PRIPOMIENKY K ÚP KOŠICE
Ľudia nie sú väčšinou pripravení na nekonvenčné riešenia, nie sú pripravení ani zamyslieť sa hlbšie, než prezretie obrázkov a prečítanie nadpisu. Škoda. Vychádzajúc z tohoto poznania, pristupujem ku odbornej problematika s dôrazom na rozobratie námetu, pripomienky, s dôkazovým materiálom, argumentmi. Na rozdiel od suchých pripomienok pridávam zároveň filozofiu myšlienky.
chvíľu počkaj...
Pokúsim sa tu sumarizovať pripomienky. Nie sú to príliš ľahko pochopiteľné myšlienky, preto sú vysvetlenia v jednotlivých podstránkach.
Myšlienkové poňatie tejto problematiky sa vymyká z tradičného chápania problematiky, zo zaužívaných šablón. V pripomienkach a či skôr aj názoroch a riešeniach aj s dosť širokého uhla záberu a podrobnosti, hľadám tu súvislosti a príčiny problémov. Autorov, môj pohľad je pohľadom na bytie ako na spojité nádoby, kde všetko so všetkým súvisí, je to pohľad za roh. Mnohí možno nepochopia, za čo autor nemôže…
- https://horami.sk/moj-nazor-na-uzemny-plan/
- https://horami.sk/odborna-zalezitost-by-mala-byt-odpolitizovana/
PRIPOMIENKY
sú rozvrhnuté do nejakých myšlienkových kapitol.
K nápomoci sú aj na jednotlivých podstánkach zdroje od PINTERESU – čo je to: https://horami.sk/pinterest-pre-teba/
Prosím, aby čitateľ rozvinul tému a myšlienku a preklikol sa na linky. Nedá sa totiž do textov pripomienok zároveň prikladať komentáre, či dôvodové správy. Forma pripomienok webovou formou by mala rozšíriť názorové spektrum, rozvinúť témy a prispieť tak k naplneniu myšlienok spolutvorby ÚP. Témy som ako-tak rozvinul do nejakých kategórií, kapitol, či okruhov, aby sa trocha sprehľadnila forma textu.
Ďakujem za pozornosť a venovaný čas.
Vlado Čuchran, horami.sk
https://horami.sk/author/horamihorami-sk/
Tieto podstránky, vzhľadom k tomu, že boli odoslané v pripomienkovom konaní, považujem za myšlienkovo, textovo uzavreté, bez ďalšieho zásahu do obsahu pripomienok.
K ÚZEMNÝM PODMIENKAM, K HODNOTÁM MESTA, METODIKA
1. V obraze mesta mi chýba myšlienka námestia.
Námestia sa zdegradovali na hlučné križovatky, na semafóry, zhon, napätie, nadávky šoférov na semafóroch, na prechodoch pre chodcov. Myslím si, že námestie je stretom, stretnutím predovšetkým ľudí. Tak ako v minulosti na križovatkách obchodných ciest vznikali obce, mestá a tie dostávali svoj ráz a rozširovali sa okolo prvotného námestia, kde križovanie ulíc znamenalo styk, výmenu informácií, obchod, stretnutia komunít z iných ulíc, národov a vyznaní, miestami viery, nádeje, pokory. Boli zbernicou iných menších uličiek. Tam sa prepriahali kone, vymieňali informácie, tam boli stisky rúk po stretnutiach svetom roztrúsených duší, tam sa stískali spriaznené duše vo chvíľach odlúčení.
Námestia boli akousi oslavou, dôstojným miestom v obývanej aglomerácií. Tam vznikali prvé krčmičky, banky, trhy, obchody, svätostánky, tam sa stretávali ľudia a vytvárali si priestor na stretávanie sa a na riešenia. Boli miestom, čo bolo strategický významné, orientačným bodom s názvom, čo nieslo meno nejakej významnej osobnosti, udalosti, či iného symbolu vzdania úcty. Malo svoje dominantné postavenie, prvky, pamätníky, parčíky, služby.
A miestom pre ľudí.
Všetky okolité budovy na postranných uliciach čo budovali vstup na takéto námestie, boli podriadené myšlienke dominancie námestia, v úcte pred ním. Gotickí predkovia nám tu zanechali princíp, obdivovaný nadčasovo aj dnes a hádam v budúcnosti, princíp, čo je lákadlom turizmu.
Dnes?
Dnes mi pripadá, že námestia stratili svoju tvár, zmizla pohľadová os, zmizla úcta k nim. Zmizlo umenie z týchto miest, zeleň. Prišla dlažba betón, asfalt, moderné budovy, čo zatienia poslednú zelenú byľ na vyschnutej zemi. Zmizli ľudia, prišli autá, parkoviská, zhon a prepravná lenivosť. Drobné ľudské bytosti sa stratili v zmätečnom zmätku značiek, príkazov, zákazov, reklám. Namiesto stromov všakovaké stĺporadie, káble, namiesto vzhľadných budov bilbordy. Namiesto slobody zebrované koridory. Namiesto stretávok, anonymita a chlad. Všetko to padlo za obeť motorizmu, civilizačných prvkov, náhlenia sa a bezohľadnosti.
Toto sa má odovzdávať nasledujúcim generáciám?
Prečo človek ustúpil? A komu vlastne?
Nebolo to pôvodne určené pre človeka?
https://i.pinimg.com/564x/25/f4/0c/25f40cc5655803a55856b8e867f2f3aa.jpg
Rešpektujme úlohu námestí v urbanizme a architektúre. Rešpektujme ľudí! A pritom najmä prírodu. Budujme priaznivé podmienky pre sociálne spolunažívanie, pre vnemy, pocity, ktoré ešte hádam zostali v našich dušiach. Hádam to stojí za to budovať priaznivú spoločenskú klímu.
2. Ploty
by mali byť súčasťou stavebných konaní a v objektovej stavbe každej stavby v meste, pretože nad drobnými stavbami, kde dnes sú zahrnuté, sa stráca nad nimi kontrola architektonická, urbanistická, koordinovanosť, myšlienka.
Ploty sa mnohokrát stávajú paškvilom, bariérou v urbanizme mesta. Namiesto integrity, slúžia pre izoláciu fyzickú, ale izolujú aj sociálne a spoločensky. Izolácia, zámky, ploty, bariéry, všade číhajúce kamery, strach sú prejavom čohosi, čohosi nedobrého. Izolácia prenikla do fyzična, ale aj do duše, všade.
Akiste niekde sú potrebné, ale ohradzovať parkoviská, detské ihriská a seba samého, je ukazovateľom niečoho zlého. Lebo prídu ploty aj do lesov, na lúky, na hranice. Parky už oplotené máme.
3. Urbanizmus a architektúra nemôže a nesmie segregovať obyvateľov,
dokonca musí rešpektovať aj záujmy domácich mazlíčkov. Nerealizujme stavby len pre krásu, pre pekné pohľadové fasády, na pohľad možno moderné, ale užívateľsky nemotorné, sebecké, prevádzkovo nedobré, zahľadené len do seba, kde človek je len malou stratenou stafážou obrieho konceptu, ale im dávajme prirodzenú potrebnú úlohu:
Slúžiť, nie byť na prázdny obdiv.
Nerobme zo stavieb a zo životného priestoru pamätníčky autorov, ale účelné a viacúčelové budovy, priestranstvá, urbanisticky väzobné účelné plochy s miestom pre každého, aj pre ťažko zdravotne postihnutých, pre malé deti, menej hybných dôchodcov, ale aj pre športovo založených, pre nápaditých ľudí, či pre menej vnímavého občana a pre cudzinca, pre a na obdiv a vnímanie, aby mu mesto nebolo dezorientačnou bariérou so spústou nástrah a omylových riešení, bez piktogramov, navigácií oznamov, dominánt. Ale aj pre sociálne izolované a všakovaké skupiny, lebo tie sú a aj budú, ako vygenerovaný prvok spoločnosti a najmä jej neschopnosti riešiť problém. Vyhnanie neznamená, že problém nebude existovať, bude len niekde inde a vráti sa.
Nie všetci obyvatelia sú a budú schopní držať tempo s vývojom civilizácie. Nie všetci budú chcieť byť „smart“. Lebo ľudí aj umelo dostávame do sociálne ťažkej situácie. Neodstrkujme nikoho. Nie každý je odborník na ekonomiku a právo, zato však podvodníkov v tomto odbore je dosť a tí generujú sociálne dno a beznádej. Zabudnime na preexponovanú digitálnu spoločnosť, vráťme sa k jednoduchým a pôvodným a hlavne ľudským a logickým prirodzeným princípom. Nepodsúvajme im elektronické riešenia na všetko možné aj nemožné, ak nám zároveň zmizne ľudskosť, empatia. To je nanič. Vráťme už pri urbanizme, tvorbe prostredia ľudskú dimenziu. Lebo tá ma zásadný vplyv na budúce správanie sa človeka, užívateľa, človek stotožneného s prostredím, kde žije a chcel by žiť. Tu sú korene vzdoru, podstata vandalizmu, kriminality.
Pomáhajme ľuďom, čo to potrebujú, od toho je tu človečenstvo, princíp prežitia, nie dodatočnými bezbariérovými úpravami, či nejakými naivnými finančnými balíčkami, ale riešme ich prirodzene a integrovane už samotným trasovaním, logickou líniou trás a koridorov, výškovým usporiadaním, s miestami na oddych, na zastavenie pre služby, pre športovisko, park, či zelenú zónu, kultúrny objekt, na dopravný uzol, na výrobu. Toto je úloha urbanizmu a architektúry. Spojiť sociálne, sociologické aspekty, tvorbu životného prostredia a najmä rešpektovanie prírody do nerozporuplného urbanizovaného prostredia. Riešiť v princípe bezbariérovosť, znevýhodnené skupiny občanov.
4. Zelené koridory (mapka)
https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/#riesenia – myšlienka je viac menej znázornená na uvedenom linku tu a zároveň aj na následujúcej mapke. Prosím, čitateľ vojdi do vyššie uvedeného linku, postupuj podľa pokynov a preštuduj si filozofiu trasovania dopravy v meste https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/#zelene_koridory
Pre hlbšie pochopenie je návrh: https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/
Myšlienka podporuje dopravné systémy, prináša do plánovaného následovné:
5. pri podchode, tuneli (podľa ÚP autorov ÚP KE) pod železničnou stanicou na predĺžení Masarykovej ulice (mapka)
myslieť aj na profil pre peších a cyklo, nielen odrazný chodníček vedľa cesty, (mapka) ak teda by mala byť doprava byť vedená tunelom. Na problém sa však pozerám komplexne:
najmä čo sa týka technického riešenia, vedenia nivelety, ale aj náväznosti na spájané mestské časti, dopravný význam, či spôsob dopravy.
6. vnášam do riešenia zelené intravilánové koridory s napojením na trasy (mapka)
aj medzinárodné, cyklo a turistické v extraviláne mesta (mapka). Vnášam do riešenia záujmové uzly, so sústredením funkcií služieb, napojenia na MHD a výletov z mesta, (mapka) funkčné zóny, zóny dopravné, zelené pre umiestnenie peších a cyklokoridorov, https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/eurovelo-sever/pretože pre naplnenie myšlienok cyklotrás, chodenia pešo, mobility bez áut, zdieľanej dopravy a najmä cyklistickej, je práve potrebná, v prvom rade povinnosť mesta vytvoriť pre to základné podmienky dopravnej infaštruktúry, služieb, oddychových zón, zelených a modrých, aby vznikal kyslík najmä spotrebovaný motorovou dopravou, aby mohla žiť zeleň z plôch so zadržanou atmosférickou vodou, aby firemným bonusom nebolo parkovacie miesto a služobný automobil pre pohyb z domu do práce a späť a jeho náklady boli zúčtované v účtovníctve a zvyšovali tak výslednú cenu produktu firmy. Priamym dôsledkom parkovacieho problému je nevytvorenie podmienok. https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/ Dopravný systém musí byť natoľko funkčný a lákavý, že prirodzenou cestou eliminuje množstvo osobnej automobilovej dopravy.
- mapka https://www.google.com/maps/d/u/0/embed?mid=1tFTq_s2Mvu0IInV1g73zXtd9dW9esZvm
- https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/
- https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/
Význam zelených častí snáď nemusím zdôrazňovať najmä jej fotosyntézu https://sk.wikipedia.org/wiki/Fotosynt%C3%A9za.
7. vnášam do riešenia vonkajší zelený okruh pre turistiku a cyklo (mapka)
https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/eurovelo-sever/
Turistika a podobná pohybová aktivita je priamo s mestských koridorov vyvedená do záujmových uzlov a nimi do prírodných značených trás. https://www.freemap.sk/?map=14/48.731455/21.235113&layers=TI
8. pridávam do riešenia Eurokoridor – cyklo Eurovelo (mapka)
https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/eurovelo-sever/ čo predstavuje napojenie sa na trasu európskeho významu.
9. pridávam do riešenia Nábrežnú (Hornád) – chrbtovú kosť pre zelený koridor, cyklotrasy (mapka)
– odtiaľ logické napojenie na integrovanú hromadnú dopravu (mapka)
https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/integrovana
10. Technická podpora prijatých úvah
(k cyklo cykloservis, služby, pumpy, servisné pomôcky, navigačné tabule značenie, ku elektrodoprave podobne) https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/#technicka-podpora navrhujem v súčinnosti s uzlovými záujmovými bodmi, miestami.
11. Mapy hlukové a mapy znečistenia.
Určite najlepšie by bolo, ak by tento problém nebol. Pri úvahách by rozhodne nemali byť prekročené hranice izočiar hodnôt hluku. Prax však ukazuje, že ešte aj nové obytné budovy sa umiesťujú v bezprostrednej blízkosti exponovaných cestných komunikácií. Tak potom k čomu normy, predpisy, hygiena. Preto môj integrovaný návrh, kde vyzdvihujem úlohu zelene https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/.
12. Stavebná uzávera
Rozhodne by sa mali prijať opatrenia na zamedzenie výstavby, zaviesť stavebnú uzáveru významných investícií do prijatia a zavedenia nového ÚP. Developeri túto časovú voľnosť jednoznačne zneužívajú – robia sa výnimky, zmeny ÚP ako na páse http://www.kosice.sk/article.php?id=21065
13. (Ne) koordinovanosť ÚP
Akoby tu chýbala koncepcia a koordinovanosť plánovacích aktov na úrovni štátu, kraja, mesta – napr. rozpor ÚP Ke, KSK napr. pri zámere pri Haniske, Bočiari a akoby padnutie či nepadnutie zámeru malo nesmierny význam na koncepciu mesta. Myslím si, že úvahy o priemyselných areáloch na juh od mesta, či už sú v Haniske či Kechneci na osídlenie, či dopravu v Košiciach a okolí nemá vplyv. Obe kapacity sú v rovnakom dopravnom koridore, v pomerne rovnakej dopravnej vzdialenosti pri nábore pracovnej sily z Košíc je to úplne jedno. Stále je to ten istý počet a rovnaký dopravný koridor. To, že sú tu rozpory, politické rozhodnutia, je tuším každému jasné. Takže kapacita sa mala rátať tak či tak.
14. Občania sú účastníkmi rozhodovania
Ak územný plán je tvorený pre obyvateľov mesta a tí sú aj prizvaní k riešeniam a pripomienkam, ako je možné, že najbližší samosprávny orgán, MČ, taktiež ako účastník procesov, nedbá, alebo vôbec neprizve obyvateľov k účasti a vyjadreniu svojich potrieb? Už tu zlyháva proces prípravy ÚP. Bez občanov to nejde!
MÉDIA A INŽINIERSKE SIETE
Nosný systém uspokojovania potrieb obyvateľov v oblasti energie, vody, tepla, splaškov
15. Zdokumentovanie stavu inžinierskych sieti
Ak nie sú zdokumentované a zachytené územia s ich základnými charakteristikami, možnosťami a v aglomeráciách aj s nevyhnutnými médiami, inžinierskymi sieťami, ťažko hodnotiť pripravenosť územia k nejakému investičnému zámeru či zámeru využívania územia. Ak sledované územia nemajú zákres hlavných rozvodov vedení, ale vlastne celú sieť, je veľmi otázne, ako sa môže pristupovať ku plánovaniu využitia územia a teda vyznieva tu iniciatíva zaviesť zakresľovacie, evidenčné povinnosti majiteľov rozvodov do máp a tie sprístupniť (môj návrh, že do katastra a technických digi máp) – zdanlivo nesúvisí z ÚP, ale súvisí, aj s projektovaním konkrétnych stavieb, keďže je potrebné poznať územie aj z hľadiska kapacít vedení a médií a ich polohy pre rozličné plánovacie úkony. http://stavebnictvo-sk.blogspot.com/2014/02/problemy-so-zachytenim-stavu-podzemnych.html
16. Vyčleniť koridory
sieťam koordinovane s dopravnými tepnami, dať to do povinnosti ako výsledok ÚP, zrealizovať mestom technické mapy mesta, ako podklad ku plánovaniu a rozpracovaniu projektov stavieb
17. Riešiť a smerovať budúce riešenia v ÚP ku autonómnym riešeniam,
bez vysokej náročnosti na rozvod médií
- http://vodaprezivot.blogspot.com/2016/08/jednym-z-najvyraznejsim-posobiacim.html,
- http://stavebnictvo-sk.blogspot.com/2014/02/v-priprave-stavieb-jednym-z.html
Riešenia sú racionálne najmä:
18. Zaviesť povinnosť digitálneho archivovania technickej dokumentácie
objektov a stavieb riešiť autorské práva, http://stavebnictvo-sk.blogspot.com/2014/02/autorske-pravo-v-projektovani-treba.html sprístupniť tieto údaje minimálne technickej a odbornej verejnosti – mohli by sa postarať a navrhnúť projektantské a iné stavebné komory. Súvisí z ÚP najmä tým, že dáva možnosť nahliadnuť do fyzického stavu existujúcich nehnuteľností a konštrukčných riešení a dáva možnosť úvah (napr. rozšírenie mostu, nadstavba objektu, stav pamiatky) a plánovania. Bez toho je to všetko na vode, aj územný plán. (bagatelizovanie problému pôvodnej projektovej dokumentácie https://www.tvkosice.sk/video/5888d89d4526ca03a2d21e50 )
DOPRAVA
Zásobovacie média, podzemné, nadzemné, technická infraštruktúra
19. Plán nemôže hľadieť úzko na riešenú aglomeráciu,
mal by obsahovať myšlienkové riešenie napr. potravinového zabezpečovania aglomerácie so zameraním na lokálnych producentov, čím sa výrazne znížia zaťaženia dopravné, potreby logistické. Nie je to úloha ÚP, ale úlohou spoločnosti by malo byť eliminovať problémy, riešiť príčiny. Nazerať ako sa kapacity dopravy zahlcujú nezmyselným systémom fungovania spoločnosti je krokom po funuse. https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/ Ak ak sa k tomu primiešajú politické harašenia a sľuby, stáva sa aj z dopravy trhací kalendár. Videl by som tu úlohu urbanistov, sociológov a podobne, na oveľa vyššom spoločenskom piedestáli, než mu súčasná spoločnosť naďeľuje.
20. Dopravné vízie tvorené v minulosti sú mnoho a mnohokrát omylové
– absencia vizionárskeho pohľadu koncepčné riešenia, budúcnosť dosť tápe, k riešeniam sa často pristupuje až na základe vygenerovaného problému – najmä koncentráciou výrobných kapacít, zmenou úloh jednotlivých zón. Možno by ÚP vyššieho stupňa – kraj, či štát a medzinárodné dohovory mali mať väčšiu váhu. Snáď by sa mali zmeny v územiach mali premietnuť do takých úvah. Koordinácia ÚP a územných plánov vyššieho rádu, koordinácia s koncepciou hlavnej dopravnej siete by mala byť samozrejmá. Samozrejmosťou by mali byť aj riešenia nemotoristickej dopravy, pešej, koncepcia turistických trás pri hraniciach intravilánu, informačný systém http://cykloproblematika.blogspot.com/2017/07/v-projekte-na-cyklistov-nemysleli.html
21. V košickom meradle tu chýba základný predpoklad pre riešenie dopravy inej než motoristickej
už v tom, že prakticky všetky mimoúrovňové križovatky sú riešené extravilánovo, nie ako križovatky mestského typu. Nemáme tam pruhy, koridory pre možnú električkovú trať, či trolejbus alebo bus, priestor pre peších, pre cyklistov. Pretože, ak sa má individuálna motoristická doprava pretransformovať na hromadnú, tá zmohutnie a bude si vyžadovať kvôli plynulosti a nekonfliktnosti svoje osobitné pruhy. Intenzifikáciou MHD sa síce lepšie využijú dopravné pruhy, ale ak sa bude táto preplietať ako doteraz pomedzi ostatnú dopravu, bude utopená. Preto si vyžaduje osobitné pruhy. A na to mesto nie je pripravené. Mesto nemôže mať odizolované mestské časti, keď mamička s kočíkom nevie prekonať kilometrovú viditeľnú vzdialenosť zo sídliska na iné miesto mesto, len kvôli tomu, že je tam dopravná bariéra. Človek nesmie byť vytlačený autami! A nesmie zostať v núdzi len kvôli technickým, bariérám.
22. V návrhoch plánu by som popri téme integrovanej dopravy,
čo nie nič iné len spojenie dopravy viacerých druhov do jedného uceleného celku, dnes už dosť dlho bradatého problému, ala zelené semafórové vlny na hlavných dopravných tepnách, nadhodil myšlienky technických predpokladov najmä v určení dopravných uzlov, prestupových uzlov, v napojení na služby a ostatné funkcie mesta. Integrovanie predpokladá aj technické zhody, kompatibilitu všetkých prvkov a ich technické predpoklady. Poznáme nesystémové kroky – napr. nevyhovujúce predstaničné námestie, kde vznikol problém s bezbariérovosťou nástupíšť. Koniec koncov obdoba je aj v autobusovej doprave. Problém spočíva rejdovom uhle a opisovaní oblúkov nápravami vozidiel a ich častí. Tieto nemôžu zmietať cestujúcich na ostrovčekoch a či na chodníkoch a tak vznikli medzery medzi obrubníkmi a vozidlami takže bariérové riešenia. V záujme predchádzania týmto problémom je potrebné riešiť zastávky v úsekoch rovných, čo je optimum pre bezbariérovosť MHD a teda jednotlivú územia musia mať na to potrebné priestorové parametre. Určite doprava a jej stratégia a riešila sa kdejako http://cykloproblematika.blogspot.com/2016/01/strategia-dopravy-pre-ke-za-milon.html by mala mať relevantné výsledky, čo nemá. Takže, ak hovoríme o integrovanej doprave, vytvorme pre ňu predpoklady, ja za tie roky rokúce nevidím nijaké pokroky.
- https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/integrovana
- mapka https://www.google.com/maps/d/u/0/embed?mid=1tFTq_s2Mvu0IInV1g73zXtd9dW9esZvm
Samozrejme chcieť integrovanú koľajovú dopravu a vniesť ju do intravilánu mesta, napojiť na extravilán a kapacitne vyťažiť prímestskú dopravu, čo generuje potrebu nových odstavných koľají či nových výhybiek a koľajíšť podpisovať memoranda s Čínou o kontajnerišti, vlakovej tranzitnej doprave a zároveň chcieť zmenšiť územie vyčlenené pre technické zabezpečenie tohoto systému je prinajmenšom scestné.
23. Návrhy ÚP úlohu železníc preraďujú niekde na vedľajšiu koľaj
a dokonca aj uvažujú s redukciou jej plôch jej presmerovaním. Nemôžem súhlasiť so znížením funkcí tohoto druhu dopravy. Akosi veľmi ľahko sme prešli na cestnú dopravu
a radi zahlcujeme vozovky, na čo samozrejme všetci nadávame. Samozrejme, prichádza aj faktor obchodný, s nepriaznivým zásobovaním komoditami, zlou orientáciu hospodárstva krajiny, závislosťou, https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/962195-potravinova-sebestacnost-slovenska-je-rekordne-nizka a tak sa nečudujme, že jedná doprava (cestná) je zahltená a druhá smeruje ku dnu (železnica)
- https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/ - parkovací problém
O úrovni železničnej dopravy, jej pružnosti by sa mal zaoberať niekto na ministerskej úrovni, ak už to tam (asi žiaľ) patrí, ak by tomu rozumeli.
24. Myslím si, že by tu mal a on tu je, vzniknúť dopravný železničný zásobovací uzol, prekladište, suchozemský prístav,
minimálne na úrovni kraja. Zachytávame tu spolu s Čiernou nad Tisou https://www.railpage.net/prekladisko-v-ciernej-nad-tisou-funguje-uz-60-rokov/ tranzit, zo širokorozchodnej železnice a samozrejme je to tranzit obojsmerný. Navrhoval by som funkcie železnice integrovať do ÚP, ako výrazný dopravný prvok a k nemu smerovať významné dopravné tepny, posilnil by som územie malej stanice s ohľadom na dopravný prepoj železnice a cestnej dopravy. (dopravný portál) Myslím si, že doba železníc nie je za nami, naopak. Koniec koncov procesy v zahraničí o čomsi hovoria. Táto krajina podľahla klamlivej a výsostne lobistickej ilúzií diaľníc, keďže tak vznikla umelo vygenerovaná potreba cestnej dopravy aj v prípadoch možnej a existujúcej dopravy železničnej, vlečkovej. Ak teda vozíme komodity, ako autá cestnou dopravou na veľké vzdialenosti a vlečky – zásobovače výrobní a priemyselných zón sú rozoberané do zberných stredísk, možno takýto stav považovať za nezmysel a doslavný hazard a rozkrádanie (nie jediné). V tomto meste by som zachoval všetky vlečky, vtiahol tam väčšiu výrobu. V podstate to aj tak teraz je (VSS, Magnezitka, železiarne, čo považujem za rozšírenú súčasť mesta pôvodné tuším Vinárske závody v Ťahanovciach, vozňové a rušňové depo…) http://www.retailmagazin.sk/logistika/preprava/2643-preprava-tovarov-buducnost-patri-zeleznicnej-doprave Myslím, že si opovrhovanie želežničnou dopravou jej znižovaním napr. v prospech developerských, vízií je v rozpore s pôvodnou myšlienkou integrovanej (osobnej) dopravy a nejako mimo Európske dohovory http://humannageografia.sk/clanky/Hornak_2006c.pdf
25. Čomu a komu slúžia chodníky?
Je celospoločenský nezmysel, ak je všade uprednostňované auto pred človekom – viď nepriechodné chodníky obsadené parkujúcimi autami. plno pred stravovacím zariadením, prázdne parkovisko o 150 m ďalej. Pomenujme, že jestvuje aj pešia doprava ako úplne prvý základný prvok premiestňovania sa človeka. Auto nie je nevyhnutným prvkom života, akým je zeleň, čo nám zásobuje pľúca, auto nám kyslík uberá. A ak zoberieme že autá sa neustále paradoxne zväčšujú a riadne priberajú, spolu s nimi aj kinetická energia, brzdná dráha, odstredivá sila, spotreba pohonných hmôt, pri klesajúcom množstve zásob, tak hádam by sa malo nad tým uvažovať...
26. Doprava je nekoncepčná.
Príklad: V 80- rokoch sme pripravovali homogenizáciu napr. cesty druhej triedy Košice – Jahodná – Krompachy. Odstraňovali sa bodové závady, vylepšovali technické a dopravné parametre, pridávali prídavne pruhy, riešili premostenia, ochranné prvky, vznikala postupne doprava obchvatová (Košická Belá), riešili sa rizikové úseky pred Jahodnou, to všetko sa malo napojiť na úsek v Čermeli, kde je pred údolím široká štvorprúdovka, aby sa z cesty stala účelná dvojka. Potom nastala živelná výstavba popri potoku a ceste v údolí tak, že sa zabrali pozemky a dnes je to dopravný lievik, čo z komunikácie zrobil svojimi parametrami úbohu miestnu komunikáciu, kde sa musela znížiť rýchlosť a vôbec sa neporiešilo parkovanie služieb, pohyb peších vo významnom turisto-rekreačnom koridore.Blízko je spojnica s plánovanou kruhovou križovatkou Kostolianska – Podhradová -Mier – Lokomotíva. Spojnica okolo Veteriny je už takmer upchatá zimným štadiónom, predajňou a to by mala riešiť odklon dopravy zo smeru Ťahanovce! Názorný príklad chaosu. Územný plán môže mať vízie, ale fyzická realita je úplne iná. Príčiny sú v rozporných rozhodnutiach úradov.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Potravinová sebestačnosť, dopravné nároky na prepravu potravinových komodít
27. Poľnohospodárstvo teda v prenesenom zmysle pre mesto, zásobovanie obyvateľstva
potravinami, doprava, nemôže byť okrajovou záležitosťou ÚP. Ako vyplýva z textu, koncepcia zásobovania má silný vplyv na služby, komunikácie. Územný plán, nemôže pozerať len na riešenie mesta. Nie je totiž ostrovom v krajine. Potravinové zásobovanie je kontinuálny proces priamo úmerný schopnosti a neschopnosti byť potravinovo sebestačný, ostrovný, pestovateľský, prímestský spôsob zásobovania, či tranzitný, nákupný, dokonca až medzikontinentálny nesmierne náročný a drahý či cenovo zdeformovaný spôsob (dotácie, clá).
Dnes je potravinovo veľmi závislé na dovoze od vzdialených a najmä cudzozemských producentov, čo je úplný nezmysel ak daná potravina, komodita je vypestovateľná či chovná aj v tejto krajine. Mesto má šancu vytvoriť oázy na kultiváciu a pestovanie komunitným spôsobom. Podporované by malo byť drobné pestovateľstvo, drobnochov, osadné zahradkárske komunity, nezaťažovať ich nezmyselnými príkazmi. Rozvíjať by sa mali okolité obce ako zásobareň mesta a nie sídliská ako sklady na ľudí. Pôvodný princíp rozdelení funkcií mesta a dediny by mal byť zachovaný a dejiny o tom vravia. Tým sa zároveň, ako spomínam, zníži tranzitná kamiónová doprava, znížia prepravné vzdialenosti, náklady komodít pestovateľných aj v našich podmienkach.
28. Urbanizmus dediny, či okrajovej časti mesta dedinského typu, by mal podliehať jeho produkčnej funkcii
a nie zrobiť z týchto satelitov a dokonca dedinských, MČ obytné, odizolované a dokonca oplotené sklady na ľudí, či skôr nadľudí, bez služieb, na „placaté paneláky“ v obci, pretože sa svojou zástavbou a spôsobom života nimi stavajú. Nevraviac o sociálnej izolovanosti. Poľnovýroba a chov nie je hanba, ale nevyhnutnosť!
STAVEBNÍCTVO
Nosný systém uspokojovania potrieb obyvateľov
29. V stavebníctve prevládajú na prírodu devastačné trendy.
http://vodaprezivot.blogspot.com/2016/08/jednym-z-najvyraznejsim-posobiacim.html Máme tu pomerne konzervatívne prístupy v stavebníctve s technológiami s veľkou nadspotrebou použitých materiálov, nárokmi na spracovanie, dopravu, so zlým architektonickým prístupom – vlastne sklady na ľudí, čo vyháňajú ľudí s panelákov. Úzkoprso sa pozerá len na ekonomickú stránku a to najmä na jej zriaďovateľské náklady – za každú cenu zrealizovať nejaký developerský projekt s čo najnižšími investičnými nákladmi, avšak v skutočnosti sa mnohokrát jedná o riešenia s vysokými nákladmi prevádzkovými. Veď zaplatí spotrebiteľ! Slabé tepelnotechnické vlastnosti, zlé tepelné zónovanie, zlá bilancia energií, nízke zazelenenie, neschopnosť ísť do iných riešení, nákup služieb a energií, zlé hospodárenie s vodou, zlé chápanie princípov
to všetko sa musí odraziť najsamprv v nastavených územných plánoch a ich regulatívoch, musia sa celospoločensky zmeniť prístupy k životnému prostrediu. Územný plán môže a je čas, aby pristúpil k riešeniam typu enviro a eko, stanovil základné princípy, najmä stanoviť zásadné kritéria a nastaviť takto regulatívy, aj napriek tomu, že normy a legislatíva sú a hodne zaostávajú najmä v ich aplikácií. Myslená je energetická sebestačnosť, kde už architektúra, územné zónovanie, riešenie objektov by malo byť orientované solárne, energeticky úsporne, ostrovne, bez nákupov služieb, s využitím všetkých dostupných energetických, rekuperačných zelených a ekologických riešení a princípov. Na stavbách a v prostredí by sa mali realizovať vodozádržne opatrenia a zeleň, s jasne kladným výsledkom na zdraví obyvateľov aglomerácie. Zeleň by mala byť súčasťou projektových návrhov a nie stafážou na doplnenie ináč prázdnych architektonických pomníčkov ich autorov.
30. Zlyhávajú úrady, zlyháva systém kontroly dodržiavania noriem a predpisov
a žiaľ realizované stavby a celky sú miestami mimo predpisy normy, len vďaka finančných tlakov investorov, benevolencii či neznalosti a „neznalosti“ úradov. Zlyhávajú úrady, zlyháva systém kontroly dodržiavania noriem a predpisov. Občan prehráva.
Napriek plánom zostavajú stavebné rumoviská po obrovských fabrikách – k čomu plány, ak chýba vykonateľnosť rozhodnutí, ak vôbec nejaké boli. Možné riešenia vyplývajú z faktu, že momentálne nám tu zostávajú stopy od pôvodných nehnuteľností najmä fabrík. Tieto stopy sú smutným dedičstvom nezáujmu spoločnosti, čo sa prenieslo do budúcna, do dedičstva nasledujúcich generácií, čo to majú za minulosť riešiť, suplovať ľahostajnosť zodpovedných. Je to celospoločenský nezmysel, že sa ľahostajne pozeráme na vznik čiernych dier na mapách krajiny či mesta. Dier, čo nám škodia vadia, zavadzajú, sú nejako trpené, ale neriešené.
Hádam by pomohli ekonomické páky a pravidlá o likvidácií spoločností, o povinnom príspevku do likvidačného fondu, ako povinná zložka a podiel už v dani, čo odvádza firma štátu. Štát, kraj, či mesto by si vytvorilo rezervu na riešenie krajných likvidačných prípadov do budúcna a neprejedlo by si svoju budúcnosť, v tomto prípade ako na nášľapnú minu, ktorá len čaká na svoj čas. Určite však vybuchne, o tom niet pochýb. V žiadnom prípade, by som nedovolil len tak skrachovať, zmiznúť a zanechať po sebe potopu. Lebo následky ako vravím potom musia upratať nevinní v tej budúcnosti. V prípade územných plánov sa územia čiernych dier stávajú na veľmi dlhé obdobie nepohnutiteľným prípadom. Prípady, ako Magnezitka ešte k tomu zamorujú blízke okolie a považoval by som za správne a dalo sa to do ÚP, aby sa okolo takých území zriaďovali ochranné pásma so záchytnou zeleňou, zazelenením dier, kde by príroda, trochu vedela pomôcť svojim prírodným filtrom. Je to aj prípad súčasnosti. Treba to priznať otvorene hovoriť, že podobné „okrasy“ negatívne pôsobia na svoje okolie. Nemalo by to riešiť ÚP, ale správa štátu, kraja, obce, že dovolila takáto stav.
31. Regulatívy typu pomer zastavania ku ploche pozemku sú dosť kontraproduktívne
a vôbec neuvažujú napr. s kobercovými, átriovými zástavbami, podobne je to s odstupovými vzdialenosťami domov – vec zaostalého stavebného zákona, vykonávacích vyhlášok – snáď by sa mali prijať pravidlá už vymyslené a jednoducho niečí typ zákona jednoducho prevziať, k čomu aj tak v EÚ raz dôjde – k sceleniu národných predpisov.
32. Rezervy sú v integrovaní prírody a mestského prostredia,
čo je potrebné vyjadriť v zónovaní ÚP, regulatívnymi prístupmi, preferovaní riešení spomínaného druhu. Je nutné si uvedomiť, že primárne funkcie každého obydlia, obce, mesta sú životné, vitálne nie ekonomické, vizuálne a podobne.
33. Zdravé mesto
Riešiť ÚP tak, aby jeho naplnením vzniklo mesto s predpokladom mať zdravých a spokojných obyvateľov a jeho návštevníkov v súlade zo zdravotnými tézami a vytýčeným rozvojom cestovného ruchu a by zdravie nebolo frázou.
https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/voda-eko/
34. Zakomponovať myšlienku alternatívných riešení,
ako prednostný spôsob výstavby, dopravy, riešenia potreby energie, likvidácie odpadov hospodárenia s vodou, vodnými tokmi, budovaním a ochranou zelene atď. a hľadať tak spôsob čo najmenšieho a šetrného urbanizovania prírody a také podmienky nastavovať už v územných plánoch.
35. Musia sa prijať nové systémové myšlienky
so základnou myšlienkou, spracovávať a využívať dažďovú vodu, recykláciu, riešiť ochranu prírody, vegetácie pôdneho a lesného fondu, ohľaduplnými a prírodnými technológiami pestovania a spracovania surovín, pestovaním plodín, či chovu hospodárskych zvierat. K týmto účelom je potrebné vymedziť územia. Stavebníctvo, urbanizmus musí prejsť radikálnym prerodom v orientácií na sebestačnosť, eko a enviro princípy, aby stavba nebola tak výraznou záťažou s potrebou sekundárnych riešení (potreby zásobovania nakupovanou energiou, potreby materiálová z hľadiska masívnych na materiál náročných stavieb)
36. Nesprávne trendy
Betónovanie plôch, korýt, odvodňovanie je žiaľ zakoreneným bludom projektantov a urbanistov, štátnych hospodárov. Bludnosť ešte korunuje požiadavka na takto civilizačne zvyšovanú hladina Hornádu, realizovať vodosprávou navrhované zvyšovanie hradzí, ich betónovanie, kanalizovanie a ešte aj za pomoci výrubu brehových porastov. Už táto hlúposť prerástla všetky medze. ÚP by mal riešiť územia tak, aby tieto svojou podstatou, zeleňou nezahlcovali rieky nad ich prirodzenú pôvodnú kapacitu. (niekde 200 rokov skôr)
37. Vplyv na životné prostredie
Je potrebné si uvedomiť vplyv urbanizovaného prostredia na život tejto planéty, že všetko je spojitá nádoba. Takže úloha urbanistov tkvie aj tu a najmä tu. Že urbanista nie je tvorca efektných máp, ale predovšetkým jeden z tvorcov životného prostredia a mal by pochopiť diania prírody a najmä to, že na ňu nemá. Že nikdy človek nebude múdrejší než príroda a preto by princípy urbanizmu mali vychádzať z prírody, jej javov a jej potrieb. Sme totiž na nej závislí. Odjakživa. Naše urbanizované prostredie, často krát vnucované prírode jej po vôli nie je. Rešpektujme ju. Ona sa nám odvďačí!
38. Možno naivná pripomienka, ale chýbajú tu verejné WC
Ide predovšetkým o základný životný rytmus, neohraničený pracovnou dobou obsluhy. https://www.cas.sk/clanok/274964/porovnanie-verejnych-toaliet-v-metropolach-kolko-stoji-navsteva-wc-u-susedov/ Predpoklady z hľadiska zdrojov vody a riešenia odpadu tu sú, tak prečo chýbajú? Bezdomovský problém? Ale prečo sa im prispôsobujeme? Staráme sa o hovienka psíkov sú na to predpisy ako a kde to má ten chudáčik vykonať a na človeka sme zabudli – nie výberom poplatkov, to sa nezabúdam, ale zriadením aspoň elementárnych jednoduchších zariadení. Že by sa kultúra hodnotila podľa kultúry WC?
REGULATÍVY
Pravidlá, princípy, normy
ku 3_UPNMKE_Koncept_zavazna cast
39. strana 1:
Pre čitateľnosť je potrebné zároveň sprístupniť odbornú terminológiu verejnosti – chýbajú legendy, vysvetlivky -odkazy na vysvetlenie,normu, predpis. Je to robené aj pre menej informovanú verejnosť a malo by to byť zrozumiteľné.
40. strana 5:
Prijal by som do budúcna pomenovanie ako usilujúce sa o zdravé mesto so zdravými obyvateľmi, budovanom na eko a enviro princípoch.
41. strana 5:
Mesto je križovatkou turistických ciest (SNP magistrála) a cyklotrás (Eurovelo) kultúrnych a historických (Karpatská, Rákociho)
42. strana: 23:
C.5.4.11 nepovoľovať umiestnenie reklamných pútačov (bilboardov) na fasádach budov v celom meste. Čo však s fasádnymi reklamami?
43. strana 25:
C.6.4 Hluk, vibrácie. Podľa mňa by mali existovať hlukové izočiary, podľa toho zónovať výstavbu
44. strana 26
C.7 VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE: Definovať, čo predstavuje stabilizácia územia, nie sú zriedkavé snahy o zahusťovanie nie drobnými stavbami a zmenou funkcií stavby – zbúranie obchodného centra nahradeného bytovým domom. Definoval by som, že stabilizovaný stav vyjadruje, žiadna dodatočná zástavba, zmena účelu stavieb – z občianskej vybavenosti na bytovú – vysvetľujem nižšie (žiadne znižovanie štandardu okrsku) možné drobné stavby v zmysle stavebného zákona (stánky, prístrešky…) V prípade zmeny účelu stavby napr. zrušenie malej zauhľovne, nemôže byť nahradené výškovou obytnou budovou. Stabilizácia územia by mala predstavovať zakonzervovanie kapacít obyvateľov, nemennosť proporcií služieb ku obyvateľstvu v neprospech obyvateľov znížením ich počtu, výmery, druhu, nenavyšovanie dopravnej kapacity, parkovacích plôch na úkor existujúcich plôch najmä zelených.
45. strana 36:
Mám pocit, že Podhradová by sa mala vyčleniť z celku „Sever“ vzhľadom k úplne iným geomorfologickým danostiam než zbytok, ktorý skôr inklinuje k starej časti a „údolnému typu“
46. strana 36: chýba mi legenda skratiek:
RD – rodinné domy
BD – Bytové domy
OV – Občianska vybavenosť
ZU – zmiešané územie
MP – pamiatková rezervácia
ŠZ – športové zariadenia
ŠR – šport a rekreácia
ZL – záhradkárske lokality
ZT – záhradkárske lokality vhodné na transformáciu na rodinné domy
RO – rekreačná oblasť
EN – ekologicky nezávadný priemysel a logistika
VT – ostaný priemysel a ťažobné plochy
TI – technická infraštruktúra
VK – verejné komunikácie
CD – cestná doprava
LD – letecká doprava
ŽD – železničná doprava
MZ – mestská zeleň
OZ – ostatná zeleň
LZ – les funkčného využitia
PP – poľnohospodárska pôda
47. strana 36:
chýba mi vysvetlivka čo vyjadruje aký je pomer budov – územie s prevahou RD, s prevahou BD (nad 50% vzhľadom k obytným budovám?), koniec koncov chýba definícia, čo je rodinný a čo bytový dom
48. strana 36:
ja by som tu dal vysvetlenie, čo vyjadruje index
49. Jednotlivé oblasti na mapách sú spracované bitmapovo a texty sú ťažko čitateľné
50. Zrozumiteľnosť pojmov
Prekladám do čitateľnej reči dekódujem texty, použijem – strana 37: Podhradová I/3/Z/44 oblasť okolo základnej školy vyjadruje:
- Mestská časť: Sever
- Označ. reg. bloku: I/3/Z/44
- Kód funkčného využitia: BD, OV, OZ, VK = BD – Bytové domy, OV – Občianska vybavenosť, OZ – ostatná zeleň, VK – verejné komunikácie
- Stav územia: S = stabilizovaný stav
- Index zastav. plôch budovami: -Max. výška zástavby: II. čo predstavuje podľa legendy na str. 35: II. 3-5 nadzemných podlaží (10 – 18,0 m)
- Doplňujúce údaje: …
Texty by mali byť zrozumiteľné,aby čitateľ nemusel vyhľadávať všetky možné legendy, výklady pojmov. Nezabúdať, že je to materiál určený pre mesto, občanov, k ich oboznámeniu a pripomienkovaniu.
51. Poznáme prípady účelovej zámeny účelu budov
– apartmány so službami – ako služby a občianska vybavenosť a následne ich zobytenie. Pre mňa obytná budova, obytná budova polyfuknkčná s integrovanými službami, obchodmi a to isté len zámenou funkcie obytnej za apartmán, hotel, ubytovanie, penzión je vždy to isté. Musia sa plniť pravidlá pre trvalý pobyt ľudí.Osvetlenie, tienenie budov. Myslím, že téma aktuálna, bolo by dobré v regulatívoch nastaviť pravidlá odstupov podľa zón – pamiatková rezervácia má svoje danosti, iné je to v domovej zástavbe bytových domov a oné rodinných. Chabé upresnenia v stavebnej vyhláške sú viac menej na posmech, lebo sa zaoberajú samostatne stojacím RD a ničím iným.Nezakrývajme mestské pamiatky – tie nie sú privátne. Mlynská bašta obohnaná nevhodne riešenou uličnou monštróznou betónovou zástavbou je toho príkladom. Asi sa za ňu hanbíme. Chudera, ustúpila developerskému tlaku a zobytnila celú ulicu. Platí: Malo by vzniknúť regulatívne pravidlo o pamiatkách. Tento príklad je názornou ukážkou arogantnosti výstavby a kompetentných úradov.
52. Regulatívy by mali byť ku konkrétnym územiam konkrétne
Nie tak dávno architekti tejto krajiny kritizovali nevhodnú architektonickú úroveň našich obydlí. Dnes, možno pod rúškom demokracie si mnohí tvorcovia stavieb a pseudotvorcovia, často pod investorským tlakom miešajú stavby. To čo bolo niekedy kritizované, že sa nám rúca ráz obcí, sa dnes považuje za štandard. Pre mňa nežiadúci, ale všeobecne nejakým spôsobom akceptovaný od stavebných úradov cez obce a tak vidíme modernistický dom vedľa skanzenových chalúp, kocku vedľa južanského kaštieľa, milionárske rokoko, blízko pamiatky Unesco, panelák T-06B v Národnom prírodnom parku. Myslím, že tu je fundamentálny koreň urbanistickej a architektonickej čistoty nášho životného prostredia.
53. V územných plánoch sa nejako predurčuje forma zástavby
https://dspace.cvut.cz/bitstream/handle/10467/66391/F1-DP-2016-Krasna-Pavlina-DP_Pavlina%20Krasna.pdf?sequence=1&isAllowed=y Vidieť nasekané samostatne stojace rodinné domky na uzúčkych parcelkách, čo je najmenej efektívny ekonomický spôsob zástavby. Odhladnúc od toho, že sa následne všetci obrnia vysokými plotmi a zostávajú aj citovo a sociálne odizolovaný, bez prirodzených plôch na oddych a rekreáciu a šport a pre deti a dôchodcov aj pre zarábajúcu vrstvu ide tu o nejaký diktát, nasmerovaný proti možnej inej alternatíve.
54. Regulatívy by mali dbať na celkovú úroveň sídelnej oblasti,
aby nám nevznikali Marsové vyprahlé sídliská. Dbať na ich štýl a jednotnosť, nie však fádnosť. A myslím, že by sa s tým mali spojiť aj stavebné predpisy určujúce charakter územia, (výška zastavanosti, dominanty, farebnostné princípy - napr. šikmých striech, aby nevznikali "lentilkové" strechy, fasády viď aj https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/ a nevznikali mixi zástavby od výmyslu sveta.
55. Regulatívy by mali obsahovať ľudnatosť, ktorá by sa nemala prekročiť,
keďže tu máme neslávne rekordy https://kosice.korzar.sme.sk/c/20811334/hlava-na-hlave-najludnatejsie-casti-slovenska-su-v-kosiciach.html
56. Regulatívy by mali dodržiavať THÚ (technicko hospodárske ukazovatele) urbanistické ukazovatele
– dodržiavať vzdialenosti zastávok, určovať kapacity vybavenia vzhľadom na počet obyvateľov, obsahovať hlukové izočiary, alebo ich nastaviť v hodnotách, nie nesplňujúc normové požiadavky.
Dodržiavať ukazovatele vybavenosti a ak nie sú, minulo sa množstvo času na ich možné zostavenie v procese normotvorby na úrovni štátu, či odbornej stavovskej komory.
Príklad ukazovateľov:
- Základné školy 160 detí/1000 obyvateľov
- Materské školy 38 detí/1000 obyvateľov
- Detské jasle 12 detí/1000, dochádzka do 800 m
Služby základné potraviny: základná okrsková maloobchodná vybavenosť sa uvažuje pre 3-8 tis. obyvateľov s dochádzkovou vzdialenosťou 400-500 m, pričom pre tovar dennej spotreby, potraviny predstavujú objem cca 65-80% a do 10% predaj priemyselný.
Služby reštauračného stravovania predstavujú cca 50 m2 odbytovej plochy/1000 obyvateľov. A tak podobne. Myslím že v tomto prípade sídlisko,
Regulatívy by mali nastaviť proporcie služieb v zmysle spomínaných príkladov THÚ a teda určiť vo všeobecnej časti potreby služieb a OV. Mesto, MČ by ako garant starostlivosti o zverenú časť sídelnej oblasti mal dôsledne dbať na udržiavanie štandardov. Spomínaná kauza (Podhradová) je názornou ukážkou nekompetentnosti MČ.
57. Zahusťovanie na úkor pôvodnej kvality bývania je kontraproduktívnym prvkom
– ľudia utečú z mesta.
58. Nastaviť regulatívy aj z ohľadom na ekologické parametre
Záchytnosť územia – znižovanie odkanalizovania vôd z územia zavádzanie pomeru spevnených plôch, striech ku zeleni a zachyteniu vôd z týchto plôch. Ideál je 70-100% vôd zo spevnených plôch riešiť na území kde spadne a tam vsiakne, ako pri pôvodnom nezastavanom stave. Dosiahnú sa tým aj znížené prevádzkové náklady budov (stočné) a zároveň dosiahne zlepšenie mikroklímy. Zazeleníme tým mesto.
LOKALITA PODHRADOVÁ
Problémy lokality bezprostredne susediacej s prírodnými skvostmi
59. Lokalita Podhradová
Prečo na pretras táto lokalita?
jediná časť mesta s:
- hradiskom v susedstve a má ho aj v názve
- bezprostredným susedstvom s významnou (pôvodne prírodnou rezerváciou so vzácnou kvetenou)
- významným východiskom do turistických trás, oblastí, s napojením na cyklo Eurovelo https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/eurovelo-sever/
- napojením na mestský lesopark, významné lokality a trasy turistické, cyklo (medzinárodná turistická hrebeňovka SNP)
- zdrojom pitnej vody bezprostredne pod sídliskom - Čermeľské údolie, potok
- zdrojom minerálnej vody - Anička, Gajdove kúpele https://horami.sk/slavne-gajdove-kupele/
- ničím neskazeným ovzduším
- zeleným poňatím koncepcie sídliska, satelitným poňatím, bez prechodu silenej dopravy https://podhradova.webnode.sk/
strana 37: Podhradová I/3/Z/44 oblasť okolo základnej školy vyjadruje:
- Mestská časť: Sever
- Označ. reg. bloku: I/3/Z/44
- Kód funkčného využitia: BD, OV, OZ, VK = BD – Bytové domy, OV – Občianska vybavenosť, OZ – ostatná zeleň, VK – verejné komunikácie
- Stav územia: S = stabilizovaný stav
- Index zastav. plôch budovami: -Max. výška zástavby: II. čo predstavuje podľa legendy na str. 35: II. 3-5 nadzemných podlaží (10 – 18,0 m)
- Doplňujúce údaje:
Napriek pravidlám sa stalo, že sa sídlisku z cca 3,5 tisíca obyvateľmi odoberá základná občianska vybavenosť napriek určeniu že je to stabilizovaný stav prešla koncepcia výstavby za hranicami sídliska. Podhradová postráda služby občianskej vybavenosti a ešte sa plánuje ich zrušiť a poslanci MČ to bez obyvateľov benevolentne odsúhlasili.
- https://podhradova.webnode.sk/l/espresso/
- a paradoxne pridáva ďalšie sídlisko https://kosice.korzar.sme.sk/c/20848370/navrh-planu-by-umoznil-na-kosickom-hradnom-kopci-stavat-domy.html#ixzz5IHkbjGFs
- zdá sa, že problém je zažehnaný http://www.kosice.sk/article.php?id=21782:
Lokalita Podhradová, Hradová a Na výslní ostane zachovaná
20.09.2018 Publikoval: Linda Šnajdárová
Mestu Košice bola v uplynulých dňoch doručená petícia s podpismi 1 300 občanov, ktorí vyjadrujú nesúhlas so zmenou hraníc zastavaného územia v lokalite Podhradová, Hradová a Na výslní v koncepte nového územného plánu. Námestník primátora mesta Košice Martin Petruško ich ubezpečuje o tom, že Mesto Košice je proti zastavaniu tohto územia a urobí všetko preto, aby pôvodná funkcia tejto lokality ostala zachovaná aj po zmene územného plánu.
„Koncept nového územného plánu vypracoval externý riešiteľský tím, ktorý zadefinoval územie z hľadiska jeho ďalšieho možného rozvoja. Mesto Košice samo požiadalo o stanovisko k riešeniu tejto lokality Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré vyjadrilo nesúhlas s výstavbou. Mesto Košice takisto nesúhlasí s výstavbou v tejto lokalite a je za zachovanie jej súčasnej funkcie. Súhlasím s Košičanmi, ktorí petíciu podpísali, že táto vyhľadávaná lokalita musí ostať zachovaná v súčasnej podobe pre širokú verejnosť aj do budúcna," hovorí námestník primátora mesta Košice Martin Petruško.
M. Petruško zároveň vyzýva Košičanov, aby tak ako k návrhu riešenia lokality Podhradová, Hradová a Na výslní v koncepte nového územného plánu pristúpili obyvatelia, ktorí podpísali uvedenú petíciu, rovnako zodpovedne k pripomienkovaniu konceptu pristúpili aj ostatní obyvatelia mesta. Tí majú stále možnosť vyjadriť svoje názory na pripravený koncept. Lehota na podávanie pripomienok bola predĺžená do 30. septembra 2018.
„Môžem ubezpečiť všetkých občanov, že každej pripomienke bude venovaná pozornosť a bude sa s ňou pracovať. Ak by niečo bránilo jej uplatneniu, alebo by nebola dostatočne zrozumiteľná, bude jej podávateľ oslovený a veci s ním budú doriešené. Vyhodnotenie pripomienok bude transparentne zverejnené pri dodržaní ochrany osobných údajov a podávatelia si budú môcť skontrolovať, ako sa s ich pripomienkami zaobchádzalo," dodáva M. Petruško.
Po prerokovaní Mesto Košice zabezpečí vypracovanie súborného stanoviska, ktoré určí, ako má spracovateľ vyhotoviť ďalšiu etapu územného plán pod názvom Návrh. Návrh bude opätovne zverejnený na pripomienkovanie pre verejnosť a všetky dotknuté fyzické a právnické osoby v zmysle zákona. Časovo je postup, ktorý je ešte potrebné vykonať, odhadovaný na 18 mesiacov, za predpokladu plynulého postupu. So zreteľom na reálny predpoklad množstva úprav, vyplývajúcich z pripomienok a možných variantov riešenia, vyplývajúcich z prerokovania, je možné rátať aj s predĺžením tejto lehoty.
Je to táto lokalita:
Kvetena na kopci Hradová v Košiciach. Namiesto ich ochrany tam vraj plánujú výstavbu domov.
Južné svahy kopca Hradová v Košiciach sú miestom s rastom vzácnej xerotermnej kveteny. Lokalita pod vyhliadkovou vežou na Hradovej je na okraji Stredného Pohornádia, Chráneného územia európskeho významu Natura 2000. Rastú tu napr. chránené poniklece, orchidei a ďalšie vzácne druhy kvetov. Prípadné rozšírenie výstavby domov by mohlo ohroziť túto vzácnu lokalitu na území mesta Košice. Na snímke vľavo poniklec, hore druhá zľava zákonom chránená orchidea, prilbovka červená (Cephalanthera rubra), vpravo a hore 2x zákonom chránená orchidea, kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), dole druhá zľava jagavka konáristá (Anthericum ramosum L.), dole tretí zľava jeden z druhov ľanu.
Košice jún. 2018 a marec 2014 FOTO TASR – Milan Kapusta
zásadný nesúhlas
- s výstavbami a zahusťovačkami
- s odnímaním občianskej vybavenosti a nahrádzaním obytnými domami, s ignorovaním základných pravidiel urbanistického vybavenia územia (mimo potravín a drobných roztrúsených obchodíkov nulové občianske vybavenie ponúkané nové parkoviská potencionálne novým obyvateľom a pôvodný nemajú nič!),
- so zahusťovaním dopravy, zvyšovaním hluku, ubúdaním zelene, Podhradovej, jej hodnota je v zeleni a kľude.
LOKALITA MAGNEZITKA, ANIČKA, (GAJDOVE KÚPELE)
Problémy lokality najzdevastovanejšieho územia mesta
60. Lokalita Magnezitka, Anička (Gajdove kúpele)
A prečo táto lokalita?
Lebo vedľa seba tu máme najzdevastovanejšie územia mesta obytné a rekreačné zóny.
O tejto lokalite sa už narozprávalo, či už aj natráralo toľko, žeby to mala byť hádam kapitola samo o sebe. Takže, ak si priblížime dejiny týchto naproti sebe ležiacich lokalít https://kosicednes.sk/historia/slavne-gajdove-kupele/ kde jedna strana bola legendou košického korza, výletov, kde sa otáčala staručká električka a povedľa boli polia so zeleninou zásobujúce košické trhy vždy čerstvou zeleninou pestované bez chémie, len na Ťahanovskom a Kavečianskom hnoji – Bulhari, tak sme im vraveli, kde oproti vyrástla priemyselná továreň večne zaprášená čo spracovala magnezit z bankovského kopca, čo sa k nej dostával nákladnou lanovkou ponad čermeľské údolie a čo je z toho dnes, tak možno len zaplakať.
Bývalé polia sú porastené vraj invazívnymi rastlinami, čo sa aj jeden rok ktosi pokúšal výkosom nejako vylepšiť. Zostalo len pri ňom a rastlinkám sa dnes darí jedná radosť.
Z výletného, kultúrneho stánku na Aničke, čo je novodobý názov Gajdových kúpelov sa stal opustený ostrov ničoho. Len altánok s digitálnymi tlačítkami na prameni sú akýmsi výsmechom doby. Budovy, altánky, ihriská rozprášené, ostali len typové detské ihriská viac menej ako výbehy či sklady pre víkendové deti v tej dolnej vekovej kategórií.
Magnezitka už nedymí a nezanáša MČ džungľu a stanicu, v nejakom útlme, pričom nie tak dávno ešte sa šírilisprávy o spracovaní suroviny na Bočiari. Potom iskrička nádeje pre nádejných investorov, brúsiacich si zúbky na urán pri Jahodnej, čo by bola Magnezitka vítaným pomocníkom a pokračovateľom prvotného spracovania ťažby.
Potom úvahy o rekreačnom využití Lokalít Magnezitky, lúk pri Aničke, potom výstavba bytov, alebo v poradí naopak, sídlisko nad Tunelom a granciózne dopravné riešenia vedúce do „nikam“, pretože už nastali zástavbové upchávky na Kostolianskej križovatke na Podhradovú a Mier, nezmyslená zástavba dopravu obmedzujúca pri Veterine.
Takže urbanizmus tu máme. Nejaká štúdia http://www.kosice.sk/docuStore_getById.asp?id=29895:
a pre porovnanie:
Návrhy územného plánu 2018:
Návrhy územného plánu 2018:
Aké je resumé z doterajších činností, plánov, úvah?
Poviem, že mám z toho príliš zlý pocit z doterajšieho chaosu, zo slabšej úrovni širšieho vnímania. Zatiaľ nevidím ako je riešený prvotný predpoklad:
- čo z ekologickým dedičstvom lokality najmä pod Magnezitkou (https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/stavebnictvo/)
- tápanie v majetkoprávnych vzťahoch a pokiaľ viem aj dedičstvom minulosti
- utopené riešenia ako dôsledok nekoordinovanej činnosti v dopravnom riešení a zástavbe územia
Táto oblasť padne za obeť nejakému rýchlemu rozhodnutiu s prekrytím problémov, nejakým populistickým riešením, alebo sa pôjde dôsledne a bude z toho dlhoročný maratón s cieľom v nedohľadne.
Nemyslím si, že územie v okolí Aničky má byť zastavané.
- Na lúke nad prameňom – na sever sa nachádza minimálne jeden prameň pitnej vody.
- Územie Ťahanoviec je pozemkovo nevysporiadaným územím hádam najväčším v Košiciach https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=16&c=21.25733,48.75038&it=point&dt=owners#/detail/kataster/parcela-e/827312/10481_501 a robiť si plány na takom území…
Ak by malo byť toto územie zmysluplné, nemalo by to byť územie zastavané. Jeho potenciál je:
- územie predstavovalo hodnotnú poľnohospodársku pôdu, čo zásobovala mesto zeleninou. Dnes je to akési pokusné miesto s náletovými a nežiadúcimi rastlinami, ktorým sa tam po skosení náramne darí. Hádam by pomohli ovečky a kozičky z Ťahanoviec, kde sa im donedávna tiež darilo…
- územie je náveternou stranou Košíc. Košičania poznajú košický vietor, vanúci práve od tunela týmto koridorom, čo roznášal magnezitový dym z Magnezitky do oblasti stanice a Džungle. Snáď by pomohlo, ak by sa okolie Magnezitky – tejto ekologickej diery zazelenalo, čím by dokázalo zastabilizovať doterajšie prachové nálety nad mesto, poslúžilo rekreácii,športu, oddychu, zdraviu a bioaktivitám, keďže tu máme bonitnú poľnohospodársku pôdu, možno malý krôčik ku zúboženej potravinovej sebestačnosti a znižovaniu dopravy.
- vložením vodnej odbočky v náväznosti na vodácke aktivity, by sa pomohlo zlepšeniu mokroklímy, zazelenením by sa pomohlo športovým aktivitám, kúpaniu, či chovu rýb. K tomu už tu máme čiastočne vybudované kapacity zázemia, služby, pohostenia, krúžkové, záujmové aktivity, dobré dopravné spojenie MHD, či šanca na cyklotrasy.
- Viac k téme: https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/navrh-up-od-horami-sk/
SPOLUPRÁCA VEREJNOSTI A S VEREJNOSŤOU
Problematika spolupráce občana, MČ, mesta, odborných inštitúcií, aktivistov tretieho sektoru, štátu
61. Model mesta
Mám pocit, že je potrebné a nie je to vôbec nič zložité, vytvoriť v prostredí prístupnom verejnosti 3D model Košíc hmôt uvažovaných k zástavbe a modely už zrealizované. Google Eart https://www.google.com/intl/sk/earth/ ponúka znázornenie okrem stvárenia 3d povrchu zeme aj stvárnenie budov v priestorovom tvare. Vytvor 3d model budovy: https://www.cnews.cz/3d-budova-pro-google-earth-ve-ctyrech-krocich/ help: https://support.google.com/earth/answer/148131?hl=cs
62. Základné koncepčné riešenia je možno ponúknuť v Google mapách,
kde už sú, alebo je možné jednoducho naimportovať vrstvy z .gpx, .kml .kmz a mať či filtrovať potrebné vrstvy. Tie samozrejme spolupracujú s Eartom, napr. https://www.google.com/maps/d/edit?hl=sk&mid=1jHeYFEkcUz1yAqnPXnzezx8Wy9g&ll=48.72761610709294%2C21.206499668701213&z=12 https://www.google.com/maps/d/edit?hl=sk&mid=1VFRzEx0SaJ2t5TjbjHfzwFfZQvOqaSai&ll=48.715427912440134%2C21.22856511865234&z=12 prínosom je účasť verejnosti. Výhodou prostredia je aj Steet View, čo umožňuje náhľad priamo v ulici, takže zorientovanie je výrazne zjednodušené. Moje snahy o implementáciu a vzájomné prepojenie aplikácií nenašlo u tvorcov pochopenie... Chce to určité schopnosti chápania súvislosti, technickú zanietenosť, spoluprácu, čo v praxi nevidím.
63. ÚP by mal byť nájditeľný včítane regulatívov na webe.
Určite by jeden zo základných technických dokumentov mesta by mal byť na webových stránkach mesta nájditeľný. Mal by obsahovať konzultačnú časť so svojim adminom na zodpovedanie otázok.
- máme http://www.uzemneplany.sk/upn/kosice ale to nie sú mestské
64. ÚP by sa mali robiť vektorovo nie bitmapovo.
U vektoru nie je mierka vôbec zaujímavá – užívateľ si zoomuje podľa potreby. Mierka a podrobnosti riešenia by vôbec neboli zaujímavé, pretože tie by boli obmedzené len prostredím a to je u vektorových máp výborne podrobné. Bitmapy majú základný problém nepresnosti, pretože so zväčšovaním sa úmerne zväčšuje každý prvok grafiky – čiara, šrafúra, písmo, symbol. Merítko je zaujímavé pri printovej verzii, viac menej na ukážkové účely ale nie na prácu. Tam sa jednoznačne vyžaduje vektorové prostredie. Dnes už nie problém dostať napr. cad výstupy do Earthu. Výhovorky o súvise medzi merítkom a mierou podrobnosti riešenia v oblasti definície oblasti, územia nie zoomovania a detailu náhľadu je úplne bezpredmetné.
65. Mali by sa softvérovo priblížiť prostredia
https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=18&c=21.26231,48.73770# a Google najmä v oblasti importov a exportov jednotlivých vrstiev, čím by vznikla neobyčajne presná a účelná aplikácia s pozemkami a technickými vrstvami, obzvlášť vhodná na tvorbu územného plánu, dokonca aj s 3D zobrazeniami. Moje pokusy zostali bez nejakého hlbšieho pochopenia. 🙁 Súvisí aj so zachytením sieti ako spomínam v príslušnej kapitole.
Uhol pohľadu, zmätečné dianie
Samozrejme úloha a podiel finačného rozhodovania v roli územného plánu nie je je tým posledným vplyvom, ale hádam prvotným. Majiteľ pozemku, vidiac trhovú hodnotu akiste uprednostní developerský pohľad a rád predá pozemok na tento účel než na parkovú úpravu či ponechá bez úžitku, hľadiac na vec z uhla biznisu. Samozrejme rozličné lobby budú presadzovať svoje záujmy. Budú sa riešiť parkoviská a cesty k nim a od nich, pretože ľudia akoby o dušu chcú autá. Potrebujú ich na tam a naspäť a potrebujú ich mať veliké. Koniec koncov idú do účtovníctva aj s cestami na balkán, čo sa píšu ako pracovné cesty, takže sa oplatí. Chceme parkovacie domy? Niektoré sú a zívajú prázdnotou, takže možno pokus-omyl. Môcť môžme, ale je to obtiažne. V zemi máme hromadu životne dôležitých a rozvodov. Sú tam, lebo to nie je koordinované, natrasované a ešte aj v neregistrovaných polohách, vlastne dajú sa nájsť, ale zaplatiť za ich nájdenie a zakreslenie!
Píšem o tom, kde kade. A?
Apropo – robím to zadarmo a možno nadarmo…
ČLÁNKY K TÉME
PRIPOMIENKY K ÚP