, krajina sa začala zapĺňať cestnými kamiónmi, čo tranzitne brázdia celý kontinent. A pritom železničná dokáže práve na väčšie vzdialenosti zaručiť prepravu veľkoobjemovej komodity. Samozrejme je hromada komodít, kde čas doručenia nie je z dôvodu pokazenia sa, tak výrazne významný. Takže? Problémom je logistika železničnej dopravy, ktorá zostala niekde v minulom storočí. Preorientovanie dopravy na kamiónovú cestnú však výrazne zaťažuje dopravne a technicky cestnú infraštruktúru, nie je lacná a poplatky za kilometre sa stali výnosným strategickým výnosom.

Zmätočné je riešenie dopravy. Plány sú takéto:

• https://sobotnik.sk/2019/12/sutaz-r2-roznava-jablonov-tunel-soroska/
• https://www.roznava.sk/rychlostna-cesta-r2-je-klucova-pre-rozvoj-regionu 

a popri tom okresné mesto uvažuje úplne opačne:

• https://kosice.korzar.sme.sk/c/22505348/riesia-ako-dostat-cyklistov-na-cestu-medzi-kosicami-a-u-s-steelom.html

zdegradovať budúcu tranzitnú "erku" na mimonormovú nejakú účelovku. Kto nevie, tak zúžený pruh zároveň predstavuje zníženie prepravnej rýchlosti. Popri inom...  

Takto nejako vyzerá vzorové priečne usporiadanie "erky" (R):