chvíľu počkaj...

NÁVRH ÚP KOŠICE OD HORAMI.SK

REKLAMA

Prikladám svoj vlastný návrh, pretože cítim, že v mestom nastavených variantoch, nie sú riešené zásadné koridory, dopravné uzly. Neviem sa stotožniť len s plánom kde sú len vyznačené plochy podľa účelu, ale uniká mi koncepčné riešenie dopravných uzlov v širších spojitostiach a vzájomných väzbách. Najmä nevidím orientáciu na integrovanú dopravu.   

Celková myšlienka vychádza samozrejme z existujúceho stavu. Nevyžaduje zásadné zásahy, búrania, až na menšie lokálne vynútené napr. výstavbou nejakého dopravného objektu. 

V celkovom poňatí je to zelené riešenie s akcentom na najdôležitejšiu úlohu a to je zdravie a život. Musím podčiarknuť, že návrh je riešený s ohľadom na prijateľnosť životného prostredia najmä hustotou zastavanosti v jej spôsobe a zvyšovania zelených a vodných plôch najmä architektonickým a urbanistickým prístupom, integrovaním prvkov dopravy, služieb, zónovania.

Nemôže a nesmie byť myšlienka nastavená tak, aby sa doprava stala do negatívnej polohy práve tým, že zelené plochy sú okupované parkoviskami, cestami, ľudia sa dusili v exhalátoch, hluku. 

Hlavná myšlienka vychádza a je limitované dopravou. Dopravu navrhujem znížiť opatreniami (v texte).

 

Pre názornosť som spracoval grafický návrh. Nasledujúcu mapu si otvor kliknutím hranatých zátvoriek vpravo hore na mape, kde sa pod polohou myši zobrazí zobraziť väčšiu mapu.

Odporúčam mať otvorené dve okná - textové a mapové. Kliknutím na čiaru či zónu sa ti zobrazí stručný popis a prípadne aj fotky či video.

https://www.google.com/maps/d/u/0/embed?mid=1tFTq_s2Mvu0IInV1g73zXtd9dW9esZvm

Základné princípy, ktoré tu rozoberiem

v mestskom merítku forma:

  •  byť obsluhovaný formou služieb (taxi, zdieľaná doprava, MHD)

alebo 

  • byť sebestačný, ale zároveň sa podieľať na zahusťovaní dopravy (individuálna osobná doprava)

  • nízkorozmerná doprava motorová, (pomocné elektromotorové bicykle, mopedy...) a presun vlastným fyzickým úsilím, cyklo, beh a pod. čo je však väčšinou sezónna forma presunov

 

schopnosť pochopenia princípu odstraňovania príčin a nie odstraňovanie následkov najmä:

  • zmenou chápania tranzitu, rýchlej dopravy, zásobovania komoditami, likvidácou odpadu, ostrovnými princípmi, zapojenia železničnej dopravy na objemnú doprvavu 

  • schopnosť alternovať a akceptovania iných foriem presunu

  • schopnosť akceptovania služieb do domu (e-shopy) a zlepšenie vyťaženosti dopravy

  • chápať, že doprava musí byť ak zároveň zeleným koridorom so všetkými možnosťami prepravy

  • chápať princíp vízií rozvoja, ako sa bude uberať vývoj dopravy, skladov, logistiky, potrieb parkovania a prerozdelenie mestskej dopravy na služby 

  • rozmerovosť a ekologické princípy mestskej dopravy

  • nekonfliktonosť, minimum kolíznych  bodov

 

Dopravu navrhujem

 v tranzitnom merítku orientovať na železničnú (výrobne, obchody,) obnoviť  zlikvidované či nefungujúce vlečky. Samozrejme z toho vyvstáva dialóg so štátom, či majiteľmi koľají a koľajovými prepravcami na lepší a výraznejší posun v dopravnej logistike, cenovej politike, pružnosti, kontajnerových staníc.

Doprava osobná – nevyužívajú sa dostatočne možnosti osobnej prímestskej dopravy, pritom napojenie obcí na železnicu v okolí nie je zlé.

Doprava v Košiciach má iba hlavné prúdy:

  • MHD autobusová a električková
  • Osobná, automobilová
  • Železničná
  • Hovoriť o cyklo a inej alternatívnej doprave v tomto meste je...

Počúvame nariekanie o zahltenosti o stave parkovísk a pritom dá sa to aj iným spôsobom, pokiaľ navrhované myšlienky vôbec ľudia vedia absorbovať.

Za základ možno považovať kritéria ľudského ponímania prostredia, na prirodzené a úplne jednoduché potreby života – dostať sa niekam at o predovšetkým peši. Dnes už to akoby neplatilo a sídliska majú dopravné bariéry,  nemajú chodníky na spojniciach častí, nejestvujú dorvané pruhy pre peších a alternatívnu dopravu, akoby chodiť peši bolo niečo mimoriadné.

Vo svojej koncepcii som vychádzal práve z myšlienky prevetrať mesto a jeho zóny a vložiť tam koridory, kde funguje prednostne človek. Vysledoval som si uzly, ktoré sú tykadlami mesta s prírodou. Sú to miesta na hranici mesta, kde je privedená blízko MHD.

Začneme integrovanou dopravou

Pre mňa integrovaná znamená spolupracujúca. Dlhé roky a desaťročia sa tu márnil čas pretriasaním problému lístkov, ich súčinnosti, pri rozdielnosti ich finančných tokov a majiteľov.

Takže začneme trocha teóriami: http://dopravni.net/mhd/15038/primestske-a-mestske-systemy/ použitá časť: časť:

TRAM-TRAIN systémy

Pre priblíženie verejnej hromadné dopravy a úsporu nákladov sa vo svete používajú tzv. TRAM-TRAIN systémy. Sú v podstate dva druhy:

  1. Električka jazdí po klasickej železnici: Toto je už veľmi rozšírený systém. Vlastní realizacia začala v Nemeckom Karlsruhe. V Europe už takýto systém má niekoľko miest. Podstatou je priblížiť mestskú  dopravu i do okolitých miest bez nákladné výstavby ďalšej infraštruktúry. Preto je umožnená prevádzka električiek i po klasickej železnici.

  2. Železničné vozidlo ide po električkovej: Tento systém zvolilo mesto Zwickau v Nemecku. Cieľom bolo priblížiť dopravu z okolitých obcí priamo do centra mesta.

Zavedenie systému TRAM-TRAIN môžu doprevádzať problémy. Je to napr. rôznosť napájacích sústav, iné nákolky (električkové trate majú s výnimkou Ostravy iný sklon koľajníc), výška nástupište (pre železnici sa novo vyžaduje 550 mm nad temenom koľajnice, pre električku 350 mm a menej).

...

Samozrejme chcieť integrovanú koľajovú dopravu a vniesť ju do intravilánu mesta, napojiť na extravilán a kapacitne vyťažiť prímestskú dopravu, čo generuje potrebu nových odstavných koľají či nových výhybiek a koľajíšť a zároveň chcieť zmenšiť územie vyčlenené pre technické zabezpečenie tohoto systému je prinajmenšom scestné.

To na margo snáh redukovania železničného územia. Predpokladám, že odstávka súprav TRAM-TRAIN  bude v priestoroch doterajších koľajíšť, údržba bude v bezprostrednom rušňovom depe.   

Technická oblasť je o niečo zaujímavejšia. Ako prepojiť a naplniť myšlienky hlavnej dopravnej osi v nadväznosti na existujúci mestský a železničný dopravný systém?

Našiel som riešenia, a frázovité články, čo sú skôr zbožným želaním než konkrétnym riešením....

Vôbec veci nekomplikujem podľa nejakých pôvodných riešení na úrovni kraja či mesta, kde sa by sa ciele dosiahli veľmi ťažko a neskutočne náročným spôsobom. Nemám veľké oči čo sa týka možností riešenia zo strany mesta či kraja , najmä financovania a riadenia investičného procesu. Moje riešenie je pomerne triviálne a málo náročné. 

Prejdi si to na mape povyše.

Plnenie sna o pár minútovom spojení aj okrajových časté mesta či pímestských obcí je možné aj za lacný peniaz.

Len treba sa pohnúť!

Návrh trasovania integrovanej koľajovej dopravy

Navrhované trasy umožňujú napojiť všetky obce dostupné koľajami a voviesť tieto vozne až do mesta v prienikoch na úsekoch "R" a dobudovaných úsekoch ku mostu pri bývalom VSS čo je Z-V-J koridor. Trasy sú výlučne vedené po existujúcich koľajách železnice s využívaním zrušených či nevyužívaných železničných vlečkách, vedením po trase "R" s doplnením úsekov:
  • Dopln. električ. trasy ku Aničke. Prepája terajšiu konečnú zastávku električky (Lokomotíva) a Aničku a napája sa na zastávku Ťahanovce. Asi 2,2 km dvojkoľajky. 
  • Dopln. električ. trasy v Barci. Prepája integrovanú koľajovú dopravu z blízkou konečnou zastávkou električky. Ide v pokračovaní trasy žel. vlečky. Asi 1 km dvojkoľajky
  • Dopln. koľajovej integr. trasy Letisko - "R". Prepojenie na existujúcu "R" dopravu. Asi 2,5 km dvojkoľajky
  • Dopln. električk. trasy Krásna. Asi 1,1 km dvojkoľajky.

spolu: 2,2 + 1,1 + 2,5 + 1,1 km = 6,9 km dvojkoľajky

 

Zastávky a stanice integrovanej koľajovej dopravy

Zastávky, stanice, terminály, či akokoľvek to nazveme navrhujem v logickým miestach náväzných na dopravné uzly, dominantné služby, strediská.

  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Ťahanovce. Existujúca, ale zmodernizovaná žel. zastávka. Poloha je bodom nadväzujúci na rekreáciu a šport, na MHD, na obec Ťahanovce, sídlisko Ťahanovce. 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Džungľa. Poloha je dopravným uzlom a obchodným centrom. 
Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Masarykova. Prestupný uzol na Sídsko dargovských hrdinov. Integrácia s plánovaným tunelom pod koľajišťom. Tu sa zastavím:
pripomienka: Pôvodný podľa var. B https://gis.esluzbykosice.sk/mapa/uzemny-plan-koncept/?ly=pc%2Cad%2Cul%2Cb3%2Ca3&lyo=&c=-261500.2%3A-1238563.4&z=6 mal by byť cestný a osobitne peší - cyklo. Tunel by musel mať komplikovaný a extrémny sklon, nakoľko by niveleta musela najprv prudko klesnúť pod koľajište - asi o 6m na konci Masarykovej ulice, podliesť tak železnicu, aj s jej podzemnými vedeniami,  za ňou hneď vyústiť na povrch aby komunikácia nabrala ešte pred Hornádom možnosť prekonať pred cestou ležiace koryto Hornádu, ktorý sa tvorcovia rozhodli napodiv prekonať pre zmenu mostom nad ním, takže pre mňa neuveriteľné smerové pomery, potom asi vhupnúť dole na zem a napojiť sa asi úrovňovo na Prešovskú cestu a následne prudko smerom na Furču - viď tento obrázok.
 
Navrhujem vhodnejší variant mostný, estakádový, ktorý prekonáva železnicu, plynulo pobeží nad územím medzi železnicou a Hornádom, toto územie sa zazelení a vytvorí možnosť pešieho, cyklo koridoru Furča - mesto, následne pokračuje na Prešovskú cestu, ktorú prekonáva mimoúrovňovým štvorlístkom a prepojí túto výpadovku s Furčou a stredom mesta nadbieha, tam po križovatke pokojnou plynulou niveletou sa napojí na Furču v mieste existujúce mosta nad muldou. Tam sa zriadia vetvy napojenia. Vyriešene sú tak dopravné napojenia kolízne body. Most by mal mať mestskú kategória a šírkové, priestorové parametre pre:
  • cestnú dopravu
  • cyklodopravu
  • peší koridor
  • vynikajúce by bolo aj koridor pre TRAM-TRAIN

z toho by vyplývalo posúdenie výškových pomerov a úvaha dvojpodlažnej estakády.

  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Hlavná stanica. Logický najfrekventovanejší dopravný uzol -  železnica, autobusová doprava, koľajová električková doprava a integrovaná koľajová doprava, stred mesta. 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Malá stanica. Existujúca stanica s potrebným navýšením kapacít služieb. V blízkosti navrhovaný dopravný koridor pre sprístupnenie nákladnej železničnej dopravy a cestný dopravný prepoj na úrovni križovatky pri škole pre telesne postihnutých a ohybu cestu Jantárovej, čo je chýbajúca spojnica.
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - most pri býv. VSS. Logický dopravný prestupný uzol na rozhraní sídliska Nad jazerom, Južnej triedy. 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Barca. Využívaná je asi opustená trasa železničnej vlečky,takže je možno potiahnutím trati električkovej od konečnej ku tomuto bodu. Priestorové možnosti na umiestnenie stanice predpokladám sú. 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Šebastovce. Stanica v Šebastovciach (pravdepodobne na mieste pôvodnej). 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Haniska. Pravdepodobne miesto existujúcej stanice v Haniske.
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Ludvíkov dvor. 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - US STEEL. Zastávka, stanica US STEEL, otočka.
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Pereš. Dopravný uzol. 
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - letisko. Dopravný uzol. k letisku je potrebné dobudovať koľajové spojnie s "R" trasou a Alejovou.
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy - Krásna. Dopravný uzol.
  • Stanica integrovanej koľajovej dopravy za Krásnou. Dopravný uzol.

Možné trasy TRAM-TRAIN dopravy:

  • TRASA S-J PREŠOV - KYSAK - ŤAHANOVCE - LETISKO - ŽELEZIARNE - KRÁSNA - TREBIŠOVSKO orientácia rýchlej dopravy s prímestských severných oblastí a severných mestkých častí, samozrejme s vtiahnutím Z a V od severu oblasť Kysaka, Trebejov, Družstevná a Kostoľany nad Hornádom, v meste trás od Ťahanoviec do areálu US STEEL, cestou možno zachádzka na letisko, čo môže byť malá strata času, ale tuším hlavný nápor na letisko a na železiarne navzájom nekolidujú či malá kyvadlová doprava od odbočky na letisko a späť. Teda (1.) Ťahanovce, (2.)Džungľa, (3.)Masarykova (prestup od Furče), (4) hlavná stanica, prestupy najmä z Terasy, (5) malá stanica, (6) most pri bývalom VSS, (7) Moldavská križovatka, následne podľa frekventovaného času na (7) letisko, alebo smer železiarne bez zachádzky na letisko, (8) Pereš, (9) Ludvíkov dvor, (10) US STEEL, železiarne, späť na (11) Ludvíkov dvor, odbočiť na (12) Hanisku, (13) Šebastovce, (14) Barcu, (15) Krásnu (oblasť terajšej konečnej električky), (16) za Krásnou (lokalita Na hore) pokračujúc do prímestských JV oblastí (Myšľa, Bohdanovce, Ruskov, Slančík, Slanec, Slanské nové mesto, Trebišov a Trebišovsko. Samozrejme aj opačným smerom. 

Predpokladám a bolo by žiadúce orientovať to najmä na pracovnú dobu železiarni skordinovať s eRkami, letištnou osobnou dopravou

  • TRANZITNÁ TRASA - PREŠOV - KYSAK - ŤAHANOVCE - BARCA - KRÁSNA - TREBIŠOVSKO teda priamo pozdĺž Hornádu, len v úsekoch mestských bez zachádzky na letisko či železiarne a existujúcou železničnou trasou. tu by som časovo orientoval na pracovnú dobu pracovísk v meste, s potrebami nákupov a služieb, najmä vykrytie dopravných špičiek. Samozrejme aj opačným smerom. 
  • Samozrejme dôležitý je grafikón železníc, kde sa musí integrovaná doprava vtesnať svojimi frekventovanými časmi najmä nastavenými na presun ľudí pre US STEEL, letisko (k tomu vozne vhodné aj pre batožinu) 
  • Vozový park by mal umožňovať prepravu najrozličnejších batoží, príručných potrieb, pre imobilných, zvierat, cyklistov, turistov. Zlým príkladom sú V. Tary, kde sú (boli) vozne úplne nevhodné pre prepravu turistov, horolezcov, lyžiarov, cyklistov najmä nemožnosťou uloženia si batohov, lyží bicyklov, vozíkov pre imobilných. 

S-J zelený koridor - stromy

tvorí prvotnú hradbu zlepšujúcu klíma mesta. Je vetrolamovou bariérou, tlmiacou erozívne účinky na zdevastovanú časť územia v areáli bývalej Magnezitky, čo asi nikomu doteraz neležalo na srdci. 

Táto časť by mala mať funkciu čiastočne protiveternú v zmysle zachytávania silných nárazov severných kotlinových vetrov zo Spiša a spod Tatier, vodozádržnú s priaznivejším vplyvom na klímu mesta unášanú pozvoľna severným zvoľneným a vlahou naplneným vzduchom, rekreačnú a športovú, keďže vzduch tu ešte nestihol byť naplnený exhalátmi. Vlaha napustená listnatou a ostatnou zeleňou, vodnými plynulejšími tokmi s kľudnými jazernými zátokami. Táto zóna by mohla byť producentom obživy telesnej a duševnej pre celé mesto.

Významná ozdravná funkcia: tvorca kyslíka, ochrana pred prachom vetrom hlukom. Koridor peší, rekreačný,ideálny pre vedenie cyklotrás a peších koridorov.

 

Samozrejme, celá koncepcia má aj  spojenia na turistické záujmové body, na turistické a cyklotrasy. https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/eurovelo-sever/ 

Pre tých, čo sa nás pokúšajú spravovať

Téma koridorov vygenerovala nasledujúce

Téma, ktorú následne rozberám a zdá sa, že ešte aj budem, je rozdelenie mesta.   

Vôbec neide o rozdelenie v zmysle nejakého rozorávania spojníc a budovania nejakých hraníc, ako to trocha nastáva pri pohľade politickom, samosprávnom, kde sa mesto rozparcelovalo na základe kritérií množstevných a možno tak trochu aj zaužívaných, ale nie všade. Ani sa tým nemyslí znovupretvorenie samosprávy, ktorá sa dostala v zmysle blízkosti k občanovi tak blízko, že najlepšie by už potom bolo, aby so stala samosprávnou aj ulica 🙂, keď už domy samosprávu majú. No a byrokratický aparát by bol na každej križovatke podľa počtu na križovatke sa stretnuvších ulíc. A je to! To, že niektoré samosprávy požierajú až 70% na vlastnú réžiu by vlastne naplnilo možno vysnívaných 100%. 😡

Ja mesto chápem ako ostrovy, či skôr súostrovie, delené na ostrovy, kryhy dopravnými tepnami. Tie sú prirodzenými rozdelníkmi. Myslím, že ostrovy takto vniknuté ohraničené integrovanou dopravou, hlavnými cestnými komunikáciami, prirodzene delia (ale nemali by spoločensky a fyzicky bariérovo ako píšem vyššie rozdeľovať) mesto na ostrovy so svojimi osobitnými funkciami, správaním a vizážou. Tam by som videl v budúcnosti  plány pre zóny. A plány podľa týchto ostrovov, krýh, nie podľa pomenovaného sídliska, či územného členenia MČ. Na ulici nik nepociťuje fyzicky územné členenie (iba, ak by boli časti bohaté a chudobné), ale pociťuje fyzické časti, dominanty, uličné bulváre, tvarovosť, orientačné body. https://dromedar.zoznam.sk/cl/1000128/1326957/Champs-Elysees-v-Parizi---najkrajsia-ulica-sveta.

Logické kryhy, ostrovy, nie MČ sever, ale Podhradová, Anička... zhruba podľa obrázka. Lebo napr. spomínaná  časť sever je pestrá svojská a už vôbec nie rovnaká. Jednotlivé kryhy sú pomerne veľkostne veľmi podobné a doprava je podľa mňa z hľadiska umiestnenia dopravných koridorov vhodne rozmiestnená, až na malé doplnenia, čím by sa myšlienka naplnila.

Najbližšie tu definujem jednotlivé kryhy. 

 

 

KONCEPCIA DOPRAVY, RIEŠENIA

Neustále tápanie kompetentných a v konečnom dôsledku aj lobby spoločností, ktorým vyhovuje za štátny peniaz prestavovať milióny a neustále hapkanie, borenia sa s problémami sú len výsledkom plytkých názorov a nekoncepčnosti riadiaceho aparátu krajiny.

(ne)Koncepčné chápanie

Rozhádzané názory kompetentných na úrovni mesta, kraja či krajiny a ich malý odborný prienik do témy, ma núti reagovať a rozobrať problematiku, Pretože všetci a všade nadávajú na zahltenosť dopravy. Zabúdajú na rozličné fakty a aj na to, že oni ten problém spôsobujú. Niekto by rád rozširoval dopravné prúdy, iný by vsadil na logistické riešenie križovatiek, semafóry, ďalší by rád všade parkoviská. Všetko má spoločného menovateľa.

Po funuse. Riešia sa následky.

Takže skúsme si tému rozobrať.

Doprava, presun, z miesta na miesto je výsledkom civilizačných faktorov ako je profesná špecializácia, služby, riadená a upracovaná spoločnosť, potreba nákupov potrieb, obživy, dochádzka za školou, zamestnaním športom, kultúrou a podobne. A tu vyvstáva otázka, aký spôsobom to všetko čo najlepšie a najdokonalejšie zosúladiť.

Najsamprv fungovala doprava individuálna, koňmo, motorovým  vozidlom a na tranzitné vzdialenosti a veľké objemy bola vhodná železnica, lode, neskôr prešla doprava do vzduchu. Vždy sa pretriasala téma pomer výkonu a ceny.

Občan, obyvateľ je postavený pred každodenný problém ako spomínané činnosti racionálne skĺbiť. Modelov riešenia je dnes už celá plejáda a tak sme svedkami konkurencie individuálnej osobnej dopravy, hromadnej, či obslužnej, zdieľanej (taxi). Dnes možno netušíme, akým smerom sa to všetko bude uberať, lebo vízie spred desaťročí vôbec neuvažovali o racionálnych technických riešeniach, o aplikáciách slúžiacich ku optimalizácií trás prepravných prostriedkov o vyťaženosti a podobne.  

Akiste pri výbere dopravy je dôležité zosúladenie rozličných potrieb od rozličných účastníkov. V rodine za zosúlaďujú čase a priestore cesty rodičov do práce, návšteva školy školopovinných detí, čo sú rozličné podľa veku dieťaťa, cesty za nákupom, športom či kultúrou, za rodičmi, ak zostane zbytok času. Zosúladenie potrieb sa poväčšinou rieši automobilovým rozvozom, čo vytvára potrebu časového zosúladenia úkonov, ale vytvára zas nezávislosť. Ale len do určitej miery danej stavom infraštruktúry a pôsobeniu vonkajších vplyvov. Opakom sú modely rozvozu od domu, typu školských autobusov, ak sú vzdialenosti veľké (pokiaľ vôbec vzniká potreba návšteva školy na druhom konci mesta), existujú zamestnanecké dopravy, spoločné prepravy občianskeho typu.

Ak sa nechceme dostať do absolútnej zápchy a kolapsu,

je preto nutné hľadať a mať riešenia, zaisťujúce  štandard, rýchlosť, bezpečnosť. Momentálny stav, ak osobná doprava funguje dokonca aj  v čase špičiek ako nevyťažená, je dôvod sa pýtať, či sme tak bohatí, že poldruha tonové teleso len kvôli jednej, prípadne dvom osobám pendluje hore - dole a to mnohokrát len preto, že si majiteľ vozidla nevie zosúladiť svoj program.

Osobné auto sa začalo v mestských podmienkach používať úplne a všade, samozrejme, ekonomické pravidlá mu umožňujú odpisovať náklady v podnikaní a tak je to silne motivujúce.

Hromadná doprava sa príchodom osobnej automobilovej dopravy dosť prevzdušnila, následkom spomínaných činiteľov.

Osobné auto je výsledkom akože výsledok ekonomickej prosperity, slobody pohybu, sa však  stal spolutvorcom zápch. Myslím si, že a vo vyspelých mestách to tak je, že hromadná doprava zohráva veľkú úlohu.

Hromadná doprava môže prehrávať v súťaži, ak poskytuje služby pomalé, nesúrodé, nedotiahnuté a drahé. Výhodou hromadnej dopravy je rýchlosť najmä na hlavných trasách a dlhých trasách a metrá a TRAM-TRAIN, rýchlodráhy sú toho dôkazom.

Riešením dopravných zápch

je predovšetkým odbremenenie trás od kamiónovej dopravy, ktorá taktiež v mnohom zbytočne supluje železničnú, žiaľ ťažkopádnu dopravu, racionalita v presune, iná filozofia prepravy komodít, čo spomínam v kapitole poľnohospodárstvo, zlepšenie služieb MHD, aby tá generovala prirodzený prestup verejnosti ku jej užívaniu, vytvorenie komunikačných koridorov, búranie technických bariér, eliminovanie kolíznych bodov a stretov pri inej  doprave a najmä pešej (krátke trasy, napojenie na väčšie celky a na rekreačné trasy)  

Dnešná úroveň poznania a chápania z hľadiska dopravy a teraz sa dotýkam témy parkovacej, je ťahať parkovanie až k bytu. Samozrejme byty sú v sídlištných obytných častiach a tak vzniká pri nejakom pomere obyvateľstva a osobných áut potreba ich priestorového umiestnenia. Toto je tradičné chápanie.

Chápanie dopravy ako služby, je zas pristavenie vozidla ku objednávateľovi (taxík, či kvázi taxík) a tak teda, nemusia sa k tomu stavať parkovacie kapacity a ak, tak výrazne nižšie. Ak dnes sú zaťažované sídliska a to vozidlami nie práve mestského typu a teda výkonné a rozmerné vozidlá, navyše nastavené v technickom štandarde ako vozidlá na neprerušovanú trasu v optimálnom otáčkovom a spotrebnom režime ďalekom od mestského typu jazdy typu: zrýchlenie, križovatka, brzda, čakanie, tak potom aj tu sú značné rezervy.   

PINTEREST

Zobrazenie si vyžaduje registrovať sa v Pinterese. Ako to funguje http://horami.sk/pinterest-pre-teba/