V našej krajine a dotýka sa dopadom svojej úrovne aj mesta Košíc je produkcia potravín nesebestačná, sumárne klesá jej objem produkcie, viď dovoz potravinových komodít, mliečna kríza, vybitie dobytka. Sú na príčine nesystémové kroky, ako sú dotácie, umožňujúce manévre poberateľov, obchodné reťazce, obchodná sieť, nakupujúca dampingové výrobky z cudziny? Sú na príčine obchodné hobby, reťazce s podporou od najvyšších kruhov? Musíme dovážať aj tie základné komodity a naši sedliaci krachujú? Lenže bez chovateľov a pestovateľov život nepôjde. Každé mesto je odkázané na vidiek.

Za všetko ale platí konečný spotrebiteľ, občan. Musí to tak  byť?

Je to tak. Týmto spôsobom je generovaná umelá doprava. Jej potreba.

Umelá potreba, pre zisk lobistov a firiem spriaznených s vládnou mocou, ktorá im potrebu kšeftu ešte aj pred národom obháji. A mnohí ľudia uveria, lebo vidia len pár cm pred svoj nos. Ak sa neudejú principiálne zmeny v zmýšľaní, vznikne časový bod, dátum, za ktorým sa nebude dať už veľa riešiť. Ak ľudia nepochopia podstatu štátneho biznisu pre svojich vyvolených a že tvoria len krovie.

Ale ako vyzerá dnešný a budúci vidiek?

Nuž urbanizuje sa tak, že pôvodnú funkciu dediny úplne neguje. Pôvodné parcely určené na malý chov a výrobu sa parcelujú na pozemky so zahustenými mestskými domčekmi. Orná pôda, pastviny a už aj lesy sa vykupujú pre sídliská domovov naplnených ilúziou šťastia. Blekotanie zvierat nahradili kosačky, pach sena, kvetín, ovocia sa prehlušil dymom od áut a grilov, kupuje sa pocit šťastia na dlh. Anonymita sídliskových panelákov sa premietla do vysokých neprehľadných plotov dva metre od okna. Nevidieť, nebyť videný, nemať nezáujem. Toto je moje teritórium, nerušiť, nenavštíviť nepomôcť.

Vytvára sa logistické, skladové centrum ľudí unudených panelákmi. Osídlenia sa stávajú opäť skladmi na ľudí. Vytvorený dopyt po cenovo dostupnom bývaní napĺňa developer bez ohľadu na funkcie územia. Lacné riešenia za vysokú cenu.

Tento novousadlík v uponáhľanom svete samozrejme nebude mať záhumienok na zeleninku, lebo pozemok nepustí a chrbát bolí od sedenia, ale splní si týždennú povinnosť - koncert morovou hlučnou kosačkou, pre „potešenie“ susedov, ktorí koniec-koncov sú presne takí istí, aby takto obrobil trávnik, na ktorý ešte zaostalo trocha miesta medzi dlažbami ku dvojgaráži. Ľudia vidiaci takto ilúziu svojho šťastia, odcudzení, nevšímaví, hamižní.  Nevidia však do akého bludného kruhu a závislosti sa dostali.

Aj toto je urbanizmus dnešných dní a sveta

Dedina kupuje potraviny z mesta,

mesto nie je zásobované priľahlými dedinami, ktoré sa tým odjakživa živili. Vidiek vlastne osídľujú mestskí prisťahovalci, ktorí tam našli svoje sídlo. A máme tu ďalší faktor, ktorý sa podieľa na kapacitnom zaťažení dopravnej cestnej siete.