Prvé štádium spokojnosti

Po dosiahnutí cieľa chodí tento vyznávač dlhých trás po okrajoch topánok, má náplaste na chodidlách, po sedení nadobúda tvar stoličky, schody zdoláva zásadne vedľa zábradlia, má víťazoslávne pohľady. Je samostatný. Na druhý deň musí byť nedeľa.

Druhé štádium spokojnosti

Po dôjdení do cieľa chôdza vyznávača diaľkochodeckých túr pripomína kráčajúci bager, či tyranosaura s tráviacimi ťažkosťami. Chôdza je široká vďaka zapareniu intímnych častí tela, úmerne sa rozrástli náplaste na chodidlách, pribudli aj na kolenách. Nesadá a ak, tak zásadne vedľa zábradlia či stĺpa. Schody zásadne odmieta, používa výťahy v budovách aj na prvé poschodie, využíva invalidné plošiny. Na druhý deň musí byť sobota, na tretí nedeľa.

Tretie štádium spokojnosti

O chôdzi sa už nedá hovoriť. Ide o stotožnenie názvu podujatia a fyzického prejavu. Ide o dômyselné premiestňovanie hmoty tela za pomoci všetkých svalových skupín, najmä za pomoci mimických svalov na tvári, kde každý presun dopredu je sprevádzaný inou formou úškľabku, za zvukového doprovodu zhora, nezriedka aj zdola. Premiestňovanie tela je širokorozchodné následkom štípajúcich zaparenín a ošúchaných častí tela v intímnejších oblastiach, ale aj inde. Náplaste už majú vrstvy a pribúdajú na najneočakávanejších miestach najmä na rukách a hlave. Príliš nepomáhajú. Absolvent diaľkoplazeckého prechodu pozná len státie a ležanie. Sadá len pod dohľadom ostatných zdravých a vstáva zásadne s ich pomocou. Vôbec nie je samostatný. Pohľad do blba svedčí o budúcej dlhšej absencii na diaľkoplazeckom pochode. Na druhý deň musí byť sobota, na tretí nedeľa, na pondelok si berie dovolenku. Nie je s nim do reči a už vôbec nie o nejakej turistike.

https://horami-sk.blogspot.com/2018/06/dialkoplaz-dialkoplazecka-stupnica.html