Prvý pohľad investora

na dané územia by mal byť legislatívny, normatívny, regulatívny - čo si môžem vo vytipovanom území dovoliť, čo mi dovolia predpisy. Teda mať pred sebou územný plán, jeho regulatívne predpisy, polohy sieti, znalosti o ich možnostiach a kapacitách.

Pod územným plánom by mal investor vidieť pozemky a k nim potrebné katastrálne informácie.

Mal by vidieť dopravnú štruktúru územia a priľahlých širších oblastí, celkov.

Mal by poznať charakter územia, jeho morfológiu, históriu, prírodu, ochranu, čo je spravidla obsahuje správa ku územnému plánu.

Mal by mať znalosti o forme realizovania svojho zámeru, ako a čím je závislý od daností, kde uplatniť autonómne riešenia, napr. energetická sebestačnosť, využívanie úžitkovej dažďovej vody, riešenie odpadového hospodárstva, nízkoobalové technológie, dopravná logistika.

Všetky tieto koncepčné faktory

výrazne ovplyvňujú riešenie, ekonomiku, zámeru, vyvolané investície. Tu je nevyhnutná prvotná spolupráca odborníkov koncepčného vizionárskeho typu: architekti, projektanti, energetici, vodohospodári, sociólogovia, prírodovedci, enviro a ekológovia.

 Aký je stav? Inžinierske siete v tradičnom ponímaní ich potrieb

Považujem za prvoradý predpoklad, legislatívne zaviesť povinnosť evidovať, registrovať a zakresľovať všetky vedia v technických mapách, vrstvách, katastrálnych mapách (technicky veľmi jednoducho, ako osobitná vrstva - mapky GKÚ), čím je veľmi jednoducho a prehľadne identifikované územia a jeho potenciál.  V čase GPS je to len vec uvoľnenia monopolných informácií a ochoty pridať povinnosť zamerania porealizačného stavu sieti do ústredí, napr., do  katastra, ako predpoklad ku kolaudácií. Chce to zmeny stavebných predpisov, chce to znalosti a pochopenie problematiky v zákonodarnom zbore. Chce to pracovitých odborníkov a nie neznalých funkcionárov, politikov, úradníkov.   

Súčasný stav bez znalostí o trasách a kapacitách inžinierskych sietí, včítane dátových rozvodov vnáša ďalší zmätok do základných informácií pre rozhodovania o využití území. Zatiaľ ešte u nás prakticky nejestvujú ostrovné riešenia nezávislé na prívode energií, vody, na spracovaní odpadov, (ak vynecháme osamotené farmy a podobne) takže riešenie sietí je jedným zo základov pre možné plánovanie.

Občasné vlny snažení sa, sa doteraz nestretli s pochopením jednotlivých majiteľov a správcov vedení na spoločných trasách kanálových kolektoroch, na spoločnom plánovaní opráv a rekonštrukcií, čo prináša obrovské finančné nároky na vyvolané investície prekládok, na zmäť problémov pri projektovom riešení, veľa otáznikov pri  príprave území.

Skrátka, ak nie sú vstupy, ťažko generovať výstup.

Žiaľ stav pretrváva, nie je snaha to riešiť, skôr to vyhovuje správcom, lebo prekládkou získajú novučičké rozvody zdarma.

PROBLÉMY SO ZACHYTENÍM STAVU PODZEMNÝCH VEDENÍ

Aby projektant vedel o stave územia na ktorom chce stavebník stavať, potrebuje aj informácie o podzemných vedeniach schovaných pod zemou. Áno schovaných. Stav je taký, že majitelia sieti o polohách len viac menej tušia, takže projektant dostane k dispozícií približnú polohu toho - ktorého vedenia. Lenže problém je v tom, že kým voľakedy v monopolnom prostredí bolo jasné kto je majiteľom, vedelo sa koho treba osloviť. Dnes je hromada majiteľov verejných sietí, o kábloch dátových sietí ani nehovorím. Úplný chaos do toho dávajú stavebné úrady, ktoré vydávajú povolenia na realizácie optických káblov a podobne vedenia len ohlasovacou povinnosťou. Všetko je to bez povinnosti zaviesť polohy a bremená pre pozemky do Katastra. A tak naše sídliska popretkávané neprehľadanou spleťou pôvodných podzemných vedení, takto dostali do daru ďalšie. Takže tam môžu pôsobiť rozličné spoločnosti, ktoré si rozvádzajú napr. internet po sídlisku. Koľko ich tam je a kde sa nachádzajú nevie nik, alebo len žijúci pamätníci. A projektant má vedieť kde a kto a čo má v zemi uložené. Alebo sa má držať len stavebným úradom vymenovaných majiteľov vedení, a teda nech sa káble prekopávajú jedna radosť. Lenže projektant je zodpovedný a potom popoťahovaný za technické riešenie.

Kocúrkovo? Nie Slovensko.

Navrhujem,

aby vznikla povinnosť realizovať zákres podzemných vedení do Katastra a to mať zverejnené vo voľne prístupných digitálnych mapách. Zatiaľ máme síce na Katasterportáli údaje o pozemkoch a majiteľoch, ale vecné bremená, ktoré tam majú byť – spomínané vedenia tam nie sú. Nachádzajú sa ale slovnou formou. Je predsa katastrofou nevedieť čo sa na pozemku nachádza. Je to na dennom poriadku, že niekto má pozemku kanalizačný zberač, či VN kábel, obzvlášť v extraviláne, kde to vraj zákon neprikazoval uvádzať v liste vlastníka ani slovne. Ak teda v extraviláne nie je doteraz zápis o sieťach, predpokladám, že logicky na danom stupni neinformovanosti a absentujúcej povinnosti zavádzať podzemné vedenia do katastra, sa to pri pretypovaní územia (na intravilán) dostanú takéto neevidecie aj do intravilánu obcí.

Nešlo by o byrokratický krok, naopak mnoho krokov by zmizlo. Kolaudáciou stavby by mal majiteľ nového vedenia povinnosť doručiť polohový zákres na kataster, resp. ho zaviesť technickými prostriedkami do príslušnej vrstvy mapy. V spojení s mapami napr. Google tak vniká všeobecný portál vedomostí, informácií. Ak sa niekto bojí špionážneho zneužitia, takýchto znalostí, nech spokojne spí. Kto chce niečo zistiť, zistí si to. A to úplne legálne, bez heknutia. Len to stojí viac papierovania. Google 3D aplikácie umožňujú pohľady pomaly do obývačiek a žiaden majiteľ sieti nepožaduje pri odovzdávaní informácii od projektanta preukaz SIS.

A máme tu aj žiadosti o vyjadrenie k podzemným sieťam

Je povinnosťou projektanta či stavebníka požiadať majiteľov vedení o zakreslenie či určenie ich polohy. Takže, keďže tieto informácie vedia (niekedy ani nevedia, kde čo majú) len majitelia sieti a informačná vrstva s takými to údajmi nie je verejnosti či odborníkom prístupná, musia projektant alebo stavebník požiadať o zákres.

A čuduj sa svete dávajú si niektorí za to aj zaplatiť! Vlastne naopak.Takmer všetci si zato dávajú zaplatiť.

A aby to nebolo také jednoduché istá spoločnosť si svoje drôtiky stráži tak, že ak sa v predmetnej lokalite budúcej stavby nachádza ich káblik napíšu „áno nachádza sa“. A zakresliť si to má ísť projektant k nim z vyplnenou žiadosťou napr. aj do iného mesta. Skrátka

Kocúrkovo na entú 

Vladimír Čuchran, stavebný technik, prevzaté s môjho blogu http://stavebnictvo-sk.blogspot.com/2014/02/problemy-so-zachytenim-stavu-podzemnych.html zo dňa 28. 2. 2014 (pôvodný materiál