CYKLONORMY
Návrh normy v náväznosti na značkovú cyklonormu (čo som spolutvoril)
chvíľu počkaj...
Snažil som sa nastaviť cyklo pravidlá najmä v súvislosti s cyklonormou o značení, na ktorej som spolupracoval, nadefinovať klasifikačné prvky obtiažnosti, zaviesť ich do máp. Materiál uvedený na stránke je z júna 2015. Nič sa v predmetnej veci neuskutočnilo a nezarezonovovalo ani v cyklo obci.
o autorovi
Tuším mám tú výhodu, že desiatky rokov so pracoval v stavebníctve, mám na to vzdelanie a tuším aj vedomosti, v rozličných odvetviach, poznajúc investorský post, projektovú prípravu, dodávateľskú realizáciu, mám mnohoročné skúsenosti s pohybu v prírode ako turista, alpinista, krosár, poznám obec nadšencov prírodných športov a teda nehovorím do vetra. Ponúkam zmysluplnú spoluprácu v dotknutej oblasti. Nemám rád pretvárku, lenivosť či neschopnosť. Preto som aj kritik. Ale ak kritizujem, tak konštruktívne, ponúkam riešenia – viď tento materiál.
...také zamyslenie
iróniou môže byť, že som bol pozvaný krajom na seminár k prezentácií tejto normy a ja som bol jej spolutvorca v pripomienkovom konaní...
Mimochodom pripomienkového konania sa zúčastnili za východ: ja Vystupujem pod pôvodným firemným menom Propagprojekt.
úvodom
Bicyklovanie a cykloturistika, aby plnila svoj účel potrebuje mať aj vytvorené podmienky. Vynechajme oblasť finančnú, správcovskú a venujme sa otázkam technickým a právnym z toho vyplývajúcim. Cyklistická doprava a iná nemotorová doprava, ak má byť uznaná ako rovnocenný druh dopravy so svojimi nespornými výhodami, všestrannými priaznivými dopadmi na ľudské dianie, musí mať vytvorené technické a legislatívne podmienky.
Za prepravný nemotorový dopravný prostriedok sa pre účel tohto textu považuje aj kolobežka, korčule, bežecké lyže a pod.
Základom úvah je to, že navrhovanie cyklokumunikácií je v súčasnosti riešené v STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií, ktorá však rieši len cyklistické pridružené pruhy v rámci hlavného cestného telesa. Obdoba je aj na cestných motorových komunikáciách a rýchlostných. Rozhodne tu život predbehol normotvorbu a je potrebné vyplniť medzeru pre pravidlá pre cyklokumunikácie oddelené od cestného telesa.
Základnou vecou, čo sa považujem za prvotné, že v cyklistike je rozlúsknutie prvotného problému - zaradenie cyklokomunikácie do nejakej kategórie, čo v konečnom dôsledku znamená dodržiavanie noriem. S tým samozrejme súvisí aj právna oblasť zodpovednosti správcu za technický stav komunikácií ich vybavenie, vzťahy medzi správcom a užívateľmi, informačná schopnosť pre záujemcu, verejnosť.
Môžeme síce povedať, že cyklista sa na cyklotrase pohybuje na vlastnú zodpovednosť, ale nie je to také jednoznačné a platiace všeobecne. Komunikácie pre motorové vozidlá majú svoje predpisy, normy, vyhlášky a tiež nemožno povedať, že jazdia na vlastnú zodpovednosť, Je tu predsa správcovská starostlivosť o vytvorenie štandardných podmienok dopravy. (napr. STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií) Sú nekompromisné a bez ich dodržiavania by to nemohlo na motoristických cestách fungovať. Sú jasne definované napr. bezpečnostné prvky a opatrenia, o ktorých sa chcem zmieniť. Musia sa napr. zriaďovať zábradlia, zvodidlá na nebezpečných miestach presne podľa noriem, značky značenia informačné prvky.
Návrh
sa pokúša preklenúť chýbajúce parametre v STN 01 8028 – Cykloturistické značenie, kde síce slovne spomína športovú náročnosť na REKREA, SPORT, EXPERT, ale pokiaľ viem žiaden predpis norma, usmernenie nedefinuje fyzickú, športovú náročnosť, štandard vybavenia, technické parametre, povrch, súvislosť s farebnými značkami, právne súvislosti, správcovstvo apod. Návrh poukazuje na normu STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií a absenciu riadiacej technickej normy na komunikácie nemotoristické mimo cestného telesa voľne vedené, špecializované cyklokomunikácie. Nutné je podotknúť, že sa normovo úplne zabudlo na zimné značenia – bežecké lyžovanie, značenie špecifických skupín (jazda na koni), pretože možno povedať, že letné cykloturistické trasy sa v zime spravidla menia na bežkárske. Je to dané tým, že profil trate pre oba športové aktivity je veľmi podobný. Tu sa informácie vlastne zlievajú a stotožňujú.
Taktiež návrh dopĺňa TECHNICKÉ PODMIENKY NAVRHOVANIE CYKLISTICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY TP 07/2014 účinnosť od: 01.11.2014
Vydalo: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií
(TP riešia problematiku navrhovania CYK a zariadení určených pre cyklistov tak, aby CYK boli bezpečné. Tieto TP sa nepoužívajú na určenie cykloturistického značenia a nevzťahujú sa na tvorbu, navrhovanie a budovanie cykloturistických trás.“).Materiál je spracovaný aj s komentárom.
Deliacou čiarou
je podľa mňa delenie na
cestnú
horskú cykloturistiku využívajúc STN 01 8028 – Cykloturistické značenie a na- obecnú, mestskú, čo je byčajné bicyklovanie – prepravu z miesta na miesto, čo je prípad dopravy do práce, za nákupmi a podobne
Horská turistika je jednoznačne pomenovaná – je horská teda v extraviláne mimo cestné komunikácie, cestná je vedená v extraviláne ale aj intraviláne, spoločným menovateľom je spevnená komunikácia a celkové „pohodlné“ parametre profilu.
spevnenie
Spevnením by sa malo rozumieť akékoľvek spevnenie, ktoré je odlišné od pôvodného pôdneho krytu a má slúžiť k zvýšenej mechanickej pevnosti a odolnosti pôvodného pôdneho krytu. Svojim charakterom je stavebnou úpravou a podlieha stavebnému zákonu a špecifickým normám (navrhovanie lesných komunikácií, účelových komunikácií).
Spevnenie:
- nestmelené obrusné vrstvy napr.: štrkové úpravy,
- stmelené obrusné vrstvy napr.: asfaltový kryt, penetrácia makadamu, stabilizácie spojivom napr. hydraulickým (cementovým, vápenným)
Cit.: STN 01 8028 – Cykloturistické značenie:
Cykloturistické trasy na cestnú cykloturistiku sa odporúča viesť po sieti existujúcich ciest, s asfaltovým, penetrovaným alebo iným spevneným povrchom. Patria k nim málo frekventované štátne cesty II. a III. triedy, výnimočne krátke úseky ciest I. triedy, ďalej miestne a účelové komunikácie, lesné a poľné cesty, hrádze riek a obslužné komunikácie, ako aj ďalšie cesty a zariadenia.
3 Cykloturistické trasy
3.1 Rozdelenie cykloturistických trás
3.1.1 Podľa určenia
Cykloturistické trasy sa podľa určenia delia na:
– cykloturistické trasy na cestnú cykloturistiku;
– cykloturistické trasy na horskú cykloturistiku;
– náučné cykloturistické trasy na cestnú cykloturistiku;
– náučné cykloturistické trasy na horskú cykloturistiku.
Cyklistická komunikácia by sa mala deliť na:
- Intravilánovú
- Extravilánovú
Jednak je to právne delenie podľa katastra a z toho vyplýva aj hranica majiteľa či správcu a jednak účelovo je to taktiež logická hranica, keďže ju ináč je ťažko určiť.
Tým sa hranica vymedzí na:
- Intravilán – dopravné bicyklovanie
- Extravilán - cykloturistika
Z hľadiska použitých dopravných prostriedkov a účelu je logické triedenie na:
- cestnú – cestný bicykel
- horskú – horský bicykel
Užívatelia
Je potrebné rešpektovať všetky možné skupiny osôb pohybujúcich sa na trasách či komunikáciách ak vynecháme motorové vozidlá, ktoré sa viažu na motorové komunikácia a účelové. Samozrejme aj na vyhradených cyklokomunikáciách sa hýbu aj motorové vozidlá, či už v rámci, zásahov, údržby a pod. Základná štruktúra osôb:
- peší aj so zvieracími miláčikmi
- bicykle, dvojbicykle, rikše, detské vozíky
- cyklisti aj s motorovým prídavným pohonom
- jazdci na koňoch
- bežkári na lyžiach
- korčuliari na kolieskových korčuliach, kolobežkách, kolieskových lyžiach a podobne
Z hľadiska výkonu:
- bežci
- výkonní športovci
- rekreanti
- rozličné skupiny osôb (hubári, rybári, poľovníci, detské skupiny...) a náhodné osoby
- osoby s telesným postihnutím
Aj nechcení užívatelia trás
Je asi ťažko odizolovať jednotlivé skupiny možných užívateľov, preto sa akiste budú na trasách nachádzať rozliční užívatelia. Prečo? Jednoduchá logika hovorí o voľbe trasy pri rozhodovaní najľahšej dostupnosti, najkratšej trase, o najlepšom či bezpečnom povrchu. Takže najmä v mestských aglomeráciách do toho musia zasiahnuť značky umiestnené na cyklokomunikáciách. Pravidlá vstupu riešia predpisy, dopravné značenia, legislatíva, normy. Platí pravidlo ochrany slabšieho.
Vzťah turizmu a cestnej vyhlášky
Problémová oblasť je legislatívna. Nezmysly, akými je zákaz vjazdu do lesa na bicykli, by sa nemali zjaviť ani len v myšlienke. Paradoxom je, že sa cyklo pohyb (a teda aj iné pohybové aktivity) podľa cestnej vyhlášky pre motorové vozidlá považuje aj mimo motorovú cestnú dopravu a že keďže cyklista s jedným občerstvovacím pivom môže a je, pri dychovej skúške pokutovaný. Podobne je na tom chodec. A keďže nelietajú vzduchom a zvyknú sa hýbať po zemskom povrchu po nejakých komunikáciách rôzneho druhu, nemali by sa vlastne hýbať po chodníčkoch, ak si dajú pol deci, pivo či víno. To aby sa alkohol prestával podávať vôbec. Popíjať doma je dosť nepraktické, hlavne keď si to turista za celý pobytový čas vonku nemôže dovoliť. A teda pivo víno alkohol v reklamách je vlastne zakázaný tovar! Či? Takže vlastne legislatívna prohibícia. Na jednej strane deklarovaný rozvoj turistiky, turizmu, na druhej strane obrovské legislatívne prekážky. Ísť okolo občerstvenia a nezastaviť sa kvôli zákazu, je kontraproduktívne, jedná radosť. Občerstvenie nesplní svoju úlohu, návštevník určite zákaz poruší a potom tŕpne, aby nebol prichytený a očakáva zhovievavosť polície hoc je v lese. A nabudúce už návštevník nepríde. Takže alkohol v malom množstve považujem v prírodných podmienkach za povolený a spoločensky pohodový. Určite športovec či rekreant má na toľko rozum, že to nepreženie. Ak by to prehnal doplatí na to jeho rovnováha a bez rovnováhy sa na bicykli ísť nedá. Takže je tu aj prirodzená ochrana voči opilcom, čo nepoznajú hranicu. Takže hranica tolerancie alkoholu:
- v styku s motorovou dopravou, cestné cyklokomunikácie, striktný zákaz,
- mimo motorovú dopravu, na obecných peších a cyklokomunikáciách horského typu dovolené množstvo
Hranica je hádam presne definovaná. Netreba vymýšľať komplikované a zložité vyhlášky, čo a ako a kedy a vtedy možno a inokedy možno aj nie, niekde áno, inde nie a možno aj inak. Žiadne komplikované motanice, tisícstránkové daňové pravidlá, čo sa v nich nevyzná ani legislatívec, nieto občan. Pravidlo musí byť pre ľudí. Ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné, preto som pravidlá dúfam, že pomerne jasne definoval do tabuliek s ostrými deliacimi čiarami, hranicami.
definovanie charakteristík komunikácií a trás, obtiažnostná klasifikácia
Nemožno sa zmieriť s definicíou podľa obrázka, nemožno veci posudzovať navrhovať subjektívne či dokonca amatérsky. Ide predsa v prevažnej miere o stavebnodopravné diela, realizované v prostredí s mnohými vplyvmi (pozemky, orgány, organizácie... predpisy) kde s už mnohé regule. Preto som sa snažil definovať jednoznačne pokiaľ možno čo najširšie a jednoznačné parametre – viď nasledovné texty, tabuľky
Delenie cyklokomunikácií
Ak sa nedefinujú pravidlá je chaos. Preto som navrhol základnú tabuľku delenia cyklokomunikácií z hľadiska parametrov. V tom musí byť jednoznačnosť. Naznačuje delenie technické a právne s odkazom na riadiacu technickú normu aj absentujúce prvky. Hlavne naznačuje vzťah ku komunikáciám iných vlastníkov, ktorých účel je v základe iný než špecifická monofunkčná cyklokomunikácia (lesné, poľné účelové cesty) Nemôže sa stať, že napr. komunikácia určená pre cestného bicyklistu je nespevnená, má objektívne prekážky, nie je vybavená cestnými bezpečnostnými prvkami a z rekreačnej trasy sa tak stane hazard. Je to predsa cesta pre cestného cyklistu.
SÚVIS
Cykloproblematika
Ružínsky most
|
Druh dopravy |
Druh a účel pohybu na bicykli |
Užívanie komuniká-cie |
Druh povrchu |
Technické usporiadanie Právny stav |
Poloha/ používanie alkoholu
|
Športová náročnosť |
Norma |
|
|
Bežná doprava na bicykli a podobnom dopravnom prostriedku (napr. korčule, kolobežka) |
Obyčajné dopravné bicyklovanie, pri styku s verejnou platia právne dopravné predpisy na motorové vozidlá.
Cestný bicykel |
Využívanie cudzích komunikácií v správe subjektov (štát, obec, samosprávny kraj firma a pod.) |
· spevnený, stmelený |
Šírkové usporiadanie a technické parametre by mala riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií a norma na samostatne vedené cyklokomunikácie mimo cestného telesa. Majetok a správcovstvo cyklistickej komunikácie prináleží subjektom - správca: štát, obec, samosprávny kraj, združenie, nezisková organizácia firma právnická aj fyzická osoba a pod. s právami a povinnosťami cestného správcu. Riešenie: · Cyklokomunikácie v rámci cestného telesa (pridružený pruh, priestor, cyklistický pás, pruh, chodník) · Cyklokomunikácie samostatne vedené mimo cestné teleso motorových vozidiel
|
Intravilán/ striktný zákaz alkoholu
|
Ide o pohyb v zastavaných oblastiach, (do práce, za nákupmi...) logicky sa nato vzťahujú pravidlá STN 73 6110 projekt. miestnych komunikácií. Športová náročnosť sa pochopiteľne neurčuje |
Mala by riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií. V plnej miere platí cestný zákon. Pre sólo komunikáciu je potrebné zriadiť osobitnú normu
|
|
|
Športovo rekreačná |
Cestná cykloturistika a náučná
Cestný bicykel (CB) |
Využívanie cudzích komunikácií (trasa ide nimo) |
· spevnený, stmelený |
Keďže spevnené komunikácie v lesoch a na lúkach podliehajú stavebnému zákonu a sú navrhované podľa príslušných noriem, (lesné cesty, účelové komunikácie) sú parametre dané týmito normami, cyklista je týmto predpisom a účelu podriadený. V obci platia parametre podľa MK. Majetok a správcovstvo cyklistickej komunikácie prináleží subjektom v „teréne“ (lesy, združenia, Národný park...) Vybavenie, infraštruktúra (mostíky, tabule...) prináleží majiteľovi a správcovi trasy
|
Extravilán, účelovo aj intravilán (štart, cieľ, prieťah obcou)/ striktný zákaz alkoholu |
REKREA
|
Existuje značkárska norma STN 01 8028 – Cykloturistické značenie. Platia normy, podľa ktorých boli komunikácie zriadené a kam sú zaradené. Cyklista je podriadený účelu komunikácie (napr. na lesnej ceste podlieha jej pravidlám, pri súbehu s turistickou trasou navyše aj pravidlu uprednostnenia slabšieho článku - turistu).
Pri špecializovanej cyklokomunikácií je potrebné zriadiť novú normu. |
|
|
SPORT
|
||||||||
|
Vlastná špecializovaná cyklokomu-nikácia |
· spevnený, stmelený |
Riešenie: · Cyklokomunikácie v rámci cestného telesa · Cyklokomunikácie samostatne vedené mimo cestné teleso motorových vozidiel Ak je zriadená úzko špecializovaná „cyklokomunikácia“, platiť by na ňu mala osobitná norma hovoriaca o mimo cestné teleso motorových vozidiel samostatne vedenej cyklokomunikácii.
|
||||||
|
EXPERT
|
||||||||
|
Horská cykloturistika a náučná
Horský bicykel (MTB) |
Trasy vedené so súhlasom majiteľov pozemkov |
· spevnený, nestmelený, · nespevnený |
Ide o lesné a lúčne chodníčky, ktoré nepotrebujú stavebné povolenie. Pre spevnené platí stavebné povolenie. Patriť by sem mali aj nespevnené a spevnené či už stmelené či nestmelené lesné cesty, singltrek. Majetok a správcovstvo územia v čítane prináleží subjektom v „teréne“ (lesy, združenia, Národný park...). Vybavenie, infraštruktúra (mostíky, tabule...) prináleží majiteľovi a správcovi trasy
|
Extravilán ojedinele aj intravilán (nábrežia, parky)/ dovolené množstvo alkoholu |
REKREA
|
|||
|
SPORT
|
||||||||
|
EXPERT
|
[1] Cykloturistika: Za prepravný nemotorový dopravný prostriedok sa pre účel tohto textu považuje aj kolobežka, korčule, bežecké lyže a pod.
Vzťah ku stavebnému zákonu, územnému plánovaniu vydávanie stavebného povolenia
|
Druh dopravy |
Druh a účel pohybu na bicykli |
Užívanie komunikácie |
Druh povrchu |
Vzťah ku stavebnému zákonu |
|
|
Bežná doprava na bicykli a podobnom dopravnom prostriedku (napr. korčule, kolobežka) |
Obyčajné dopravné bicyklovanie, pri styku s verejnou platia právne dopravné predpisy na motorové vozidlá.
Cestný bicykel
|
Využívanie cudzích komunikácií v správe subjektov (štát, obec, samosprávny kraj firma a pod.) |
· spevnený, stmelený |
· Vydanie územného rozhodnutia · Vydanie stavebného špecializovaného povolenia pre líniovú stavbu
|
|
|
Športovo rekreačná
|
Cestná cykloturistika a náučná
Cestný bicykel (CB)
|
Využívanie cudzích komunikácií (trasa ide nimo) |
· spevnený, stmelený |
REKREA Vzhľadom k budovaniu cestného telesa: · Vydanie územného rozhodnutia · Vydanie stavebného špecializovaného povolenia pre líniovú stavbu
|
|
|
SPORT Vzhľadom k budovaniu cestného telesa: · Vydanie územného rozhodnutia · Vydanie stavebného špecializovaného povolenia pre líniovú stavbu
|
|||||
|
Vlastná špecializovaná cyklokomu-nikácia |
· spevnený, stmelený |
||||
|
EXPERT Vzhľadom k budovaniu cestného telesa: · Vydanie územného rozhodnutia · Vydanie stavebného špecializovaného povolenia pre líniovú stavbu
|
|||||
|
Horská cykloturistika a náučná
Horský bicykel (MTB) |
Trasy vedené so súhlasom majiteľov pozemkov |
· spevnený, nestmelený, · nespevnený |
REKREA SPORT Vzhľadom k budovaniu cestného telesa pri stmelených spevnených povrchoch: · Vydanie územného rozhodnutia · Vydanie stavebného špecializovaného povolenia pre líniovú stavbu U spevnených, nestmelených povrchoch: · Vydanie územného rozhodnutia · Vydanie stavebného špecializovaného povolenia pre líniovú stavbu???????????
|
||
|
EXPERT Ide o nespevnené povrchy, len o pôdny kryt: · Vydanie územného rozhodnutia |
Tabuľka definície náročnosti
Existuje značkárska norma STN 01 8028 – Cykloturistické značenie. Tá definuje graficky značky vyjadrujúce náročnosť trasy. Čiže REKREA, SPORT, EXPERT. Hoci namiesto „expert“ by hádam lepšie sedelo „extrém“ ako vyjadrenie gradácie náročnosti. Náročnosti sa týkajú jednak cestnej, jednak horskej cykloturistiky. U cestnej „expert“ považujem za kategóriu zbytočnú, nereálnu – viď tabuľka nižšie. To by to musel byť vybudovaní nejaký cyklodrom, čo teda nie je.
Prečo definovanie náročnosti? Ide o jednoznačne, či približne jednoznačné definovanie náročnosti túry. Poznáme to zo sprievodcovkých popisov peších túr, cyklo, lyžiarskych, vodáckych, horolezeckých. Účelom je informácia a tá nesmie skresľovať. Je to veľmi dôležité. Predstavme si, že by bol mylný popis, alebo žiadne hodnotenie lezeckej cesty a začiatočník nalezie do päťkovej cesty vybavený na dvojku. Žiaľ, nie je to zaužívané ani na turistických trasách, kde na mape nik nerozozná náročnosť vysokohorskej túry, kde častokrát nie sú označené na mape (hlavne staré mapy) ani exponované miesta opatrené technickými pomôckami, kde niektorí naivní tiežturisti idú v sandáloch do snehových polí, lebo si myslia, že idú na výlet do lesíka vo svojom okolí. Ani v teréne nie je výstraha, že vás čaká výstup vysokohorského charakteru. Výsledok je jasný.
Takže vytvoril som, definoval hranice jednotlivých náročnosti. Určite je možno špekulovať o parametroch, vzdialenostiach, ale malo by to zohľadňovať názor priemerný, nie extrémistu, pre ktorého je to „malina“ a môže veci odignorovať, či podceniť.
Charakteristické vlastnosti, pri zatrieďovaní do náročnostnej skupiny sa posudzuje tak, že sa musí približne plniť aspoň jeden údaj v príslušnom posudzovacom riadku
|
Obyčajné dopravné bicyklovanie, pri styku s verejnou platia právne dopravné predpisy na motorové vozidlá. Ide o pohyb v zastavaných oblastiach, (do práce, za nákupmi...) logicky sa nato vzťahujú pravidlá STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií. Športová náročnosť sa pochopiteľne neurčuje |
|
|
Poloha |
Intravilán |
|
Príklad a farebné značenie
|
Tu samozrejme, hovoriť o rekreačnom, športovom či krajne obtiažnom bicyklovaní nemôže byť ani reči. Takže označenie, REKREA, SPORT, EXPERT sú úplne bezpredmetné. Farebnostné značenie, na odlíšenie trás, ak by sme mali brať kritéria z cykloturistiky, môže to vyvolávať pocit náročnosti a dôležitosti podľa kritérií farebného značenia v zmysle značkárskej normy. Ak nie je trasa priamo súčasťou značenej extravilánovej trasy, prechádzajúca zastavanou časťou, obcou, mestom, mala by sa značiť miestnym značením aby nemýlila a nevnášala chaos. Neviem si predstaviť, spleť cyklotrás, kde ulice majú svoje farby a boli by totožné s červenou, modrou, zelenou, žltou a stretnú sa ešte k tomu so značenou extravilánou značkou. Napríklad modrá značka by evokovala nejakú strednú obtiažnosť v teréne a na ulici by to bola len nejaká spojnica medzi žltou Novákovou a zelenou Brusnicovu. Nevraviac o tom, že by sortiment farieb bol nedostačujúci. Navrhujem pôsobnosť značkárskej normy v uliciach obcí a miest zmeniť v značení. Trasy by mali niesť názvy ulíc alebo zaužívaný význam. Ulíc a trás pre cyklistov, teda cyklokomunikácií môže byť množstvo kilometrov. Napr. Furčianska by vyjadrovala tranzit cez sídlisko Dargovských hrdinov v Košiciach.
|
|
Povrch |
Spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, aj dlažba nie však nezjazdná).
|
|
Odvodnenie povrchu |
Odvodnenie krajnicami voľne, alebo pri obrubníkoch kanalizáciou. Poklopy a vpuste kanalizácie nesmú mať pozdĺžne otvory, ale kruhové (zabránenie vjazdu kolesa do otvoru).
|
|
Profil, stúpanie klesanie,
|
Profil trate je daný výrazom intravilánu. |
|
Dĺžka jednotlivej trasy od bodu po bod (smerovníka, križovatky)
|
Dĺžka nemá obmedzenia platí pravidlo orientácie v obci. |
|
Odpočívky, služby možnosť sezónneho občerstvenia
|
Dané intravilánom |
|
Požiadavky na výstroj |
Bežný cestný bicykel, či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime, bežné oblečenie, základné vybavenie technické.
|
|
Fyzická náročnosť |
Nenáročné skôr oddychové, až málo namáhavé trasy, predpokladá sa základná zručnosť.
|
|
Bezpečnostné prvky |
Platí STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií a osobitná norma ak sa jedná o samostatné teleso. Zábradlia na mostoch, priepustoch, na hrádzach, nad stržami, prudkými voľnými svahmi a to aj v lesoch sú dané normami.
|
|
Osvetlenie a podobný štandard
|
Spravidla je verejné osvetlenie štandardom |
|
pokr. Obyčajné dopravné bicyklovanie, pri styku s verejnou platia právne dopravné predpisy na motorové vozidlá. Ide o pohyb v zastavaných oblastiach, (do práce, za nákupmi...) logicky sa nato vzťahujú pravidlá STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií. Športová náročnosť sa pochopiteľne neurčuje |
|
|
Zdroje vody prírodné |
Bezpredmetné
|
|
Služby |
Podľa vybavenia obce a mesta
|
|
Príklady objektívneho nebezpečenstva |
Nebezpečie dané pomermi v obci, meste |
|
Oprava a údržba |
Permanentná, tak ako u motoristických komunikáciách
|
|
Investičná náročnosť |
Vysoké investície vzhľadom ku štandardu. Mala by riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií. V plnej miere platí cestný zákon. Pre sólo komunikáciu je potrebné zriadiť osobitnú normu. Cestné teleso musí mať požadované výškové, smerové parametre, vybavenie, kapacitne dimenzované, dimenzované na únosnosť s možnosťou prechodu motorových vozidiel mrazuvzdornosť, t.j. musí mať obrusnú vrstvu, spravidla asfaltový koberec, dlažba, podkladnú, spravidla asfaltové obaľované zmesi, betón, spevnenia, ochrannú vrstvu, spravidla štrkodrva, štrkopiesok. |
|
Cestná cykloturistika a náučná Charakteristickým znakom je pohyb po stmelených spevnených povrchoch aj nenáročnými dopravnými nemotorovými prostriedkami |
|||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT *1) Táto kategória v cestnej cykloturistike vlastne opodstatnenie nemá a nemala by byť. Náročné trasy sú výlučne horského typu. Náročné trasy vhodné pre cestný bicykel sú vlastne profesionálne trasy, ktoré sú vzhľadom k technickým parametrom nereálne.
|
|
Poloha |
Intravilán, extravilán |
Extravilán |
Extravilán *viď 1
|
|
Povrch |
Spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, nie dlažba). |
Spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, nie dlažba. |
Spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, nie dlažba). *viď 1
|
|
Odvodnenie povrchu |
Odvodnenie krajnicami voľne, alebo pri obrubníkoch kanalizáciou. Poklopy a vpuste kanalizácie nesmú mať pozdĺžne otvory, ale kruhové (zabránenie vjazdu kolesa do otvoru). |
Odvodnenie krajnicami voľne, alebo pri obrubníkoch kanalizáciou. Poklopy a vpuste kanalizácie nesmú mať pozdĺžne otvory, ale kruhové (zabránenie vjazdu kolesa do otvoru). |
Odvodnenie krajnicami voľne, alebo pri obrubníkoch kanalizáciou. Poklopy a vpuste kanalizácie nesmú mať pozdĺžne otvory, ale kruhové (zabránenie vjazdu kolesa do otvoru). Prípustné sú vodnými stružkami a okrajové rigoly. *viď 1
|
|
Profil, stúpanie klesanie, |
Profil trate je monotónneho rázu malé striedanie, stúpanie či klesanie cca do 8-10% sklonu (cca do 50m dĺžky). Vysadať nie je nutné, len pri prekážkach ako je schodište rampa a pod.. Má plynulé zákruty, s veľkým polomerom, kde nie je potrebné prudšie znižovať rýchlosť. Terén je málo zložitý a veľmi prehľadný až otvorený s charakterom krajiny. |
Profil trate je pestrý, dynamický s častým striedaním stúpania či klesania cca do 12% sklonu, neobmedzenej dĺžky. Vysadať je potrebné ojedinele v prudšom stúpaní či klesaní a pri prekážkach ako je schodište rampa a pod.. Má prudšie zákruty s malým polomerom, kde je potrebné znižovať rýchlosť. Terén je krajinný, pestrý, ale prehľadný. |
Profil trate je pestrý, dynamický s častým striedaním stúpania či klesania so sklonom aj nad 12% . Vysadať je potrebné častejšie v prudšom stúpaní či klesaní a pri prekážkach ako je schodište rampa a pod.. Má prudšie zákruty s malým polomerom, kde je potrebné znižovať rýchlosť. Terén je horský, divoký, krajinný, pestrý, a málo prehľadný. Ide o málo udržiavané, ťažko dostupné a prejazdné trasy v pôvodnej prírode. *viď 1
|
|
Dĺžka jednotlivej trasy od bodu po bod (smerovníka, križovatky) |
Dĺžka je navrhovaná s ohľadom na možnosť absolvovania trasy a od jedného civilizovaného cieľa do druhého, alebo tam a späť, teda nejakého okruhu či trasy, zhruba v limite 2-4 hod. (10-30km). Aby to slúžilo rekreačnému účelu, musí plniť požiadavky, že absolvovanie trasy či súboru trás rekrea nepresiahne podstatne stanovený limit a vzdialenosť. Ide maximálne o poldňové trasy dosiahnuteľné vychádzkovým tempom slúžiace napr. na popoludňajšie výlety po práci a pod..
|
Dĺžka je stavaná na športový účel. Tomu je podriadená aj náročnosť absolvovania trasy a súboru trás od jedného civilizovaného cieľa do druhého, alebo tam a späť, teda nejakého okruhu či trasy, zhruba v limite 6-8 hod. (40-60km). Ide o celodenné trasy realizované športovým tempom s kvalitným výstrojom. |
Dĺžka trasy nie je limitovaná. Trasa je orientovaná pre náročných diaľkových jazdcov. Ide o diaľkové a technicky náročné trasy. *viď 1 |
|
Cestná cykloturistika a náučná (pokrač.) Charakteristickým znakom je pohyb po stmelených spevnených povrchoch aj nenáročnými dopravnými nemotorovými prostriedkami |
|||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT |
|
Odpočívky, služby možnosť sezónneho občerstvenia |
Dostatok prístreškov, spravidla cca na križovatkách trás, významnejších miestach asi do 15km, Odpočívky majú vybavenie napr. ohnisko.
|
Dostatok prístreškov, spravidla cca na križovatkách trás, významnejších miestach asi do 15km |
Dlhé trasy s malým množstvom prístreškov, či bez, cca nad 15 km) *viď 1 |
|
Požiadavky na výstroj |
Bežný cestný bicykel, či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime, bežné oblečenie, základné vybavenie technické. |
Bežná až poloprofesionálna výbava, bežný a športový cestný bicykel, či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime, športové oblečenie a výbava do nepriazne, základné vybavenie technické doplnené o prvky vyššieho servisu, zásoby občerstvovacie. |
Poloprofesionálna až profesionálna výbava, športový cestný bicykel, či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime. Nevyhnutné je športové oblečenie a výbava do nepriazne, základné vybavenie technické doplnené o prvky vyššieho servisu, zásoby občerstvovacie, prvky prežitia a sebestačnosti, možnosť neplánovaného bivaku. *viď 1
|
|
Fyzická náročnosť |
Nenáročné skôr oddychové, až málo namáhavé trasy, predpokladá sa základná zručnosť. |
Jazda vyžaduje námahu, dobrú fyzickú kondíciu zvládnutie techniky v horskom teréne. |
Jazda je náročná s vysokou dávkou zručnosti, potrebné sú skúsenosti s technikou jazdy v náročnom až veľmi náročnom horskom teréne. *viď 1
|
|
Bezpečnostné prvky |
Osobitná norma. Minimálne musia byť zábradlia na mostoch, priepustoch, na hrádzach, nad stržami, prudkými voľnými svahmi a to aj v lesoch.
|
Zábradlia na mostoch, priepustoch, na hrádzach, nad stržami prudkými voľnými svahmi len mimo lesa, aj to podľa povahy nebezpečia. |
Bezpečnosť je posunutá tak, že zábradlia sa dávajú do exponovaných častí, pribúdajú tam technické zaisťovacie prostriedky. *viď 1 |
|
Osvetlenie a podobný štandard |
Spravidla je verejné osvetlenie štandardom |
Verejné osvetlenie je priam výnimočné, ale možné je, napr. v areáloch.
|
Žiadne osvetlenie neexistuje. *viď 1 |
|
Zdroje vody prírodné |
Prirodzené prírodné zdroje vody (pramene) sú vzdialené cca 10-20km. |
Prirodzené prírodné zdroje vody (pramene) sú vzdialené cca 20-40km.
|
Zdroje vody sú vzdialené cca od 40km. *viď 1 |
|
Služby |
Občerstvovacie služby sú na trase, alebo blízko cca do 10-20 km, najmä prímestského typu (bufet, pohostinstvo, bistro, reštaurácia...)
|
Občerstvovacie služby sú na trase, alebo blízko cca do 20-40 km, najmä horského typu (chaty...) |
Občerstvovacie služby sú veľmi roztrúsené, cca cez 40 km po trase, či inej trase *viď 1 |
|
Príklady objektívneho nebezpečenstva |
Minimálne nebezpečie, blízkosť civilizácie cca do 1-2 hod. pešo (3-8 km) |
Objektívne nebezpečenstvá sú skôr výnimkou. Podmienky môžu byť skôr výnimočne sťažené polomami, kalamitami, povodňami, padnutými kmeňmi, haluzinou. Riziko spôsobené vzdialením od civilizácie nie je veľké, existujú alternatívy riešenia krízovej situácie zmenou na inú blízku trasu. Oblasť môže byť mimo dosah GPS, možnosti blúdenia v dôsledku spomínaných zmenených podmienok (obchádzanie) je však minimálna. |
Existujú objektívne nebezpečenstvá v lesoch, v otvorených terénoch, na hrebeňoch, úžľabiach, vyskytuje sa terénna expozícia, napr. holiny, strmé a štíhle hrebene podmienky môžu byť sťažené polomami, kalamitami, povodňami, padnutými kmeňmi, haluzinou. Riziko spôsobené vzdialením od civilizácie je veľké, alternatívy riešenia krízovej situácie zmenou na inú blízku trasu, sú značne obmedzené. Oblasť je spravidla mimo dosah GPS, možnosti blúdenia v dôsledku spomínaných zmenených podmienok (obchádzanie) je vyššia. *viď 1
|
|
Cestná cykloturistika a náučná (pokrač.) Charakteristickým znakom je pohyb po stmelených spevnených povrchoch aj nenáročnými dopravnými nemotorovými prostriedkami |
|||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT |
|
Príklad a farebné značenie |
Lesoparky v horskom teréne, spravidla údolné nenáročné trasy. Zelená: stredné a nenáročné cykloturistické trasy, okruhy zdravia a rodinné trasy. Žltá – ľahké cykloturistické trasy a spojky medzi cykloturistickými trasami, krátke odbočky k rôznym prírodným, historickým, kultúrnym a technickým zaujímavostiam. |
Lesoparky v horskom terén spravidla mimo údolné trasy. Červená: Eurovelo, cyklomagistrály, diaľkové trasy hrebeňovky Modrá: paralelné cykloturistické trasy k diaľkovým cyklomagistrálam, dlhšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrály, resp. náročnejšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrál.
|
Ide o málo udržiavané, ťažko dostupné a prejazdné trasy v pôvodnej prírode. Vybavené však technicky podľa tejto tabuľky. Červená: diaľkové trasy hrebeňovky Modrá: paralelné cykloturistické trasy k diaľkovým cyklomagistrálam, dlhšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrály, resp. náročnejšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrál. *viď 1
|
|
Oprava a údržba |
Údržba by mala spočívať v meste, či obci v čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, od snehu, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Oprava by mala spočívať v oprave konštrukcií stavebných objektov: mostov, zábradlí prístreškov, lavíc a podobne. |
Údržba by mala spočívať, keďže ide výhradne o extravilán, v sporadickom čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, najmä po živelných extrémoch, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Sneh sa neupratuje, aby to mohlo v zime slúžiť napr. bežkárom. Oprava by mala spočívať v oprave konštrukcií stavebných objektov: mostov, zábradlí prístreškov, lavíc a podobne.
|
Údržba by mala spočívať len v zaistení existencie telesa t.j., starať sa o funkciu odvodnenia. *viď 1 |
|
Investičná náročnosť |
Vzhľadom k spevnenému, stmelenému, hladkému povrchu (napr. asfaltový kryt, nie dlažba) sa buduje cestné teleso, ktoré je finančne náročné. Sú vysoké investície vzhľadom ku štandardu. Mala by riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií. V plnej miere platí cestný zákon. Pre sólo špecializovanú cyklokomunikáciu je potrebné zriadiť osobitnú normu. Cestné teleso musí mať požadované výškové, smerové parametre, vybavenie, kapacitne dimenzované, dimenzované na únosnosť s možnosťou prechodu motorových vozidiel mrazuvzdornosť, t.j. musí mať obrusnú vrstvu, spravidla asfaltový koberec, dlažba, podkladnú, spravidla asfaltové obaľované zmesi, betón, spevnenia, ochrannú vrstvu, spravidla štrkodrva, štrkopiesok. |
Vzhľadom k spevnenému, stmelenému, hladkému povrchu (napr. asfaltový kryt, nie dlažba) sa buduje cestné teleso, ktoré je finančne náročné. Sú vysoké investície vzhľadom ku štandardu. Mala by riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií a osobitné normy. Platnosť cestného zákona platí len primerane Pre sólo špecializovanú cyklokomunikáciu je potrebné zriadiť osobitnú normu, čo by určovala špecialne parametre mimo intravilán obce a mesto. Cestné teleso musí mať požadované výškové, smerové parametre, vybavenie, kapacitne dimenzované, dimenzované na únosnosť s možnosťou prechodu motorových vozidiel mrazuvzdornosť, t.j. musí mať obrusnú vrstvu, spravidla asfaltový koberec, dlažba, podkladnú, spravidla asfaltové obaľované zmesi, betón, spevnenia, ochrannú vrstvu, spravidla štrkodrva, štrkopiesok. |
Vzhľadom k spevnenému, stmelenému, hladkému povrchu (napr. asfaltový kryt, nie dlažba) sa buduje cestné teleso, ktoré je finančne náročné. Sú vysoké investície vzhľadom ku štandardu. Mala by riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií a osobitné normy. Platnosť cestného zákona platí len primerane Pre sólo špecializovanú cyklokomunikáciu je potrebné zriadiť osobitnú normu, čo by určovala špecialne parametre mimo intravilán obce a mesto. Cestné teleso musí mať požadované výškové, smerové parametre, vybavenie, kapacitne dimenzované, dimenzované na únosnosť s možnosťou prechodu motorových vozidiel mrazuvzdornosť, t.j. musí mať obrusnú vrstvu, spravidla asfaltový koberec, dlažba, podkladnú, spravidla asfaltové obaľované zmesi, betón, spevnenia, ochrannú vrstvu, spravidla štrkodrva, štrkopiesok. *viď 1
|
|
Horská cykloturistika a náučná (pokrač.) |
|||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT |
|
Poloha |
Intravilán (výnimočne), extravilán
|
Extravilán |
Extravilán |
|
Povrch |
· nespevnený |
||
|
· spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, aj dlažba). · spevnený, nestmelený (napr. štrkové úpravy)
|
|
||
|
Odvodnenie povrchu |
Odvodnenie krajnicami voľne, alebo pri obrubníkoch kanalizáciou. Poklopy a vpuste kanalizácie nesmú mať pozdĺžne otvory, ale kruhové (zabránenie vjazdu kolesa do otvoru). |
||
|
|
Prípustné je odvodnenie vodnými stružkami a okrajovými rigolmi
|
||
|
Profil, stúpanie klesanie |
· Profil trate je monotónneho rázu malé striedanie, stúpanie či klesanie cca do 8-10% sklonu (cca do 50m dĺžky). · Vysadať nie je nutné, len pri prekážkach ako je schodište rampa a pod.. · Má plynulé zákruty, s veľkým polomerom, kde nie je potrebné prudšie znižovať rýchlosť. · Terén je málo zložitý a veľmi prehľadný až otvorený s charakterom krajiny. |
· Profil trate je pestrý, dynamický s častým striedaním stúpania či klesania cca do 12% sklonu, neobmedzenej dĺžky. · Vysadať je potrebné ojedinele v prudšom stúpaní či klesaní a pri prekážkach ako je schodište rampa a pod.. · Má prudšie zákruty s malým polomerom, kde je potrebné znižovať rýchlosť. · Terén je krajinný, pestrý, ale prehľadný. |
· Profil trate je pestrý, dynamický s častým striedaním stúpania či klesania so sklonom aj nad 12%. · Vysadať je potrebné častejšie v prudšom stúpaní či klesaní a pri prekážkach ako je schodište rampa a pod.. · Má prudšie zákruty s malým polomerom, kde je potrebné znižovať rýchlosť. · Terén je horský, divoký, krajinný, pestrý, a málo prehľadný. Ide o málo udržiavané, ťažko dostupné a prejazdné trasy v pôvodnej prírode
|
|
Dĺžka jednotlivej trasy od bodu po bod (smerovníka, križovatky) |
· Dĺžka je navrhovaná s ohľadom na možnosť absolvovania trasy a súboru trás od jedného civilizovaného cieľa do druhého, alebo tam a späť, teda nejakého okruhu či trasy, zhruba v limite 2-4 hod. (10-30km). · Aby to slúžilo rekreačnému účelu, musí plniť požiadavky, že absolvovaním rekrea trasy nepresiahne podstatne stanovený limit a vzdialenosť. · Ide maximálne o poldňové trasy dosiahnuteľné vychádzkovým tempom.
|
· Dĺžka je navrhovaná s ohľadom na možnosť absolvovania trasy a súboru trás od jedného civilizovaného cieľa do druhého, alebo tam a späť, teda nejakého okruhu či trasy, zhruba v limite 6-8 hod. (40-60km). · Dĺžka je stavaná na športový účel. · Ide o celodenné trasy realizované športovým tempom s kvalitným výstrojom. |
· Dĺžka trasy nie je limitovaná. · Trasa je orientovaná pre náročných diaľkových jazdcov. · Ide o diaľkové a technicky náročné trasy |
|
Odpočívky, služby možnosť sezónneho občerstvenia |
· Dostatok prístreškov, spravidla cca na križovatkách trás, významnejších miestach asi do 15km |
Dlhé trasy s malým množstvom prístreškov, či bez, cca nad 15 km) |
|
|
· Odpočívky majú vybavenie napr. ohnisko
|
|
||
|
Požiadavky na výstroj |
· Bežná až poloprofesionálna výbava · Bežný cestný či horský bicykel či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime, bežné oblečenie, a výbava do nepriazne, základné technické vybavenie |
· Bežná až poloprofesionálna výbava · Bežný a športový cestný bicykel, či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime, športové oblečenie a výbava do nepriazne, základné technické servisné vybavenie, doplnené o prvky vyššieho servisu, zásoby občerstvovacie |
· Bežná až poloprofesionálna výbava · Bežný a športový cestný bicykel, či kolobežka, korčule, bežecké lyže v zime, športové oblečenie výbava do nepriazne, základné technické vybavenie, doplnené o prvky vyššieho servisu, zásoby občerstvovacie, · prvky prežitia a sebestačnosti, možnosť neplánovaného bivaku
|
|
Horská cykloturistika a náučná (pokrač.) Charakteristickým znakom je pohyb po stmelených spevnených povrchoch aj nenáročnými dopravnými nemotorovými prostriedkami |
|||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT |
|
Fyzická náročnosť |
Nenáročné skôr oddychové, až málo namáhavé trasy, predpokladá sa základná zručnosť.
|
Jazda vyžaduje námahu, dobrú fyzickú kondíciu zvládnutie techniky v horskom teréne
|
Jazda je náročná s vysokou dávkou zručnosti, potrebné sú skúsenosti s technikou jazdy v náročnom až veľmi náročnom horskom teréne.
|
|
Bezpečnostné prvky |
Osobitná norma. Minimálne musia byť zábradlia na mostoch, priepustoch, na hrádzach, nad stržami, prudkými voľnými svahmi a to aj v lesoch. |
Zábradlia na mostoch, priepustoch, na hrádzach, nad stržami prudkými voľnými svahmi len v mimo lesa, aj to podľa povahy nebezpečia.
|
Bezpečnosť je posunutá tak, že zábradlia sa dávajú do exponovaných častí, pribúdajú tam technické zaisťovacie prostriedky |
|
Osvetlenie a podobný štandard |
Verejné osvetlenie je priam výnimočné, ale možné je, napr. v areáloch. |
Verejné osvetlenie je priam výnimočné, ale možné je, napr. v areáloch.
|
Žiadne osvetlenie bežne neexistuje. Parky osobitného určenia sú iný prípad. |
|
Zdroje vody prírodné |
Prirodzené prírodné zdroje vody (pramene) sú vzdialené cca 10-20km. |
Prirodzené prírodné zdroje vody (pramene) sú vzdialené cca 20-40km.
|
Zdroje vody sú vzdialené cca od 40km. |
|
Služby |
Občerstvovacie služby sú na trase, alebo blízko cca do 10-20 km, najmä prímestského typu (bufet, pohostinstvo, bistro, reštaurácia...)
|
Občerstvovacie služby sú na trase, alebo blízko cca do 20-40 km, najmä horského typu (chaty...) |
Občerstvovacie služby sú veľmi roztrúsené, cca cez 40 km po trase, či inej trase, alebo nie sú vôbec |
|
Príklady objektívneho nebezpečenstva |
Minimálne nebezpečie, blízkosť civilizácie cca do 1-2 hod. pešo (3-8 km) |
Objektívne nebezpečenstvá sú skôr výnimkou. Podmienky môžu byť skôr výnimočne sťažené polomami, kalamitami, povodňami, padnutými kmeňmi, haluzinou. Riziko spôsobené vzdialením od civilizácie nie je veľké, existujú alternatívy riešenia krízovej situácie zmenou na inú blízku trasu. Oblasť môže byť mimo dosah GPS, možnosti blúdenia v dôsledku spomínaných zmenených podmienok (obchádzanie) je však minimálna. |
Existujú objektívne nebezpečenstvá v lesoch, v otvorených terénoch, na hrebeňoch, úžľabiach, vyskytuje sa terénna expozícia, napr. holiny, strmé a štíhle hrebene podmienky môžu byť sťažené polomami, kalamitami, povodňami, padnutými kmeňmi, haluzinou. Riziko spôsobené vzdialením od civilizácie je veľké, alternatívy riešenia krízovej situácie zmenou na inú blízku trasu, sú značne obmedzené. Oblasť je spravidla mimo dosah GPS, možnosti blúdenia v dôsledku spomínaných zmenených podmienok (obchádzanie) je vyššia.
|
|
Príklad |
lesoparky v horskom teréne, spravidla údolné nenáročné trasy, sady, parky Zelená: stredné a nenáročné cykloturistické trasy, okruhy zdravia a rodinné trasy. Žltá – ľahké cykloturistické trasy a spojky medzi cykloturistickými trasami, krátke odbočky k rôznym prírodným, historickým, kultúrnym a technickým zaujímavostiam. |
lesoparky v horskom terén spravidla mimo údolné trasy, vyhradené časti parkov Červená: Eurovelo, cyklomagistrály, diaľkové trasy hrebeňovky Modrá: paralelné cykloturistické trasy k diaľkovým cyklomagistrálam, dlhšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrály, resp. náročnejšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrál. |
Singltrek. Singltrek je jednostopá trasa v prírodnom prostredí s prírodným sklonom, prípadne zaštrkovaným najmä z budovania trasy. Šírka je obvykle 1,8m. Náročné hrebeňovky mimo civilizáciu, dlhé nástupy na hrebeň, napr. oblasť Polonin, Veľká Fatra Červená: diaľkové trasy hrebeňovky Modrá: paralelné cykloturistické trasy k diaľkovým cyklomagistrálam, dlhšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrály, resp. náročnejšie cykloturistické trasy mimo cyklomagistrál.
|
|
Horská cykloturistika a náučná (pokrač.) Charakteristickým znakom je pohyb po stmelených spevnených povrchoch aj nenáročnými dopravnými nemotorovými prostriedkami |
||||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT |
|
|
Oprava a údržba |
|
|
||
|
Údržba: · spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, aj dlažba): Údržba by mala spočívať v meste, či obci v čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, od snehu, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. · spevnený, nestmelený (napr. štrkové úpravy): Údržba by mala spočívať, keďže ide výhradne o extravilán, v sporadickom čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, najmä po živelných extrémoch, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Sneh sa neupratuje, aby to mohlo v zime slúžiť napr. bežkárom. · nespevnený: Údržba by mala spočívať, v extraviláne, v sporadickom čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, najmä po živelných extrémoch, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Sneh sa neupratuje, aby to mohlo v zime slúžiť napr. bežkárom. V intraviláne t.j. v meste, či obci v čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, od snehu, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne.
Oprava by mala spočívať v oprave konštrukcií stavebných objektov: mostov, zábradlí prístreškov, lavíc a podobne. |
Údržba: · spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, aj dlažba): Údržba by mala spočívať, keďže ide výhradne o extravilán, v sporadickom čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, najmä po živelných extrémoch, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Sneh sa neupratuje, aby to mohlo v zime slúžiť napr. bežkárom. · spevnený, nestmelený (napr. štrkové úpravy): Údržba by mala spočívať, keďže ide výhradne o extravilán, v sporadickom čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, najmä po živelných extrémoch, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Sneh sa neupratuje, aby to mohlo v zime slúžiť napr. bežkárom. · nespevnený: Údržba by mala spočívať, v extraviláne, v sporadickom čistení od haluzí, špiny na cestnom povrchu, najmä po živelných extrémoch, v obnove značenia, smeroviek, tabulí, vybavenia trás, úprave priľahlých stromov a podobne. Sneh sa neupratuje, aby to mohlo v zime slúžiť napr. bežkárom.
Oprava by mal spočívať v oprave konštrukcií stavebných objektov: mostov, zábradlí prístreškov, lavíc a podobne. |
Údržba by mala spočívať len v zaistení existencie telesa t.j., starať sa o funkciu odvodnenia. |
||
|
Horská cykloturistika a náučná (pokrač.) Charakteristickým znakom je pohyb po stmelených spevnených povrchoch aj nenáročnými dopravnými nemotorovými prostriedkami |
|||
|
|
REKREA |
SPORT |
EXPERT |
|
Investičná náročnosť |
Povrch: · spevnený, stmelený, hladký (napr. asfaltový kryt, aj dlažba): Vzhľadom k spevnenému, stmelenému, hladkému povrchu (napr. asfaltový kryt, nie dlažba) sa buduje cestné teleso, ktoré je finančne náročné. Sú vysoké investície vzhľadom ku štandardu, hoci ten by nemal byť tak vysoký, ako pre komunikácie pre cestný bicykel. Mala by riešiť STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií. V plnej miere platí cestný zákon. Pre sólo špecializovanú cyklokomunikáciu je potrebné zriadiť osobitnú normu. Cestné teleso musí mať požadované výškové, smerové parametre, vybavenie, kapacitne dimenzované, dimenzované na únosnosť s možnosťou prechodu motorových vozidiel mrazuvzdornosť, t.j. musí mať obrusnú vrstvu, spravidla asfaltový koberec, dlažba, podkladnú, spravidla asfaltové obaľované zmesi, betón, spevnenia, ochrannú vrstvu, spravidla štrkodrva, štrkopiesok. · spevnený, nestmelený (napr. štrkové úpravy): konštrukcia vozovky je menej technicky a finančne náročná, doporučené normy sú pre lesné cesty, účelové komunikácie STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií, účelne modifikované či osobitná norma pre cyklokomunkácie. · Nespevnený – prírodný: Konštrukcia vozovky neexistuje. Drobné štrkové výsievky mlák sa nepovažujú za spevnený nestmelený povrch a za teleso. Finančne sa prejavujú zemné úpravy, zárezy, násypy, drobné opevnenia, odvodňovacie stružky a pod. |
Povrch: · Nespevnený – prírodný: Konštrukcia vozovky neexistuje. Drobné štrkové výsievky mlák sa nepovažujú za spevnený nestmelený povrch a za teleso. Finančne sa prejavujú zemné úpravy, zárezy, násypy, drobné opevnenia, odvodňovacie stružky a pod. |
|
Tabuľka jednoznačne rieši technické zaradenie, komunikácií pre pohyb cyklistov a iných nemotorových dopravných prostriedkov, správcovstvo, riadenie normami.
Intravilán
Takže v prvom prípade „INTRAVILÁN“ budú kritéria na cyklokomunikáciu v plnom súlade s technickou normou na ich navrhovanie, kde vznikol zásadný problém v absencii normy na navrhovanie samostatných miestnych cyklokomunikácií (mestá, obce), kde musia byť navrhované kapacitne, riešiť križovatky, konfliktné body s motorovou komunikáciou a nachádzajú sa v zastavanej aglomerácií, kde teda platia normy pre miestne komunikácie. Logicky musia byť riešené urbanisticky v územných plánoch. Máme tu STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií, ktorá však rieši cyklodopravu len ako pridružený pás k cestnému telesu. To však nie je prípad samostatne vedených trás. Život predbehol normotvorbu a vyžaduje sa usmernenie pre navrhovanie cyklokomunikácií buď v rámci tejto normy, alebo osobitnej.
Značenie typu STN 01 8028 – Cykloturistické značenie v meste, obci bude zrejme modifikované a prispôsobené obecným značeniam (smerovky ulíc, smerovky navádzajúce k nejakému miestnemu bodu, napr. v pamiatkových zónach, národných parkoch, skanzenoch či tvarovo zjednotených aglomeráciách, kde už to tak je).
extravilán – cestná cyklokomunikácia
V druhom prípade „EXTRAVILÁN“ by sa mali plen premietnuť požiadavky značenia STN 01 8028 – Cykloturistické značenie a najmä špecifické riešenia pre krajinné prostredie. V extraviláne máme jedine z hľadiska stavebného len lesné a účelové komunikácie, a špecializované cyklokomunikácie. Sú to konštrukcie stavebného charakteru. Podliehajú príslušným návrhovým normám a stavebnému zákonu. Platia užívateľské podmienky, pre ktoré boli určené a teda cyklista či iný účastník (viď hore definícia) je podriadený týmto pravidlám.
Nie každá lesná cesta môže byť v realite legálna. Z hľadiska cykloturistiky je cestná cykloturistika tou pohodlnejšou pohybujúcou sa výhradne po spevnených povrchoch. Ak vyžíva povolenie hosťujúceho, tak je podriadený pôvodnému účelu. Šírkovo využíva parametre lesných a účelových komunikácií, ktoré sú riešené pre pohyb účelových motorových vozidiel. Ich technický stav, vybavenie zodpovedá pôvodnému účelu, čo napr. pri lesných cestách značí možné zablatenie, poškodenie, skládky vedľa komunikácie, pohyb vozidiel. Ak sa však jedná o cyklokomunikáciu, je to špecialna komunikácia je tu cyklista svojim spôsobom „pánom“ a funkcie napr. občasného prejazdu motorovým vozidlom sa podriaďuje pravidlám cyklistom. Chodec ako slabší článok má samozrejme prednosť vždy.
Horská cyklokomunikácia
Viď predchádzajúca tabuľka. Akiste sa možno pozerať na horskú trasu oveľa benevolentnejšie a nemožno tam presadzovať pravidlá podľa cestných komunikácií, ale aj tu sa musia použiť určité prvky, týkajúce sa najmä bezpečnostných prvkov. Rozhodne sa vyžadujú aspoň zábradelné madla vedľa prudkých strží na mostíkoch pri priepustoch a podobne. Cítiť tu absenciu osobitných noriem na cyklo komunikácie, teda komunikácie vedné mimo cestného telesa motorových komunikácií, kde sú cyklo cesty vedné ak pridružený pruh. Horská cykloturistika má vyslovenie športový charakter.
Súbeh cyklotrasy s turistickou a podobnou
Kto má prednosť ak ide o fyzický súbeh? Nuž slabší. Ale platí len pre ľudí. Stretnúť koníka a vyžadovať od neho prednosť, by asi nebol ten najlepší nápad, hoc ten má svojho jazdca. Víťazí tolerantnosť, ohľaduplnosť. Prednosť má aj väčšinou idúci smerom hore, starší, hoci to závisí na teréne a situácií..
Reklamy
S pribúdajúcou cyklosieťou, sa logicky do tohto prostredia bude snažiť dostávať reklama. História bilbordov by mala byť poučením. Najprv obrovský boom doslova zamoril motorové komunikácie, obsadili sa budovy, takže architektúra budovy je schovaná, križovatky, zaclonil výhľad na krajinu. Legislatívne opatrenia o osadzovaní len na cestnom pozemku, sa minuli účinku a generovali gigantické tabule a zariadenia, mimo teleso, preberajúc tak nežiaducu úlohu dominanty v horizonte pohľadu šoféra. Samozrejme, že tu zlyhal stavebný úrad, obce, kompetentní, dávajúci povolenie na takú stavbu. Alebo aj nie. Dnes sa považujú viac-menej za rušivé krajinotvorné prvky a extravilánové expozície sú už poredšie. Tu zlyháva úloha turizmu, keď namiesto upútavky na hrad, či rekreačné zariadenie tam volá do sveta reklama na tovar, či službu nemajúc nič spoločné s momentálnymi záujmami šoféra jeho posádky. V záplave informačných vizuálov sa to aj rýchlo stráca. A návštevník napríklad ani nevie, že ide okolo minerálneho prameňa s históriou, žiaľ, dnes už bývalých kúpeľov – viď Gajdove kúpele, Anička v Košiciach.
Enviro pohľad
Načrime do odbornej oblasti v EKO oblasti. Zdroj: Štúdia cyklotrás regiónu Horný Zemplín a Horný Šariš, Pre Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Horný Zemplín a Horný Šariš spracoval Mgr. Jozef Talarovič, 31.12.2013:
V roku 2009 bola vypracovaná štúdia (Olive et al. 2009), ktorá skúmala vplyv rôznych druhov užívateľov rekreačných trás na eróziu pôdy a zistila, že typ užívateľa má väčší dopad, ako ich intenzita. Úbytok pôdy podľa typu užívateľa na nespevnených komunikáciách a cestičkách ročne:
– štvorkolky - 144 m³/km trasy
- jazdci na koňoch - 94.9 m³/km trasy
- peší turisti - 11.8 m³/km trasy
- cyklisti - 3.5 m³/km trasy.
Cyklotrasy so spevneným povrchom minimalizujú pôdnu eróziu. Ako inšpiráciu pri posudzovaní vplyvu cyklistickej trasy na vtáčie územie uvádzam záver výskumu z oblasti Pembrokeshire, Wales, Veľká Británia (Asken Ltd 2004), ktorý uvádza: „Vybudovanie novej cyklotrasy nemá väčší vplyv na život vtákov. Môže mať istý vplyv na hmyz. Na vtáčie územie nemá vplyv užívanie novej trasy, ale má vplyv typ jej užívateľa – najviac negatívne pôsobia motorky, štvorkolky a psy. Dopad na faunu a flóru súvisí aj s časovým užívaním - deň/noc, intenzitou premávky, produkciou hluku, možných alternatív na hniezdenie živočíchov, vyskytujúcich sa v blízkosti budúcej cyklotrasy. Preto je dobre, aby sa tieto aspekty zohľadňovali pri plánovaní cyklotrás a aby sa minimalizovalo možné vyrušovanie živočíchov.“
Dovolím si polemizovať s prvou časťou úryvku článku o pôdnej erózií na nespevnených povrchoch z hľadiska poradia. Neviem či je to prepočet na jednotku osoby, alebo púhe meranie erózie na komunikácii používanej výhradne určitou skupinou, pretože rátam, že iný je počet prejazdov štvorkoliek a iný koňov, peších, cyklistov. Taktiež neviem, či sa hodnotil aj sekundárny dopad, ako výsledok tvorenia jarčekov, mlák, erozívnych rýh. Rýha vytvorená kolesom predstavuje spádovú vyhĺbenú rýhu, zo zhutneným dnom, vyhrnutým nakypreným okrajom, ktorá odvodňuje okolie a neustále erozívne vplyvom vody odvádza horninu a najjemnejšie častice. Poznáme to z lesných svažníc, cyklotrás a je to vidieť ako sa z nespevnených cyklotrás stávajú potôčky, zostávajú štrkovité dna a okrajové nánosy, pretože bicykel ide po spádnici a zanecháva v mäkkej pôde vyrezanú odvodňovaciu rýhu v smer sklonu. Chôdza predstavuje v mäkkej hornine sústavu na dne zhutnených stôp s vyhrnutým nakypreným okrajom. Takéto schodovité kráteriky predstavujú sústavu samostatných mini nádrží a vodu zdržujú a nie spájajú do potôčika, ktorý spôsobuje erozívne rýhy.
Erozívne je taktiež výraznejší merný tlak na pôdu kolesom než podrážkou. Z mechanického hľadiska tým pádom o výraznejšie opotrebovanie pôdneho krytu kolesom než topánkou. Kolesom sa prenášajú namáhania v zákrutách, pri brzdení pri jazde s prešmikom. Eróziu na chodníkoch je spôsobená ničením pôdneho krytu, flóry, mechanickým zašliapavaním, rozrušovaním koreňového systému, vysušovaní a následne odplavovaním živín.
Dôležité je preto zabrániť vzniku erózie, brániť odieraniu povrchu, zachytávať vodu, odvádzať v mieste vzniku, rozptylovať, nenarúšať vývery, udržiavať systém vo funkčnosti.
Taktiež je možno polemizovať o negatívnom vplyve psov na vtáčie územia. Pes predsa nepredstavuje zdivočelého tvora, čo v lese vyberá hniezda na stromoch, v kuse vybrecháva a naháňa vysokú. O vplyve ľudí a ich hlučnom správaní, nerozumnom konaní, nie je zmienka žiadna.
Ukážky z STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií:
