Pre dvadsaťročnú študentku, milovníčku turistiky a hôr, Susannu DeForest sa dňa 18. augusta 2017 výstup v Skalistých horách v Colorade, skončil tragicky. Po prekonaní nadmorskej výšky 3400 metrov začala Susanna zvracať.

Skupinka troch kamarátov okamžite rozložila stan a snažili sa jej vytvoriť miesto na odpočinok. Netušili, že nejde o obyčajný závrat, ktorý po chvíli odznie. Keď sa jej stav nezlepšoval, volali horskú záchrannú službu, no vzhľadom na pokročilú večernú hodinu bola helikoptéra schopná priletieť do blízkosti ich stanu až na svitaní. Žiaľ, dievča to do rána bez prísunu kyslíka navyše neprežilo.

Čítajte: 8 vecí, bez ktorých na turistiku určite nechoďte 

Viac vo ► FOTOGALÉRII. Foto: Facebook/ Susie DeForest

Príčina? Ojedinelý prípad výškovej choroby, ktorú si spočiatku v jej ľahších formách môžete zameniť za bežnú únavu a dehydratáciu.  

Čo je výšková choroba?

Hrozí, ak ľudia stúpajú do veľkých výšok prirýchlo, pričom sú prekročené individuálne schopnosti organizmu takúto záťaž zvládnuť. Telo teda nemá čas adaptovať sa na okolitý tlak a nedostatok kyslíka. Najčastejšie ju ľudia pocítia bolesťami hlavy a nevoľnosťou. Pri bežnom výlete na horách väčšinou postihne ľudí, ktorí pochádzajú z nížin. Najviac do troch dní odznie.

Čítajte aj: 

• Búšiace srdce môže znamenať zamilovanosť, ale aj riziko smrti!
• Ruku na srdce alebo radšej na zápästie? Tep o vás prezradí veľa 
• Z mŕtvice sa dá uzdraviť. Sledujte signály, pomoc musí prísť do hodiny

Nezahrávajte sa

Ak človek v horskom teréne napriek citeľným ťažkostiam pokračuje, problémy sa zhoršujú až dochádza ku strate orientácie. „Akútna výšková choroba v najhoršom prípade spôsobí plnenie pľúc vodou a edém, opuch mozgu,“ vysvetlil pre magazín Health doktor Jan Stepanek z medicínskeho centra na Mayo Clinic´s High Altitude.

• Podľa celosvetových štatistík navštívi vysokohorský terén nad 2500 metrov nad morom vyše 100 miliónov turistov ročne.
• Akútna výšková choroba sa vyskytne u 10-25 % z nich.
• Výšku nad 4500 metrov nezvládne organizmus až 50-85 % neaklimatizovaných ľudí.
• Život ohrozujúce formy však postihujú až horolezcov na ázijských osemtisícovkách, aj to len 1-2 %. Viac ► Aké zdravotné riziká im hrozia? 

Klesajte, potrebujete kyslík!

Pýtate sa, prečo sa to stalo Susanne vo výške „len“ 3400 m.n.m.? Niektorí ľudia môžu byť podľa doktora Stepaneka na výškové rozdiely omnoho citlivejší a náchylnejší na akútny stav výškovej choroby: „Ak pociťujete bolesti hlavy, vyššie nepokračujte. Jedinou účinnou pomocou je zostupovať a zostupovať! Ďalším alarmujúcim signálom je strata rovnováhy. Práve tá môže napovedať o začínajúcom, životu nebezpečnom opuchu mozgu a odlíši ho od bežnej horskej nevoľnosti.“

Čo robiť pri nevoľnosti či krvácaní? Pri týchto príznakoch spozornite! 

Aklimatizácia – základ prežitia

Ak plánujete výstup vo výške nad 3000 m.n.m., telo si potrebuje zvyknúť. Rátajte s pár dňami na jeho adaptáciu so zníženým objemom kyslíka a zmenou tlakových podmienok. Dbajte pritom na zvýšený príjem tekutín. Odporúča sa však kontrola  a konzultácia zdravotného stavu s odborníkom skôr, než sa vydáte do vysokohorského terénu. Ohroziť vás môže aj ochorenie, o ktorom netušíte.