Vlastne k napísaniu tohto článku som bol nejako donútený až tragickými okolnosťami na našich horách. Doteraz som si myslel, že v oblasti bezpečnosti na zjazdovkách tu máme zavedený aký taký princíp, že aj ľudia ovládajú aspoň principiálne zásady na lyžiarskych svahoch. Nie je to tak. Rôznorodá klientela prináša aj rozličný princíp zodpovednosti za seba a ostatných a uvedomenie si nebezpečnosti svojho konania, či predvídanie okolností a dôsledkov.
Na našich lyžiarskych strediskách na zjazdovkách sa neustále stávajú nehody a žiaľ vyzerá to pomaly ako nehodovosť na cestách. Pri frekvencii pohybu na svahoch pri širokom repertoári účastníkov + dávka arogancie, smelosti, bezohľadnosti, ješitnosti, sebectva, ľahostajnosti, neznalosti, je to obdoba stavu na verejných komunikáciách a stáva z toho stav verejného ohrozenia.
Dávam preto do pozornosti kompetentným a verejnosti túto nezanedbateľnú záležitosť.
Vlastne všetky spomenuté charaktery účastníkov a parametre udalosti pri nehodách na cestách a na svahoch sú totožné, včítane alhoholu v takejto doprave, čo nám neslúži ku cti. Lebo lyžovačka je nejakou dopravou, premiestňovaním sa z miesta na miesto a je spojená aj so svojimi dôsledkami, rovnako ako tá cestná s haváriami, búračkami, zlyhaniami následkom podcenenia objektívnych príčin, precenenia vlastných schopností,, neznalosťou atď., čo si málokto uvedomuje. Pohyb telesa prináša aj jeho strety s iným pohybujúcimi sa telesami najmä, ak pohyb je neusporiadaný, rôzny. Nezdá sa, ale kinetická energia lyžiara v zjazde, či nejakého letiaceho predmetu, je zrovnateľná, čo sa týka dôsledkov účinkov energii automobilu, motorky, bicykla, či iného dopravného prostriedku. Akurát, že lyžiar nie je chránený plechom okolo seba a telesná schránka človeka je príliš krehká, aby odolala silám gravitácie a rýchlosti. Lyžiarska prilba je len slabou útechou, ak náraz spôsobí poranenie chrbtice s fatálnym následkami.
Lenže doprava automobilová je usmernená nejakým zákonom, vyhláške o cestnej doprave a na cesty by sa mali dostaviť len absolventi školení a vzdelávaní s potvrdenou licenciou – vydaným vodičským preukazom s oprávnením hýbať sa s motorovým vozidlom po cestných komunikáciách a aj to podľa výkonnosti na jednotlivé kategórie vozidiel, pretože je tu jasne odstupňovaná náročnosť zvládania mopedu a kamiónu.
Čo však s analogickým prípadom, prípadom lyžiarov, o ktorom tu dnes podrobnejšie píšem? Prevenciou nestačia byť len helmy, prilby, musia byť zavedené jasné pravidlá s dôslednou kontrolou nad ich dodržiavaním. A sme pri polícií na svahoch, čo táto inde funguje. Robiť školenia, výcvik, skúšky a vydávať licencie preukazy? Možno by takto udelená výkonnosť znemožnila vstup na náročné zjazdovky neskúseným. Za náročné by som považoval kategórie červenej a čiernej zjazdovky a tie by potrebovali mať obmedzený prístup a to len pre vyškolených lyžiarov. Nemala by to byť nejaká skúška frajeriny pre nafúkaných hrdinov, ktorých je potom treba znášať do doliny.
Lebo sa ten guľáš vo výkonnosti musí rozdeliť, čím by sa zabránilo tragickým stretom najmä v ochrane slabších a pomalších lyžiarov, rekreantov, dôchodcov, detí, s rýchlymi „majstrami sveta“
(https://horami.sk/horosporty/zjazdove-lyzovanie-ski/)
Myslím si, že je k problematike bezpečnosti na svahu postupovať oveľa systematickejšie ako doteraz. Ak máme pravidlá cestnej premávky, tak musia vzniknúť aj pravidlá zjazdového lyžovania a pravidlá nemotorovej dopravy, teda cyklo, kolobežkovej, bežkovej, pešej, pretože tam spolupráca účastníkov tiež značne pokryvkáva. Chýbajú tu normy na umiestňovanie značiek, na sortiment značiek v súlade s medzinárodnými piktogramami. Výrazne by sa odbremenil neustály streh správcov lyžiarskych stredísk, že na niečo zabudli a pri zvýšenej informovanosti verejnosti by sa zásadnejšie zlepšila bezpečnostná situácia.
že existujú aké – také pravidlá na svahoch. Pre mnohých je lyžovačka spôsobom stretávok sa rodín, priateľov, kamarátov, niekde na svahu či v čajovni. Radosť sa občas pretaví do nejakého toho štamperlíka poväčšinou mimo šoférov. To je v poriadku, ale len vtedy, ak sa tým nik neohrozí a to nastúpením na vlek a na zjazdovku pod vplyvom alkoholu a podobných látok. Lenže svah je ako miestna cesta, pomalá, ale s možnosťou pokochať sa okolím, či rýchlostná a diaľnica, kde je ošiaľom rýchlosť a je úplne jedno kde sa nachádza. Preletieť svahom a je to, selfi, aby sa bolo čím pýšiť. Pri množstve účastníkov, kde navyše nik nevie kde kto akou trasou schádza dole, či robí kristiánky, či ide dole šusom, či len tak po zadku, kde vedia schádzať nekoordinovane po zjazdovke aj súčasti výstroja lyžiara aj napriek jeho nadávkam, je z toho pekný chaos. Isté je hádam len smerovanie jazdiacich a predmetov od ich bývalých majiteľov, čo je smerom dole.
„V dnešný deň 10.2.2023 zasahovali záchranári HZS pri troch vážnych úrazoch na lyžiarskych tratiach. K najvážnejšej nehode došlo v lyžiarskom stredisku na Veľkej Rači. Na zjazdovke č. 9 Laliky – Strmá zostal nehybne ležať 8-ročný chlapec slovenskej národnosti, podľa svedectiev po zrážke lyžiarov. Prítomní lyžiari zahájili laickú kardiopulmonálnu resuscitáciu a privolali záchranárov,“ píše sa v príspevku
Trasa č. 9 Laliky – strmá je označená ako čierna zjazdovka
https://snowparadise.sk/mapa-strediska/ Čierna zjazdovka so sklonom nad 40 percent (21,8°) sa odporúča iba skúseným lyžiarom, keďže patrí medzi najobťažnejšie.
Neviem kto je a má byť prijímateľom, adresátom podnetu ale nemali by sa nad problematikou zatvárať oči.
Vlado Čuchran, horami.sk