VODA, EKO OPATRENIA
Život a prostredie na tejto planéte závisí od jej základného kameňa - vody a od životaschopných podmienok na nej.
chvíľu počkaj...
Urbanizované prostredie, musí v sebe obnášať enviro a eko prístupy. Nachádza sa na tejto planéte a nemôže bez nej fungovať. Umelé riešenia, pretechnizované prvky odlúčenosť od prírody má svoj dopad na všetky atribúty života človeka. Negatívne chápané prostredie, zlé podmienky, sa prejavujú sociálnym správaním, negativizmom. Svet bez prírody nemôže existovať. Urbanizované prostredie nesmie byť odizolovaným ostrovom, naopak musí byť súčasťou krajiny. To však predstavuje pozmeniť chápanie prírodných zdrojov ako úctivý dar, zapožičaný k nášmu bytiu, ktorý nielenže si užijeme, ale mali by sme ho na oplátku vrátiť. Zatiaľ sa so zdrojmi hospodári systémom "po nás potopa"
Musíme sa naučiť viac dávať, viac rozmýšľať ako vrátiť prírode, ako jej neuškodiť, ak už si všetko berieme ako z výkladnej skrine a bez zaplatenia. Pred ľudstvom sú výzvy. Sú to ale už výzvy ako prežiť. Sú to ale dlhodobejšie vyhliadky ale ak sa nebudú riešiť už teraz a to v praxi, vyhliadku nebudú žiadne. A ak to ľudia vnímajú len v horizonte svojho života, tak mi je ich ľúto. Osud ľudstva bude spečatený.
VODA
Pozrime sa ako sa s vodou gazduje. Dne máme a uvažuje sa s vysokou spotrebou vody v domácnosti. Rozvody sú na pitnú vodu, pričom však na pitné účely, varenie, umývanie riadu, ide len veľmi malá časť, povedzme 10%. Neúnosných až približne 90% použitia pitnej upravovanej nakupovanej dovedenej vody sa použije veľmi nehospodárne. Na splachovanie WC, pranie, údržbu. Aby sme ju preliali na miesto odberu z nejakého zdroja potrebujeme na to nemalé investície na zriadenie, údržbu rozvodov, na réžiu. Máme šancu však lepšie hospodáriť.
Dažďovú vodu zo striech a plôch paradoxne zvádzame do kanálu a ešte si za o zaplatíme. Naproti tomu táto voda mohla vykryť značnú spotrebu domácnosti na úžitkové účely, kde sa používa tiež paradoxne zas voda pitná.
Nuž prepych hraničiaci s hlúposťou.
Ak budeme hospodáriť s dažďovou vodou, voda sa nám odvďačí zlepšením klímy, zazelenaním, zažehnaním potopy.
Ako?
Voda prenesená z iného chotára v chotári chýba. Naopak v miestach so sústredeným odberom a nutnosťou dovozu vody je nadbytočná a ak po spotrebe prechádza do vodného toku, spolu aj s vodou so striech a spevnených plôch je jasné, že mu zvyšuje hladinu. Ak k tomu prirátame rýchlo odvodnené málo nasiakavé vyerodované priľahlé zvodné územia, ktoré sa stávajú územím s labilným počasím, tak sa týmto spôsobom generuje potopa so všetkým čo s tým súvisí.
Takže ak sa pôjde cestou dôsledného hospodárenia vodou, v rozpočte mesta a v riešení územného plánu nebude potrebné zvyšovanie hláv hrádzi, betónové opevnenia tokov a podobne chápanými opatreniami sa výrazne znížia náklady, územia, oblasti, dostanú inú než opevňovaciu funkciu.
Môže sa však regulovať a usmerniť dianie v spoločnosti, prijať pravidlá regule, založené na racionalite, ekonomickej návratnosti, vysokej úžitkovosti, ekologičnosti.
Stačí
- vrátiť vodu, kde vznikla
- zvýšiť retenciu území
- stavebné a architektonické riešenia môžu byť zelené, modré, teda s riešeniami úzko spojenými s prírodou, jej blahodarnými vplyvmi, s vodou, jej nezastupiteľnou úlohou v každom živote
nechať rozhodovať alternatívnych odborníkov (nesúhlasiacich z vládnou doktrínou)
Stavebné riešenia- konštrukčné a architektonické prístupy
- Zazelenanie budov
Určite vegetácia je nevyhnutná pre celý pozemský život. Vegetácia listnatá svojim sezónnym pôsobením, je účinným prvkom v architektúre budov. Nie je len dodatočnou stafážou vizualizácie budovy, ako sa bežne považuje, príroda by mala byť integrovaným prvom budovy, či akéhokoľvek stavebného diela. Človek má povinnosť vrátiť prírode, čo jej budovou zobral.
Príroda má geniálne riešenia. Fotosyntéza je základom života na planéte. V lete rastliny rastú, bujnejú a produkujú kyslík a konzumujú CO2 - toho strašiaka, na ktorého sa niektorí vyhovárajú a dávajú mu za vinu, že sa dusíme horúčavou, topíme v záplavách. Geniálna príroda vie vyjsť aj človekovi v ústrety. Treba len vidieť. V lete je bujná má lístie, tieň, môže tak vytvárať slnečnú clonu, tak dôležitú pre letný režim obzvlášť moderných sklenených stavieb umelo tak klimatizovaných. V zime naopak bez listov, otvorí budove prijímať potrebnú slnečnú energiu, premieňať ju na tepelnú, či elektrickú a použiť v bilancii budovy. Ovšem je to vtedy bez výroby kyslíka. Využívanie vegetácie a prírody niekdajší stavitelia poznali veľmi dôverne, dnešná sterilná doba sa od prvotného poznania živého tvora od slnka a tieňa obrátila chrbtom
Riešme, žiadajme:
Strechy – vodné, tzv. nulových (spádovo) strechy s vytvorením stálej výšky hladiny vody na streche, použitím vodných nádob a podobne, zelené strechy s vysokou retenciou vody, zberné slnečné kolektory ako zdroj energie, prírodné záhrady s vegetácou a životom. Riešme energetické fasády, akumuláciu energie, tepla, ostrovné zdroje energie. Postarajme sa o znižovanie spotreby. Znížme sálanie tepla povrchom konštrukcií, ale aj autami, dlažbami, komunikáciami, odvodom vody do kanalizácie.
Architektonicko-stavebný prístup
Prijímajme riešenia stavieb ktorá už svojou dispozičnou zonáciou, orientovaním na svetové strany, polohovaním, riešením, tvarom je prvým základným predpokladom ku racionálne poňatému riešeniu. Je na to množstvo grifov. Vynecháme ich vymenovanie a popis, lebo je široká problematika.
Zachytávanie vody, vsakovanie, riešenie dopravných stavieb
Stavba, budova je zásahom do pozemku, pôdy, do pôvodného mikrosveta života obehu živín vody. Pôdorysne budova zaužívaného tvaru a riešenia odrezala okrem pôvodnej vegetácie a pôdneho krytu aj cestu vsiaknutiu vody, ktorá tam predtým prirodzene cirkulovala. Avšak, ak sa namiesto pôvodného pôdneho krytu, stromového porastu, zjaví plocha s nulovou návratnosťou vody do pôdneho režimu – čo je nateraz zvykom – odkanalizovať dažďovú vodu do verejnej kanalizácie a tam sčítaním striech a spevnených asfaltových či betónových plôch dvíhať prietokové hladiny vodných tokov, do ktorých je kanalizácia zaústená, a navyše ak strecha či spevnená plocha pôsobí ako obrovský sálajúci radiátor, tak sčítaním nie ich malého množstva, vzniká otázka:
Je to v poriadku? Určite nie.
Definujme
Definícia pojmu je základ každého predpisu. Normatív, súhrn regulačných požiadaviek musí, alebo by mal definovať základné požiadavky. Áno definujme pohľadové koridory, dominanty mesta, oblastí, chránené objekty, definujme zastavanosť hmotovú výškovú, ale nemôžu byť niektoré pojmy viac výkladové, neurčito definované, ako napr. nízkopodlažná výstavba, kde sa nedefinuje počet podlaží a prax ukazuje rôzny a benevolentný a zneužívaný výklad tohto pojmu, vedúci k chaotickej nesúrodej výstavbe najmä v zastavaných oblastiach rodinnými domami.
Stanovme normatívy, regulatívy
Dajme ráz výstavbe
Nie je to tak dávno, keď architekti publikovali a kritizovali silný zásah do dedinskej štruktúry rodinných domov tzv. „kockami“ čo bol trend 60. - 80. rokov 20. storočia. Hoci taktiež možno kritizovať pseudo a tzv. ľudovú architektúru z povojnového obdobia s pretrvaním niekde do 60. - 70. rokov s mandzardami, sklíčkami, kabrincami. Taktiež mestská individuálna architektúra nezaostávala v divokej zástavbe za dedinou a pretekalo sa od prízemných škatuliek, cez „štokové“ 3-podlažné rodinné domy. Považovalo sa to za porušenie pôvodného vzhľadu. Dnes vidieť obrovský prienik cudzích vzorov, najmä južánskeho typu s miernymi a previslými strechami s korýtkovými škridlami, spolovice alpského využívajúc mierny sklon a mohutný krov na výkonnú snehovú izoláciu. Dnes sa architekt neštíti vložiť vysokomodernú kubistickú budovu medzi liptovské chalupy. Mnohí ešte sú aj vyhodnocovaní v rozličných prestížnych súťažiach. Dnes už zmizla poézia ulíc, jej atmosféra štýl. Vznikli nesúrodé oplotené sklady na ľudí na minimalistických pozemkoch bez služieb bez uličného priezoru, bez dominanty bez citu. Ale s dopadom na city obyvateľov.
Toto nie je podľa mňa žiadúce
Myslím ši, pozerajúc Francúzsko zhora pri známych cyklopretekoch, že oblasť, obec, mesto má svojráz, budovaný stáročia. Charakteristický svojim zjavom. Musím predsa cítiť, že som prišiel do Smokovca na Horehronie, či som na bratislavskom nábreží.
OTVORME DVERE PRE Alternatívne riešenia ALE BEZ SľUBOV A TAPANÍ
Spolu vytvorme predpoklady pre moderné a hlavne zdravé mesto
nech prestane atakovanie obyvateľov atómovým fantómom
bude nám lepšie
http://vodaprezivot.blogspot.sk/2016/08/odpad.html
Musíš byť registrovaný
NA ZVÁŽENIE
...ako by sa mohlo ľudstvo uberať...
...ak by chcelo...
PLÁN OBNOVY
Plán obnovy
Krajina a naša planéta, ktorá je naša, nie tým, že sme si ju kúpili, že sme získali právo ju likvidovať a robíme si s ňou čo len chceme, už dávno vydáva signály a volá o pomoc. Nezdá sa, že by to počuli a či chceli všetci, ale jej reakcie jasne naznačujú, že nie sú ničím iným, len reakciou na dianie zapríčinené nikým iným ako samozvoleným pánom tvorstva a planéty. On ním nie je, len zotrváva v tomto omyle a preto vystrája a nerešpektuje matku čoho zrodila.
Ak sa má začať proces spätného prinavrátenia života na Zemi, musia sa zastaviť procesy, ktoré sú tu, sú devastačné a ktoré neustále naberajú na sile. Lenže, ak zvážime, že devastácia je väčšia a neustále napreduje a proti nej je v reakcii postavená obnovovacia sila, ktorá zďaleka nedosahuje silu devastácie, je jasné, že sčítaním vektorov síl pôsobiacich proti sebe víťazí tá silnejšia, devastačná.
Môžeme uvažovať, že reakcia, sila obnovy, bude len zmierňujúcou silou v sile napredovania devastácie. Malou brzdou. To nestačí. Ľudstvo musí vycúvať a prinavrátiť prostredie hodne naspäť. Lebo dlho neprežije. Drastická vízia, ale pravdivá.
Ak teda má nastať otočenie a vyhrávať má obnovovacia sila, ako to bude možné dosiahnuť?
Mám pocit, že človek zhýčkaný civilizáciou najmä v posledných generáciách, nie je schopný a ani ochotný rozmýšľať nad osudom Zeme a to tak hlboko, že by dokázal chápať systémy a subsystémy funkcií života a chovania sa prírody. A nazrieť na svoje správanie sa. Lebo je sebec, egoista a čo ja viem čo ešte, lebo taký je a prerobiť ho bude ten najväčší problém.
Ak by sa v túto chvíľu odhodlalo ľudstvo ku razantnému kroku, muselo by radikálne zmeniť svoje správanie a to najmä vo svojom konzumnom správaní, svojom narcistickom správaní sa. Lenže konzum je výsledok blahobytu, nešetrnosť je tou istou stránkou mince ako mrhanie a márnivosť, chamtivosť, sebeckosť.
Možno spojiť blahobyt človeka a šetrnosť ku planéte?
Výchova a školstvo, však neustále chrlí, je pre nich jednoduchšie a je to potom brané ako dogma, určité vedomostné šablóny. Tie sú v mnohom úplne v protiklade so žiaducim smerovaním na vybudovanie žiaducej reakcie, obnovovacej sily a školstvo neponúka výučbové alternatívy, s iným uhlom pohľadu, než zaužívaným. Vlastne alternatívne chápanie, by sa malo čím skôr pretransformovať do smeru, prúdu obnovy. Lebo momentálny stav je taký, že sa do praxe neustále zavádzajú prapôvodné a dnes už prekonané teórie, ktoré nemali hlbšie pohľady a boli len jednostranným a úzkym pohľadom na problém. Lenže postaviť sa proti nim, je pre študenta, poslucháča, cesta k vyhazovu.
To akiste nie je dobré. Takže ak obnova, tak nechrliť Zemi bludné projektové riešenia, čo spôsobujú práve problémy a voči ktorým niekto na inom fóre potom namáha napravovať. Ak obnova tak výchova k chápaniu spojitých nádob procesov prírody. Len ten čas...
Nepochopené
Pre mňa je nepochopiteľné to, že ľudia nechápu princípy, spojitosti. Nechápem že nechápu elementárne princípy a veci čo ich stretávajú každý deň. Snáď chápu gravitáciu, dráhu letu telesa, pôsobenie vody, živlov spojité nádoby, a so základnou dynamikou sa stretli už pri prvom zabíjaní klinca do steny spolu s opuchnutými prstami priamo úmernými sile úderu.
Chápu a týka sa to najmä vlastného Ja všetko čo s tým súvisí. Vlastné potreby, plat, kariéru, svoje zdravie. Chcú viac a nárokujú si mať sa lepšie a samozrejme za menšie výkony, čomu hovoríme produktivita. Čím viac výkonu za menej času, ľahšie, to všetko doprevádzané lepším príjmom zúročeným do ďalších potrieb. A tak sa konzum stále a stále rozrastá, čo je samozrejme sprevádzané neustále sa zvyšujúcim vstupmi, materiálom, energiou, ľudskou prácou. To všetko je to čo nám túto planétu rozožiera.
Chceme obletieť svet, máme na to ale za turistickým poznaním sa skrýva ohromná spotreba energie, materiál na výrobu lietadiel, ich prevádzku, letísk, ich vybavenie, dopravnej štruktúry, zabetónované sú obrovské plochy a medzitým chýba pôda, miznú kopce a podzemné ložiská rúd a spálená ropa sa už nikdy nepopužije inak, akurát spôsobuje problémy v atmosfére. Rúbeme pralesy aby sme získavali pestovateľské polia a deravíme pľúca planéty. Vlastne všetko čo sme použili nám netreba a končí v spaľovňach, skládkach a dokonca v moriach.
Rumpľačenie na každom kroku a nevidno sily, čo by to aspoň badateľne spomalila, následne zastavila a vrátila do opačného smeru, do obnovy. Je to nezvratný krok ak chce človek prežiť. Možno výrazná časť ľudstva bagatelizuje tento stav a nemá chuť to otočiť. Možno chuť má ale vycúva, lebo by sa musela zriecť významného podielu svojho pohodlia.
Ale ono to ide aj bez drastických opatrení, ktoré by posunuli ľudstvo do doby kamennej
Ak zoberieme a v mysli preberieme, kde možno v prvom rade spôsobiť prevrat v mysli je podľa mňa vedomie človeka, že je súčiastkou mechanizmu obrovského systému, Že aj na ňom záleží aký bude mať mechanizmus chod.
Takže človek začni od seba, čo je môj slogan, mojej súkromnej kampane a vzdoru voči apatii
Človek nemusí mať vzdelanie aby chápal základné princípy života a princípy, statiku, pohyb, život, smrť, teplo, zimu. Ak niekto pestuje v pote a drine plodiny v divokých Himalájach, má to ťažké. Pôdy málo a k tomu divoké zrážky, čo berú všetko dolu do divokých riav a v období sucha zas voda chýba. Elementárne jednoduchým prístupo, začal stavať hrázky s kamenia a hlíny a vrstevnicovo, aby muto neodnieslo. A jednoduchý človek robil to čo káže logika vecí a mi ho radíme na nižší supienok ľudskej civilizácie. Človek niekde uprostred kontinentálnej únie, čo tiež súťaží o titul kolíska civilizácie, dospel s tou úrovňou chápania tak ďaleko, že jeho pričinením, už z pôdy veľa neostáva, lebo ju splavuje, tam všetko zanáša a vyrába obrovské škody, čo voda neodovzdala vlahu na poliach ale zišla niekde až do vedľajšieho chotáta spolu so všetkými živinami. To všetko ešte za bohatej podpory a dotácií. No za takéto činy by taký gazda bol s tých Himaláji vyhostený.
Obnovovať
Nuž prináleží nám účastníkom týchto rokov, tieto generácie začať, rozbehnúť obnovy, likvidovať škody čo sa tu nakumulovali, a žiaľ ešte ako spomínam neprestali kumulovať.
Mala by nastať éra, niečo ako obrovská zeleno-modrá vlna čo sa prelieva od krajiny do kontinentu, od kontinentu na celú planétu ako vedeckotechnická revolúcia, čo má začiatok v ľudskej mysli, v chcení.
Spomínal som, že nik sa neodhodlá ku krajným niečoho sa zriekajúcich riešení. Touto cestou nie.
Ale mám dnes už tak vyspelé technológie, že vieme výrazne alternovať zaužívané postupy. Vieme sporiť energiou, vieme juakumulovať, vieme ju sieťovo prerozdeliť od miest výroby do miest spotreby. U nás alternatívne myslenie, a tak tomu nejako posmešne nadávame, je niekde v prenatálnom štádiu a možno niekde v plienkach.
Množstvo spotreby je nezmyselnej, generovanej už samotným prvotným riešením. Tu prevládajú zaužívané postupy a vyjazdené koľaje.
SKLÁDKY A VRAKOVIŠŤA
Vraky na komunikáciach sa nachádzajú kdekoľvek a často ide o dlhodobo opustené vozidlá. Snáď by pomohol postreh polície a obyvateľov, čo akiste reagujú na existujúcu situáciu.
Nelegálne skládky – ak sú evidované, nachádzajú sa podľa mňa najmä v blízkosti intravilánu mesta na kraji záhradkárskych osád. Zlyhávajú kontajnery. Spomeniem len silné skládky na kraji Hradovej – blízko žltej turistickej trasy, v blízkosti zastávky pod vežou, prameň v blízkosti, Suchá dolina, trasy medzi KVP a Girbešom a veľa ďalších.
Základná filozofia postavená na princípe odpadu po konzume, taká, že za odpad platí spotrebiteľ, núti spotrebiteľa hľadať lacnejšiu cestu. Zaiste je tam aj lenivosť a drzosť, ak aj existuje už nejaký zberný bod a ten je dokonca zadarmo voforme kontajnera.
Z hľadiska chovania spotrebiteľa ku tzv. odpadu sa hádam bude meniť a prispievajú k tomu hoci zatiaľ ojedinelé realizácie bezobalového predaja do vlastného obalu.
Ak sa pozrieme na problematiku odpadu, načrel by som do širšieho pohľadu na problematiku. Je to najmä obalová technika a tam by sa mohla výrobcom nastaviť aj trieda výrobku a jeho obalu. Nie je predsa nevyhnutne nutní baliť veci do trojitého obalu a akiste by sa jednoduchším opakovateľným obalom čo bezobalovým spôsobom mohla riešiť otázka vzniku odpadu a to ešte aj možným cenovým rozlíšením.

KONTAJNERY NA SÍDLISKÁCH
Kontajnery na sídliskách.
V minulosti nám bohato stačili kuka nádoby, tuším tak sa volali. Dnešný konzum, spotreba, ale aj spôsob výroby, čo neumožňuje opravy spotrebičov vháňa spotrebiteľa do bludného nákupného kruhu. Konzum je tým činiteľom, čo nás oberá o zdravie priestor a o planétu.
V minulosti sa odpadom a jeho spracovaniu, venovalo viac v prípravnej fáze projektovania budov či sídlisk. Známe riešenia, ako sú zvislé zhozy vo vežiakoch, činžiakoch stroskotali na hygiene a nezodpovednom odvoze. Problém presunul odpad na ulicu. Vznikli nevzhľadné ostrovy špiny, miesto záujmu nezamestnaných triedičov a zberačov odpadu, čo v ňom nachádza surovinu a dokonca aj zdroj obživy.
Dnes ako na základe nejakého písknutia a rozkazu sa jednostranne dostáva do popredia všeobecného záujmu riešenie stacionárne, riešenie zapustnými či polozapustnými veľkokapacitnými kontajneriskami.
Ak porovnávame riešenie mám pocit, že ide o vlnu, ktorá je viac populistickou, než realizovateľnou.
Pre umiestnenie do nádob je dôležité odseparovanie domácnosťami biologického odpadu od suchého (plasty, sklo, kov, nebezpečné materiály (batéria, lieky) čo je prvý predpoklad hygieny pri akomkoľvek úložišti.

SEPAROVANIE ODPADU
Pre umiestnenie do nádob je dôležité odseparovanie domácnosťami biologického odpadu od suchého (plasty, sklo, kov, nebezpečné materiály (batéria, lieky) čo je prvý predpoklad hygieny pri akomkoľvek úložišti.
Separovanie, tak, ako sa to chápe vo všeobecnosti, vyprodukovať a potom riešiť, je dosť pomýlené.
Vyrábame jednorázové, či neopraviteľné výrobky, výrobky vzájomne súčiastkovo nekontabilné, pokaziteľné, najmä plastových častí v mechanicky namáhaných častiach, pokaziteľné elektronicky, kde maličkou súčiastkov a snáď aj načasovanou, sa dokáže znefunkčniť celý výrobok. Obrovská záťaž odpadmi sa prejavuje obrovskými nárokmi na jeho skladovanie, recykláž.
Repas dnes v konzumnej spoločnostije niekde na pokraji záujmu.
ZNIŽOVANIE OBJEMU ODPADU
Výkup a zálohovanie
A čo tak poberať sa načrtnutou cestou - znižovať objem smetia a odpadu
Výkup a zálohovanie
Nuž za prvé občan si musí uvedomiť, že takzvaný odpad je súborom aj mnohých materiálov a prvkov, na ktoré bolo vynaložené množstvo energie a ľudskej práce a že sa to niekde odniekiaľ ten materiál a získal, niekde sa z tej zeme odkrojil, a niekde chýba- to je tá jama v podzemí tie vyklčované lesy, čo slúžia ako palivo na výrobu elektriny, čo poháňa výrobu. Neprispôsobivý to pochopil a nejako sám od seba triedi na základe vlastného zisku a potreby.
Ako konzumenti máme množstvo možností ako upraviť svoje správanie a nasmerovať ho ku spáse tejto planéty. Nepochopiteľné správanie sa surovinám, ktoré nazývame odpadom však končene vygeneroval možné vrátenie týchto surovín. Síce je to žiaľ v začiatkoch, ale má šancu.
- mesto by mohlo začať kampaň napríklad výrobou a zavedením opakovateľných tašiek, sáčkov ak teda igelitovým sáčkami dusíme oceány, mohlo by znížiť svoj odapdový problém
- zálohovanie obalov by malo byť samozrejmosťou
- nízkoobalové komodity by mali byť samozrejmosťou, tak ako zavedenie odberových bezobalových obchodov dovlastnej nádoby
- je potrebné zaviesť odber nebezpečných materiálov (lieky, batérie, chémia)

BIOODPAD
Zníženie objemu domového odpadu
- rastlinného pôvodu
- živočíšneho pôvodu
Odpad rastlinného pôvodu
Existuje forma spracovanie rastlinných zvyškov (šupky, jadrá, ale aj vajíčkové škrupiny) biologickým spracovaním. Forma kompostovanie nie je ničím novým, chemická doba kompostovaniu nevyhovuje a je úplne scestná.
Z hľadiska spracovania rastlinného odpadu je základnou formou spracovania kompostérmi:
- záhradnými
- domovými
Záhradné sú snáď známe. za zmienku stoja najmä bytové
Domáce spracovanie je zaujímavé v každom prípade zaujímavé a pre každú stranu výhodné:
- občan a mesto sa neborís problémom hnijúceho odpadu
- naopak získava sa biohumus vhodný pre akékoľvek pestovateľské účely, obzvlášť v dobe strácania pôdy splavovaní, vysušovaním, urbanizáciou
Odpad živočíšneho pôvodu
Našinec nie je zvyknutý na domáce spracovanie kuchynského odpadu drezovými drvičkami. Tu je samozrejmá obrovská rezerva, pretože sa taktovedia spracovávať mäsové zvyšky, dokonca aj hydinové kostičky. Tým sa dosiahne výrazné odstránenie hygienických problémov pri tradičnom plnení kontajnerov bioodpadom s následovným obťažovaním hmyzom a hlodavcami.
U pretrvávajúceho problému s hlodavcami okrem tohoto hlavného napájacieho zdroja, je samozrejmým problémom vnik hlodavcov do stokovej siete, čo je na trocha inú tému.
- biologické živiny sú spracovateľné po transporte do čističiek
- zníženie potrieb deratizácie, znížením potravinového zásobovania v kontajneroch a podobne
PESTOVANIE, SPRÁVANIE SA K ZELENI
Áno vytvorili sme si akýsi svoj model života odtrhnutý od reality, bez chápania širších súvislosti. Pýšime sa pokoseným trávnikom, takmer totožným s pokrývkou hlavy niektorých majiteľov, bohatých rezidencií obohnanými vysokými plotmi. Vytvorili sme si predstavu, že sa všetko musí podrobiť nášmu rozhodnutiu a ak nie, vypálime to, zrobíme chemický nálet a vec je vybavená. Následne pučíme do telesnej schrán protialergické lieky, bojíme sa všetkého a preto to chceme vyhubiť, chránime sa pred všetkým, myjeme sa x krát denne, čím si zodierame kontaktnú a ochrannú prírodnu vrsvu a ešte viac sa obnažujeme mikronepriateľom, proti ktorým sme si vyhubili ochranné prostriedky. Opäť siahame na krémy, tabletky, máme rakoviny kože, vnútorností, krvi, lebo sme podľahli ilúzii šťastia spočívajúce na chemickom pestovaní, chove na ochrane pesticídmi. Hynieme a bude to horšie. Zničili sme život okolo nás a vňom aj svoj.
Kupujeme si žlté narcisy, aby sme sa vykúpili odpustkami od viny, čo nesieme za rakovinu.
Plán obnovy https://cuchran.blog.sme.sk/c/502119/plan-obnovy.html
Nájazdy kosačiek neumožňujú ani len podrásť poľnej kvetene, čo sme jej tu kedysi mali na každom kroku. Potom nieto čo peľovať, nieto čím opeľovať a na opeľovení, oplodňovaní je založený život. Už nenájdeš motýľov, čo preletovali z kveta na kvet, vyberajúc si pochúťky ako v nejakom supermarkete či cukrárni. Nie sú kvety, nie sú motýle, hmyz, nebude pôda, úroda, jedlo pre chamtivca, čo to všetko zničil. Ilúzia čisto zelených trávnikov je naivná a zlá. Nie pestrosť vegetácie, flóry je príčinou alergií, čo si mnoho ľudí myslí, ale sucho a chémia v prachu mestských aglomerácií. Zdravší sú v tomto ohľade ľudia na vidieku, sú v pridzenom kontakte so svetom a v prirodzenej rovnováhe zo životom, ak zoberieme klasický model vidieka.
Čo by pomohlo:
- komunitné pestovania a chovy (drobné obhospodarovania zelene s využitím miestnych biozdrojov získaných z zeleného odpadu z domácností
- komunitné chovy včelstiev, k čomu je potrebné vytvoriť aj potrebné podmienky najmä v diverziifikačnom chápaní mestskej zelene
- zachytávanie vody budovami, plochami
- chápanie zodpovedných
Keby som bol lykožrút,
letel by som za les, pozrieť sa do Štrasburgu a posťažovať sa tam hoci aj dnes. Vraj všetko žeriem. A tak zelení mužíci vyrúbali dopredu celý zelenúčky zdravý les, kde nás bolo len zopár, čo som mal v pláne nechať svojim pra-pra potomkom. Skôr by sme ho nenačali ani náhodou. My do čerstvého nelezieme. No nechutí a nechutí! Drevo musí voňať hnilobou. To je pochúťka. My si vždy počkáme na staré unavené stromy.
Všetko zvalili na mňa a moju rodinu. Fajn, že nám nechávajú toľko dreva, obzvlášť, keď sú vysadené v jednom šíku, v jednom druhu a sú aj rovnako staré. Oni potom aj umierajú naraz. Tak sme vtedy celá naša široká rodina pohromade. Ani sa nevieme dožrať a darí sa nám, jedna radosť. Ale aj nás potom ubúda, keď sa na nás kŕmia lesné vtáky, čo nie je pre nás zas tak dobré. Fajn, že to tak pre nás zariadili. Nemusíme poletovať lesom a hľadať umierajúci strom, tú sú všetky pohromade. A zelení mužíci, nás za to nenávidia, lebo žerieme staré. Takže vytínajú zdravé stromy skôr, aby sme si nerobili zbytočné chúťky.
Takže najradšej by som do toho Francúzska letel a všetko im povedal. Že sa vyrubujú celé, aj zdravé lesy, vraj na ochranu pred nami. To tí zelení mužíci potom zrúbané drevo predajú, aby si euríčka pekne spolu s ďalšími chrobákmi rozdelili. Zrejme žerú eurá a sú stále nenásytní. A že vraj ochránili les pred nami. Prd! Ten les mohol žiť a mal na nás počkať desiatky rokov a my by sme si na ňom potom postupne pomaškrtili. Nie naraz, ako zelení mužíci, ale postupne, ako nám to príroda nadeľuje už milióny rokov. Hodili to na nás. Eurožrúti!
(niekedy v r. 2010)
🙂 či 🙁 ?