Priečne sedlo
Priečne sedlo je označované ako technicky najnáročnejší turistický chodník vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou a Priečnou vežou vo výške 2352 m.n.m.. Prístup do sedla vedie po turisticky značených chodníkoch z dvoch smerov, a to z Téryho a Zbojníckej chaty. Obe trasy sú kvôli svojej obtiažnosti už od prvej polovice 20. storočia zabezpečené reťazami. Napriek vysokej obtiažnosti je však Priečne sedlo veľmi atraktívnou lokalitou Vysokých Tatier. Ak však nepatríte medzi skúsených vysokohorských turistov, mali by ste si radšej dvakrát premyslieť, či výstup do Priečneho sedla strmými reťazami zabezpečenými úsekmi, bude pre vás pôžitkom alebo skôr trápením.
Sedlo Prielom
Zo Zbojníckej chaty môžete miesto Priečneho sedla zvoliť i ďalšiu nemenej náročnú trasu do sedla Prielom. Dostať sa do sedla, ktoré je i súčasťou hlavného Tatranského hrebeňa, až taký problém nie je. Ťažkosti prichádzajú pri zostupe už severne exponovanou časťou Vysokých Tatier smerom do Litvorovej doliny, kde sú teplotné i poveternostné podmienky celkom iné ako z južnej časti pohoria. Cestu navyše sťažuje strmá, reťazami a stupačkami zabezpečená skala, ktorá rozhodne nie je určená pre turistov s ponožkami v sandáloch. Po zostupe zo sedla Prielom sa do domoviny dostanete cez Poľský hrebeň Velickou dolinou. Zdatní turisti si cestu radi okorenia i výstupom na Východnú Vysokú.
Hrebeň Roháčov
Časť Západných Tatier nazvaná Roháče síce nepatrí medzi najvyššie úseky našich veľhôr, no napriek tomu patria medzi ich najobtiažnejšie a najnebezpečnejšie časti. Dôvodom je prístupnosť hlavného hrebeňa počas letnej turistickej sezóny všetkým turistom. Kým na najvyššie a najnebezpečnejšie miesta Vysokých Tatier sa človek bez sprievodcu nedostane, Roháče sú „otvorené“ i pre bežného človeka. A práve to z nich robí snáď najnebezpečnejší kút Tatier. Ak sa však rozhodnete dosýta načerpať krásu vrchov, ktoré svoj názov dostali vďaka podobe čertovským rohom a patríte medzi bežných turistov, podmienky v našich veľhorách rozhodne nepodceňujte.
Orlia Prť (Orla Perč)
Hneď na začiatku článku sme spomínali najobtiažnejší značený turistický chodník vo Vysokých Tatrách. Z poľskej strany najvyššieho pohoria Karpatského oblúka však nájdete ešte nebezpečnejšiu a náročnejšiu turistickými značkami zdobenú trasu. Je ňou Orlia Prť, ktorá nie je určená neskúseným a odporúčaná ani bežným turistom. Od sedla Zawrat po sedlo Krzyźne má Orlia Prť niečo cez 4 kilometre, no v ideálnych podmienkach trvá 6-8 hodín. 1100 výškových metrov v nebezpečne strmých stúpaniach a klesaniach s pomocou rebríkov a reťazí rozhodne nie sú pokojnou turistikou, ale adrenalínovým zážitkom, ktorý si doposiaľ vyžiadal už niekoľko ľudských životov.
Gerlachovský štít
Najvyšší vrchol Tatier, Slovenska i celého karpatského oblúka je, podobne ako všetky nasledujúce vrcholy, pre bežného turistu bez horského vodcu neprístupný. Neznačené trasy na vrchol sa totiž za nepriaznivého počasia môžu zmeniť i na boj o život, no výstup bez horského vodcu znamená nebezpečenstvo i v najideálnejších podmienkach. V holej skale bez akejkoľvek značky môžete zo správnej trasy zmeniť smer na miesto, odkiaľ už možno nebude bezpečná cesta späť. Horského vodcu návštevníci ocenia najmä pri zostupe z najvyššieho miesta na Slovensku. Zostup Batizovskou próbou, ktorý je ešte strmejší ako strmý, by bol i pre skúsenejšieho turistu bez odbornej pomoci veľmi náročný.
Pyšný štít
Človek, ktorý zdolá Pyšný štít, štvrtý najvyšší vrchol Slovenska, môže byť na seba právom pyšný. V 250 metrov vysokej západnej skalnej stene nájdete i najvyšší skalný prevys na Slovensku. Meno dostal Pyšný štít pravdepodobne vďaka svojej majestátnosti a kráse, ktorú ľudia žijúci pod Tatrami dlho obdivovali. Asi 10 hodín trvajúca turistika z Téryho chaty cez Malý Pyšný štít patrí k najobtiažnejším neprístupným vrcholom Vysokých Tatier, z ktorého sa po hrebeni dá dostať i na Lomnický štít.
Ľadový štít
Tretí najvyšší vrchol Tatier, prístupný len s horským vodcom, dostal svoj názov podľa večných snehových polí, ktoré sa nachádzajú na severnej strane štítu. Vo všeobecnosti síce výstup na Ľadový štít možno nepatrí medzi najobtiažnejšie, no pri klasickom výstupe záverom Malej Studenej doliny cez Ľadovú priehybu prichádza tesne pod vrcholom rizikový moment. Je ním Ľadový kôň, prudko exponovaný, 22 metrov dlhý úzky skalný hrebeň, kde musia mnohí nabrať poriadnu dávku odvahy. Po jeho prekonaní však návštevníkov čakajú už len ohromné výhľady na všetky svetové strany.
Prostredný hrot
So svojimi 2441 metrami je najvyšším vrcholom Prostredného vrchola medzi Malou a Veľkou studenou dolinou. Na prvý pohľad vyzerá Prostredný hrot nedobytne. Z Veľkej studenej doliny je viditeľná jeho 750 metrov vysoká strmina, kým z Malej studenej doliny sú to 250 metrov vysoká severovýchodná a 450 metrov vysoká severná stena. S horským vodcom je však pre skúseného turistu vrchol predsa len dostupný. Náročnosť výstupu na Prostredný hrot tkvie najmä v ostro exponovaných hrebeňových častiach v závere výstupu. Výhľad na najnavštevovanejšie a najkrajšie časti Vysokých Tatier však námahu určite vynahradí.
Pozri aj: Slovenský raj: 5 najkrajších trás, ktoré by mal aspoň raz navštíviť každý Slovák
