Asi základné motto terajšej doby.

Vždy ten istý pitomý prístup ku chápaniu prírody. Stromy zavadzajú doprave, ohrozujú ju. No uvediem vysvetlenie, príčiny a ako majú ľudia klapky na očiach.

Realizovali sme niekedy v 80. rokoch nejakú rekonštrukciu, modernizáciu štátnej cesty vedúcej od nás do Poľska a či naopak. (úpravu, aby spĺňala normové požiadavky pre určenú triedu, kategóriu, šírkové parametre, výškové, dopravná kapacita, trasovanie, oblúky smerové výškové, vybavenie atď.) v úseku tuším Mníšek – Poľská hranica. Významná cesta. Ja ako technik, prípravár dodávateľa Cestné stavby, investor štátny Cestný investorský útvar. Žiadne krajské samosprávy a podobne politické mnohotvary, nám do toho nerozprávali. Štátny peniaz, priame a odborné riadenie. Ovšem nad nami všemohúci štát. Červený. Našťastie nám do odborných vecí až tak nekafrali. Odborníkov si vážili.

Čo chcem napísať. Jeden úsek po odlesnení, pamätám sa, že to bola nejaká terénna depresia, údolie, ostrá zákruta pôvodnej úzkej cesty, z ktorej sme mali zrobiť jedničku, dole potok. Všade inde husté zdravé lesy. Len tam si zmysleli lesopáni holorub. Na karpatskom flyši. Náramný nápad. Nuž z územia sa stalo výrubom nebezpečné zosuvné územie. Prečo? Flyš. Neviem či je čitateľovi známe, aké špecifiká má flyš. V našom prípade ide o rozľahlú geologickú oblasť, tiahnucu sa na sever od Prešova cez spomínané územie, vyznačujúca sa striedajúcimi sa vrstvami ílovca, ílu, pieskovca s vodonosnými priepustnými piesčitými ílovitými vrstvami, ktoré ak sú mokré a nasiaknuté sú náramne kĺzke. Však to poznáte. Blato. Ak sú tieto vrstvy naklonené a vo vodonosnej vrstve pôsobením vody sa z vrstvy stane šmýkačka, geologické, svahové vrstvy nad šmýkačkou idú dole. Ovšem oveľa pomalšie ako lavína. Svah ide skĺzom, deformuje terén, nakláňa stromy, sťahuje so sebou objekty, vytvára nové vývery podzemnej vody. Narušenie reliéfu nastáva zásahom do pôvodného, prirodzeného, rovnovážneho stavu. Šmýkačka nastáva vtedy, ak vrchné vrstvy stratia svoju vodozádržnú funkciu a púšťajú všetku atmosférickú vlahu do podložia až ku vodonosnej vrstve. Tá sa premočí a šmyk ho dolu aj s kopcom.

Kedy to nastáva? Pôda sama o sebe má svoju nasiakavosť, kapacitu. Fyzika nepustí. Významne sa nej podieľa vegetačný kryt, ten, ako iste vieme potrebuje okrem iného k životu vlahu, vodu. Čím je kryt bohatší, tým viac vody zadržiava, lebo ju vypije a rieši tak prívalové dažde a podobne. Ak však výrubom vegetácia zmizne, funkcie zmiznú a stane sa katastrofa.

V spomínanom území sa prejavil holorub nad pôvodnou starou cestou, posunmi cesty, jej celkovými pohybmi, vrásneniami, trhlinami. Tie zmizli presne na hranici lesa. Takže, to sú druhotné škody holorubmi. A vôbec nie malé.

Čo s tým? Stavba bola v etape realizačného projektu. Navrhoval som zmeny, premostenie, nakoniec sa presadil variant s riešením zákruty a náročnou stabilizáciou svahu, mikropilótovým kotvením, zárubne steny, teda steny nad cestou v záreze svahu. Neskutočné peniaze. Náklady by som odpísal z účtu správcu lesa.

Podobný prípad hneď za rohom, v Čermeli od Košíc smerom na Bankov. Tiež nejaké 80. roky. Cesta sa v jednom úseku začala zosúvať. Presne v pásme výrubu. Prečo? Len tak sama od seba? Napriek tomu, že nie sme vo flyši, zas bol na príčine výrub. Stabilita svahu ohrozená kĺznou vrstvou na rozhraní horniny a zeminy. Pokiaľ tam bol les, voda prirodzene bez náporu presiakala pomedzi humus, lesnú hrabanku, zeminu, pomedzi korene, ktoré si ju nasávali a prebytok medzivrstvím prirodzene presakoval do nižších polôh, až niekde dole vyrašila ako prameň, prítok Čermeľského potoka. Lenže zmizli stromy a pôda sa začala chovať ako špongia, priťažila sa nad šmykovou vrstvou, vrstva stratila stabilitu, trenie a skĺzla sa dole. Postavili potom opornú stenu a tá tuším sa najprv trocha ešte popošmýkala, keďže bola zase v zaťažujúcej nadšmykovej časti. Svah sa začal stabilizovať až následnou vegetáciou, myslím že prirodzeným samosejom. Dnes je znova problém s eróziu svahu na spomínanom mieste

https://www.zonerama.com/horami/Photo/2343748/83085051  a akoby sa to nikoho netýkalo. Stromy v daných miestach odumierajú, nízka zeleň a tráva tam nejestvuje. Chýba im výživa. Voda prudko eroduje prudký svah pod ktorým blízko je prameň. Svah vysychá. Eroduje následkom nezadržanej vody, ktorá priteká z vozovky. Už vyerodovala značné rýhy a nič sa tam neudrží, korene sú už značne obnažené. Stromy vyschnú a prídu mužíci a všetko vytnú. V záujme dopravy, vraj. A tak príde ďalší zosuv ešte väčší a dej sa opakuje. A prachy zase potečú tiež.

Chcem tým ukázať na bezprostrednú súvislosť diania a javov v prírode, ktorú nie a nie človek pochopiť.

Výruby na svahoch nad cestami sú značným zásahom do pôvodného vegetačného krytu, vodného režimu. Obnažený svah, ktorý výstavbou cesty získal strmší sklon než ten pôvodný, je prirodzene nestabilný z hľadiska erozívnych stavov. Nemyslím statickú stabilitu. Tú má. Obnažený svah, nazývame aj zárezom, je to otvorenou ranou, áno reznou ranou, ktorá ak nie ošetrená ďalej nenápadne krváca. Sprvu voda vyeroduje mäkké odkryté geologické vrstvy, zeminy, teda podstatu, základ vegetačného krytu. Takže vyhliadky podmienky na ozelenie sú slabé a úmerné z časom. Prirodzené ozelenenie je problematické, keďže podmienky sa priveľmi sťažili. Nemá sa do čoho zakoreniť. Riešili sme takéto stavy umelým vytvorením podmienok pre zakrytie obnažených zárezov, na skalných zvetralých stenách, ak to stena umožnila, robili sa vegetačné emulzné postreky, naťahovali sa a kotvili odbúrateľné tkaniny so semenom tráv, realizovali zadržné lávky. Skrátka chce to starostlivosť, nie len surový zásah do lesa. Chce to pomôcť prírode, čo sme jej ukradli, pre svoje pohodlie.

Ak sa vyrubujú stromy nad cestou a zdôvodňuje sa to ohrozovaním bezpečnosti premávky, treba hľadať príčinu, prečo pri ceste stromy sú nahnuté, či zoslabnuté. Lenže sa nehľadajú. A ak, tak len s pílou.

Výrubom sa dosiahne ďalšia erózia a ako to vidím, nik sa nepostará o svahy zárezov, takže voda vyeroduje rýhy, splaví sa voda, s ňou úrodná humózna vrstva lesa, spolu s nespevnenými zeminami, tie následne upchajú cestné rigoly a priekopy, odtečie množstvo vody, odtečú živiny. Les stráca, chradne. Treba ho vyrúbať. Však?

Svahové erózie presiahnu výrub a budú postupne sťahovať pásmo nad. Opäť ochudobnia ďalšie metre pásma nad cestou. Svahy zbavené živín, bez druhovosti vegetácie na nestabilnom podloží zrobia svoje. Stromy začnú chradnúť začnú sa nakláňať, lámať sa im vetvy. Opäť dôvod na výrub. A tak do kolečka.

Tak milí barbari, všetci, čo čosi realizujete. Majte aspoň základnú výbavu vedomostí. Nevadilo by mi, ak by ste si rezali haluz pod sebou, spadli by ste poudierali a bol by načas od vás pokoj, vadí mi, že to robíte na našich haluziach.

Venované barbarským počinom nevzdelancov.

Vlado Čuchran, horami.sk, stavebný technik vo výslužbe