Stalo sa aj vám niekedy, že ste sa pri pozeraní do mapy zamysleli nad niektorými názvami? Magura, Grúň, Príslop, Kyčera, Gigula… Čo tieto názvy vlastne znamenajú? Hory a kopce majú často pomenovania, ktoré sú príznačné len pre určité oblasti. Napríklad také, kde sa na salašoch chovali ovce a pod.

Raz, pri prechode Malou Fatrou, sme prechádzali cez Poludňový grúň. Vtedy sa nám naskytla otázka: „Čo to ten grúň vlastne je?“ Je to len kopec, alebo má aj svoj osobitý význam? Odpoveď sme našli po niekoľkých mesiacoch, pri triedení fotiek. Na jednej z nich bola tabuľa, vysvetľujúca práve tieto nezvyčajné názvy.

ilustračné foto

Nasledujúce pomenovania môžeme nájsť napríklad v Beskydoch. Priniesli ich sem prisťahovalci z Haliča (časť dnešného Poľska) a z Horného Uhorska (Slovenska), ktorí spolu so svojimi stádami oviec osídľovali Beskydy. Preto rovnaké názvy hôr nájdete ako na Slovensku, tak aj v Čechách na Morave, na Ukrajine alebo i v Rumunsku – teda v celom karpatskom pohorí, kde sa v minulosti salašnícky hospodárilo.

Tieto pomenovania však neboli len obyčajnými názvami. Obyvatelia hôr podľa nich poznali napríklad to, aký má hora tvar, alebo či je na nej len les alebo aj pastviny.

Názvy kopcov

Grúň

– tiahly horský chrbát, ktorý odbočuje z hlavného hrebeňa

Grapa

– roklina alebo príkry svah s výmoľami

Príslop

– sedlo medzi dvoma vrchmi alebo sedlo medzi hlavným a bočným hrebeňom.

Kyčera

– strmý kopec, na vrchole úplne alebo aspoň aspoň čiastočne zalesnený

Keď bolo blízko seba viac vrcholov podobného tvaru, pridalo sa ešte ďalšie meno, aby sa od seba ľahšie rozoznali.

Názvy, ktoré označovali kvalitu a polohu pastvín

Javorina

– horská pastvina riedko porastená lesom

Poľana

horská pastvina uprostred lesov

Sihla

– mokraď alebo mokrá lúka nevhodná pre pastvu

Spina

– lesná lúka

Text: Michal Deliman

Foto: Róbert Baumgartner