Pozrime sa ako sa s vodou gazduje. Dne máme a uvažuje sa s vysokou spotrebou vody v domácnosti. Rozvody sú na pitnú vodu, pričom však na pitné účely, varenie, umývanie riadu, ide len veľmi malá časť, povedzme 10%. Neúnosných až približne 90% použitia pitnej upravovanej nakupovanej dovedenej vody sa použije veľmi nehospodárne. Na splachovanie WC, pranie, údržbu. Aby sme ju preliali na miesto odberu z nejakého zdroja potrebujeme na to nemalé investície na zriadenie, údržbu rozvodov, na réžiu. Máme šancu však lepšie hospodáriť.

Dažďovú vodu zo striech a plôch paradoxne zvádzame do kanálu a ešte si za o zaplatíme. Naproti tomu táto voda mohla vykryť značnú spotrebu domácnosti na úžitkové účely, kde sa používa tiež paradoxne zas voda pitná.

Nuž prepych hraničiaci s hlúposťou.

Ak  budeme hospodáriť s dažďovou vodou, voda sa nám odvďačí zlepšením klímy, zazelenaním, zažehnaním potopy.

Ako?

Voda prenesená z iného chotára v chotári chýba. Naopak v miestach so sústredeným odberom a nutnosťou dovozu vody je nadbytočná a ak po spotrebe prechádza do vodného toku, spolu aj s vodou so striech a spevnených plôch je jasné, že mu zvyšuje hladinu. Ak k tomu prirátame rýchlo odvodnené málo nasiakavé vyerodované priľahlé zvodné územia, ktoré sa stávajú územím s labilným počasím, tak sa týmto spôsobom generuje potopa so všetkým čo s tým súvisí.

Takže ak sa pôjde cestou dôsledného hospodárenia vodou, v rozpočte mesta a v riešení územného plánu nebude potrebné zvyšovanie hláv hrádzi, betónové opevnenia tokov a podobne chápanými opatreniami sa výrazne znížia náklady, územia, oblasti, dostanú inú než opevňovaciu funkciu.

Môže sa však regulovať a usmerniť dianie v spoločnosti, prijať pravidlá regule, založené na racionalite, ekonomickej návratnosti, vysokej úžitkovosti, ekologičnosti.

Stačí

• vrátiť vodu, kde vznikla
• zvýšiť retenciu území
• stavebné a architektonické riešenia môžu byť zelené, modré, teda s riešeniami úzko spojenými s prírodou, jej blahodarnými vplyvmi, s vodou,  jej nezastupiteľnou úlohou v každom živote

nechať rozhodovať alternatívnych odborníkov (nesúhlasiacich z vládnou doktrínou)

Stavebné riešenia- konštrukčné a architektonické prístupy

• Zazelenanie budov

Určite vegetácia je nevyhnutná pre celý pozemský život. Vegetácia listnatá svojim sezónnym pôsobením, je účinným prvkom v architektúre budov. Nie je len dodatočnou stafážou vizualizácie budovy, ako sa bežne považuje, príroda by mala byť integrovaným prvom budovy, či akéhokoľvek stavebného diela. Človek má povinnosť vrátiť prírode, čo jej budovou zobral. 

Príroda má geniálne riešenia. Fotosyntéza je základom života na planéte. V lete rastliny rastú, bujnejú a produkujú kyslík a konzumujú CO2 - toho strašiaka, na ktorého sa niektorí vyhovárajú a dávajú mu za vinu, že sa dusíme horúčavou, topíme v záplavách. Geniálna príroda vie vyjsť aj človekovi v ústrety. Treba len vidieť. V lete je bujná má lístie, tieň, môže tak vytvárať slnečnú clonu, tak dôležitú pre letný režim obzvlášť moderných sklenených stavieb umelo tak klimatizovaných. V zime naopak bez listov, otvorí budove prijímať potrebnú slnečnú energiu, premieňať ju na tepelnú, či elektrickú a použiť v bilancii budovy. Ovšem je to vtedy bez výroby kyslíka. Využívanie vegetácie a prírody niekdajší stavitelia poznali veľmi dôverne, dnešná sterilná doba sa od prvotného poznania živého tvora od slnka a tieňa obrátila chrbtom

Riešme, žiadajme:

Strechy – vodné, tzv. nulových (spádovo) strechy s vytvorením stálej výšky hladiny vody na streche, použitím vodných nádob a podobne, zelené strechy s vysokou retenciou vody, zberné slnečné kolektory ako zdroj energie, prírodné záhrady s vegetácou a životom. Riešme energetické fasády, akumuláciu energie, tepla, ostrovné zdroje energie. Postarajme sa o znižovanie spotreby. Znížme sálanie tepla povrchom konštrukcií, ale aj autami, dlažbami, komunikáciami, odvodom vody do kanalizácie.

Architektonicko-stavebný prístup

Prijímajme riešenia stavieb ktorá už svojou dispozičnou zonáciou, orientovaním na svetové strany, polohovaním, riešením, tvarom je prvým základným predpokladom ku racionálne poňatému riešeniu. Je na to množstvo grifov. Vynecháme ich vymenovanie a popis, lebo je široká problematika.

Zachytávanie vody, vsakovanie, riešenie dopravných stavieb

Stavba, budova je zásahom do pozemku, pôdy, do pôvodného mikrosveta života obehu živín vody. Pôdorysne budova zaužívaného tvaru a riešenia odrezala okrem pôvodnej vegetácie a pôdneho krytu aj cestu vsiaknutiu vody, ktorá tam predtým prirodzene cirkulovala. Avšak, ak sa namiesto pôvodného pôdneho krytu, stromového porastu, zjaví plocha s nulovou návratnosťou vody do pôdneho režimu – čo je nateraz zvykom – odkanalizovať dažďovú vodu do verejnej kanalizácie a tam sčítaním striech a spevnených asfaltových či betónových plôch dvíhať prietokové hladiny vodných tokov, do ktorých je kanalizácia zaústená, a navyše ak strecha či spevnená plocha pôsobí ako obrovský sálajúci radiátor, tak sčítaním nie ich malého množstva, vzniká otázka:

Je to v poriadku? Určite nie.

Definujme

Definícia pojmu je základ každého predpisu. Normatív, súhrn regulačných požiadaviek musí, alebo by mal definovať základné požiadavky. Áno definujme pohľadové koridory, dominanty mesta, oblastí, chránené objekty, definujme zastavanosť hmotovú výškovú, ale nemôžu byť niektoré pojmy viac výkladové, neurčito definované, ako napr. nízkopodlažná výstavba, kde sa nedefinuje počet podlaží a prax ukazuje rôzny a benevolentný a zneužívaný výklad tohto pojmu, vedúci k chaotickej nesúrodej výstavbe najmä v zastavaných oblastiach rodinnými domami.

Stanovme normatívy, regulatívy

Dajme ráz výstavbe

Nie je to tak dávno, keď architekti publikovali a kritizovali silný zásah do dedinskej štruktúry rodinných domov tzv. „kockami“ čo bol trend 60. - 80. rokov 20. storočia. Hoci taktiež možno kritizovať pseudo a tzv. ľudovú architektúru z povojnového obdobia s pretrvaním niekde do 60. - 70. rokov s mandzardami, sklíčkami, kabrincami. Taktiež mestská individuálna architektúra nezaostávala v divokej zástavbe za dedinou a pretekalo sa od prízemných škatuliek, cez „štokové“ 3-podlažné rodinné domy. Považovalo sa to za porušenie pôvodného vzhľadu. Dnes vidieť obrovský prienik cudzích vzorov, najmä južánskeho typu s miernymi a previslými strechami s korýtkovými škridlami, spolovice alpského využívajúc mierny sklon a mohutný krov na výkonnú snehovú izoláciu. Dnes sa architekt neštíti vložiť vysokomodernú kubistickú budovu medzi liptovské chalupy. Mnohí ešte sú aj vyhodnocovaní v rozličných prestížnych súťažiach. Dnes už zmizla poézia ulíc, jej atmosféra štýl. Vznikli nesúrodé oplotené sklady na ľudí na minimalistických pozemkoch bez služieb bez uličného priezoru, bez dominanty bez citu. Ale s dopadom na city obyvateľov.    

Toto nie je podľa mňa žiadúce

Myslím ši, pozerajúc Francúzsko zhora pri známych cyklopretekoch, že oblasť, obec, mesto má svojráz, budovaný stáročia. Charakteristický svojim zjavom. Musím predsa cítiť, že som prišiel do Smokovca na Horehronie, či som na bratislavskom nábreží.

OTVORME DVERE PRE Alternatívne riešenia ALE BEZ SľUBOV A TAPANÍ

Spolu vytvorme predpoklady pre moderné a hlavne zdravé mesto

nech prestane atakovanie obyvateľov atómovým fantómom

bude nám lepšie

http://vodaprezivot.blogspot.sk/2016/08/odpad.html

Plán obnovy

Krajina a naša planéta, ktorá je naša, nie tým, že sme si ju kúpili, že sme získali právo ju likvidovať a robíme si s ňou čo len chceme, už dávno vydáva signály a volá o pomoc. Nezdá sa, že by to počuli a či chceli všetci, ale jej reakcie jasne naznačujú, že nie sú ničím iným, len reakciou na dianie zapríčinené nikým iným ako samozvoleným pánom tvorstva a planéty. On ním nie je, len zotrváva v tomto omyle a preto vystrája a nerešpektuje matku čoho zrodila.

Ak sa má začať proces spätného prinavrátenia života na Zemi, musia sa zastaviť procesy, ktoré sú tu, sú devastačné a ktoré neustále naberajú na sile. Lenže, ak zvážime, že devastácia je väčšia a neustále napreduje a proti nej je v reakcii postavená obnovovacia sila, ktorá zďaleka nedosahuje silu devastácie, je jasné, že sčítaním vektorov síl pôsobiacich proti sebe víťazí tá silnejšia, devastačná.

Môžeme uvažovať, že reakcia, sila obnovy, bude len zmierňujúcou silou v sile napredovania devastácie. Malou brzdou. To nestačí. Ľudstvo musí vycúvať a prinavrátiť prostredie hodne naspäť. Lebo dlho neprežije. Drastická vízia, ale pravdivá. 

Ak teda má nastať otočenie a vyhrávať má obnovovacia sila, ako to bude možné dosiahnuť?  

Mám pocit, že človek zhýčkaný civilizáciou najmä v posledných generáciách, nie je schopný a ani ochotný rozmýšľať nad osudom Zeme a to tak hlboko, že by dokázal chápať systémy a subsystémy funkcií života a chovania sa prírody. A nazrieť na svoje správanie sa. Lebo je sebec, egoista a čo ja viem čo ešte, lebo taký je a prerobiť ho bude ten najväčší problém.

Ak by sa v túto chvíľu odhodlalo ľudstvo ku razantnému kroku, muselo by radikálne zmeniť svoje správanie a to najmä vo svojom konzumnom správaní, svojom narcistickom správaní sa. Lenže konzum je výsledok  blahobytu, nešetrnosť je tou istou stránkou mince ako mrhanie a márnivosť, chamtivosť, sebeckosť. 

Možno spojiť blahobyt človeka a šetrnosť ku planéte?

Výchova a školstvo, však neustále chrlí,  je pre nich jednoduchšie a je to potom brané ako dogma, určité  vedomostné šablóny. Tie sú v mnohom úplne v protiklade so žiaducim smerovaním na vybudovanie žiaducej reakcie, obnovovacej sily a školstvo neponúka výučbové alternatívy, s iným uhlom pohľadu, než zaužívaným. Vlastne alternatívne chápanie, by sa malo čím skôr pretransformovať  do smeru, prúdu obnovy. Lebo momentálny stav je taký, že sa do praxe neustále zavádzajú prapôvodné a dnes už prekonané teórie, ktoré nemali hlbšie pohľady a boli len jednostranným a úzkym pohľadom na problém. Lenže postaviť sa proti nim, je pre študenta, poslucháča, cesta k vyhazovu.

To akiste nie je dobré. Takže ak obnova, tak nechrliť Zemi bludné projektové riešenia, čo spôsobujú práve problémy a voči ktorým niekto na inom fóre potom namáha napravovať. Ak obnova tak výchova k chápaniu spojitých nádob procesov prírody. Len ten čas...

Nepochopené

Pre mňa je nepochopiteľné to, že ľudia nechápu princípy, spojitosti. Nechápem že nechápu elementárne princípy a veci čo ich stretávajú každý deň. Snáď chápu gravitáciu, dráhu letu telesa, pôsobenie vody, živlov spojité nádoby, a so základnou dynamikou sa stretli už pri prvom zabíjaní klinca do steny spolu s opuchnutými prstami priamo úmernými sile úderu.

Chápu a týka sa to najmä vlastného Ja všetko čo s tým súvisí. Vlastné potreby, plat, kariéru, svoje zdravie. Chcú viac a nárokujú si mať sa lepšie a samozrejme za menšie výkony, čomu hovoríme produktivita. Čím viac výkonu za menej času, ľahšie, to všetko doprevádzané lepším príjmom zúročeným do ďalších potrieb. A tak sa konzum stále a stále rozrastá, čo je samozrejme sprevádzané neustále sa zvyšujúcim vstupmi, materiálom, energiou, ľudskou prácou. To všetko je to čo nám túto planétu rozožiera.

Chceme obletieť svet, máme na to ale za turistickým poznaním sa skrýva ohromná spotreba energie, materiál na výrobu lietadiel, ich prevádzku, letísk, ich vybavenie, dopravnej štruktúry, zabetónované sú obrovské plochy a medzitým chýba pôda, miznú kopce a podzemné ložiská rúd a spálená ropa sa už nikdy nepopužije inak, akurát spôsobuje problémy v atmosfére. Rúbeme pralesy aby sme získavali pestovateľské polia a deravíme pľúca planéty. Vlastne všetko čo sme použili nám netreba a končí v spaľovňach, skládkach a dokonca v moriach.

Rumpľačenie na každom kroku a nevidno sily, čo by to aspoň badateľne spomalila, následne zastavila a vrátila do opačného smeru, do obnovy. Je to nezvratný krok ak chce človek prežiť. Možno výrazná časť ľudstva bagatelizuje tento stav a nemá chuť to otočiť. Možno chuť má ale vycúva, lebo by sa musela zriecť významného podielu svojho pohodlia.

Ale ono to ide aj bez drastických opatrení, ktoré by posunuli ľudstvo do doby kamennej

Ak zoberieme a v mysli preberieme, kde možno v prvom rade spôsobiť prevrat v mysli je podľa mňa vedomie človeka, že je súčiastkou mechanizmu obrovského systému, Že aj na ňom záleží aký bude mať mechanizmus chod.

Takže človek začni od seba, čo je môj slogan, mojej súkromnej kampane a vzdoru voči apatii         

Človek nemusí mať vzdelanie aby chápal základné princípy života a princípy, statiku, pohyb, život, smrť, teplo, zimu. Ak niekto pestuje v pote a drine plodiny v divokých Himalájach, má to ťažké. Pôdy  málo a k tomu divoké zrážky, čo berú všetko dolu do divokých riav a v období sucha zas voda chýba. Elementárne jednoduchým prístupo, začal stavať hrázky s kamenia a hlíny a vrstevnicovo, aby muto neodnieslo. A jednoduchý človek robil to čo káže logika vecí a mi ho radíme na nižší supienok ľudskej civilizácie. Človek niekde uprostred kontinentálnej únie, čo tiež súťaží o titul kolíska civilizácie, dospel s tou úrovňou chápania tak ďaleko, že jeho pričinením, už z pôdy veľa neostáva, lebo ju splavuje, tam všetko zanáša a vyrába obrovské škody, čo voda neodovzdala vlahu na poliach ale zišla niekde až do vedľajšieho chotáta spolu so všetkými živinami. To všetko ešte za bohatej podpory a dotácií. No za takéto činy by taký gazda bol s tých Himaláji vyhostený.  

Obnovovať

Nuž prináleží nám účastníkom týchto rokov, tieto generácie začať, rozbehnúť obnovy, likvidovať škody čo sa tu nakumulovali, a žiaľ ešte ako spomínam neprestali kumulovať.

Mala by nastať éra, niečo ako obrovská zeleno-modrá vlna čo sa prelieva od krajiny do kontinentu, od kontinentu na celú planétu ako vedeckotechnická revolúcia, čo má začiatok v ľudskej mysli, v chcení.

Spomínal som, že nik sa neodhodlá ku krajným niečoho sa zriekajúcich riešení. Touto cestou nie.

Ale mám dnes už tak vyspelé technológie, že vieme výrazne alternovať zaužívané postupy. Vieme sporiť energiou, vieme juakumulovať, vieme ju sieťovo prerozdeliť od miest výroby do miest spotreby. U nás alternatívne myslenie, a tak tomu nejako posmešne nadávame, je niekde v prenatálnom štádiu a možno niekde v plienkach.

Množstvo spotreby je nezmyselnej, generovanej už samotným prvotným riešením. Tu prevládajú zaužívané postupy a vyjazdené koľaje.