je na báze dobrovoľnosti a činnosti v oddieloch, či neregistrovaných nadšencov. Na turistiku je potrebné aj financovanie, nie je jednoduché trasovať, starať sa o údržbu chodníkov, objektov pri nich. Je to silne podfinancované. Štát dáva príspevok KST a sú aj fondy. Výstupom je lepší turistický ruch v oblasti, kde sa zainvestovalo. Košice nemajú dobrú koncepciu turizmu, (ale nielen ony). Alebo vlastne žiadnu. Reči o rozvoji poznám už takmer naspamäť, papier plný sľubov, predsavzatí toho predsa veľa znesie. Štatistika hovorí o veľmi krátkej, až jednodennej návšteve mesta či okolia. Máme tu na Slovensku množstvo úradov riadiacich článkov, štátne agentúry, niekedy s trápnymi výstupmi http://turizmus-sk.blogspot.sk/2011/10/slovensko-lakalo-turistov-fotografiou.html?utm_source=BP_recent.  Riadenie od stola je nezmysel, ak takéto riadenie vôbec treba. Treba to zmeniť. Sú to práve nadšenci, čo najviac propagujú krajinu. A majú výsledky.

Nemusíš sa venovať administratíve, predpisom, nalajnovaným predsavzatiam úradníkov o plnení kvót a zvyšovaní grafov úspešnosti, podľa ich predstáv. Si slobodný človek. Jednoducho pridaj sa a spoznávaj.

Obávam sa, že už dávno sa pretrhla niť medzi turistickou obcou a štátom, či tzv. samosprávou. Turisti si vytvorili dobrovoľníctvo, dávajú k dispozícií svoje výkony, čas prostriedky. Bez turistov a zainteresovaných a zanietených ľudí (napr. aj lesáci, ochranári, prírodovedci, tretí sektor…), v úzkej spolupráci, ale aj v názorových stretoch, by tu neexistovali informácie, mapy, sprievodcovia, propagácie regiónov, údržba a zriaďovanie trás, ciest, evidencia, neboli by prístupné prírodné krásy, ani by sa nezachovávalo prírodné dedičstvo, lebo to sa dá zachovať len citlivým vnímaním, monitorovaním krajiny, opaterou. Vložením srdca, nie investícií, ktoré akiste nenahradia prístup a lásku. Áno peniaze treba, dobrovoľníctvo, nie je bezbrehé, snažím sa však o zmysluplné, šetrné investície, ktorých výsledok je prístupný širokej verejnosti.

Porovnajme aktivity turistu a návštevníka,

aj keď sa to zdá na prvý pohľad pomerne ostré, kritické, nič to nemení na fakte, že je zhruba tak: 

Turista	Návštevník
Štýl života:
osveta k zdravému štýlu života	biznis, komercia
Prístup k informáciám:
hľadanie hodnôt aj duševných väčšinové hľadanie informácií typu „zdravie, rekreácia, príroda“	hľadanie hodnôt najmä materiálnych väčšinové hľadanie informácií typu „biznis“
Ponuka možností, informácie:
internetové informácie, TV, rádio, prospekty… možnosť prístupu k informáciám, k internetu k literatúre,  TV, rádiu	internetové informácie, TV, rádio, prospekty… možnosť prístupu k informáciám, k internetu k literatúre,  TV, rádiu
Predpoklady pre turistiku:
prístup do lokality pre širokú verejnosť ubytovanie cenovo dostupné, nie sú požiadavky na vysoký štandard, zámerom je pobyt v prírode a nie v hoteli  strava, občerstvenie na dostupnej cenovej úrovni a na potrebných miestach skutočný záujem a obdiv k prírodným krásam lokality	technické a dopravné prostriedky umožňujúce ľahkú dostupnosť ubytovanie vyšších tried, žiadané sú väčšinou pasívne aktivity , absencia pôvodného zámeru  zdravotného významu pobytu na horách strava, občerstvenie vyššej cenovej skupiny, vytláčanie turistov z takýchto zariadení
Negatívny trend:
rozdielny prístup nových generácií vo vzťahu prírode smerovaním ku komerčnejšiemu prístupu mladých turistov, oproti dobrovoľníckom prístupe pôvodných starších generácií milovníkov prírody	nezáujem návštevníkov o skutočné prírodné hodnoty lokality a hodnoty duševného charakteru o duševné zdravie sklon ku snobizmu z hľadiska  prezentácie sa na verejnosti     slabá fyzická kondícia spolu s duševnou vyčerpanosťou zhoršujúca parametre zdravia neschopnosť prežitia v prírode, nízka až žiadna adaptabilita na zmeny v životnom rytme, vysoká chorobnosť ako dôsledok nízkej telesnej aktivity doména reklám nad skutočnosťou, atraktivita nie je skutočná ale propagovaná a orientovaná na efekty nie na hodnoty
Výzisk:
zdravie ľudí a obrat v cestovnom ruchu, efekt  zdravia je dosahovaný patričnou fyzickou námahou s priaznivou odozvou na organizmus po stránka fyzickej aj emocionálnej, zdravá populácia má minimálne nároky na zdravotnícku opateru, jasná prirodzená potreba a chuť zdravo žiť aj bez reklám	obrat v cestovnom ruchu, založený na pompéznosti, okázalosti, cenách, obrate minimálny efekt v zdraví ľudí, pohyb a aktivita v zdravom prostredí je suplovaná službami často domnelo slúžiacimi ku nápravám, spôsobenými  zlým spôsobom života, začarovaný kruh
Potreba:
osobného technického vybavenia schopnosť absolvovania túry schopnosť prežitia v prírode, adaptabilita	náročnosť na infraštruktúru a urbanizáciu územia v nežiaducom rozmere (hotely, cesty…) prírodné krásy sú väčšinou len vzdialenou stafážou, kulisou
Potreba prírodných daností:
voda energia konfigurácia terénu minimálne technické zásahy v teréne (útulne, chaty pri dnešnom rozvoji techniky už aj bez potreby realizácie prípojok a pod.) prírodné krásy sú skutočným priestorom, kde sa turista pohybuje	nie sú podstatné, dopyt je smerované skôr reklamami služieb než prírodných krás

TURISTIKA, TURIZMU – POJMY 27.9. – SVETOVÝ DEŇ TURIZMU

Turistika a turizmus nepozná hraníc, tak ako to nepozná ani Zem a príroda. Ich rozvoj a teda aj zriadenia a fungovanie je teda vecou nielen jednotlivých dielčích území, ale prekračuje administratívne hranice. Majú celospoločenský význam odrážajúci sa v spoznávaní krajín, oblastí, prírodných krás, kultúry, ľudí, zvykov a má teda integrujúci rozmer.

Pojmy

V prvom rade je potrebné ujasniť si pojmy.

Turizmus predstavuje cestovný ruch, turistika aktívny pohyb v prírode. Tá ma veľa foriem.

Z hľadiska terminológie sa však často používa jeden nesprávne uplatňovaný názov „turista“ Nie je to správne. Ak by som mal byť žoviálny a tak trochu aj ironický tak stručne povedané rozdiel je taký, že turista si svoje prežitie nesie na chrbte, a fyzicky maká, aby dosiahol svoj cieľ, turista – cestovateľ si nesie svoje prežitie v peňaženke.

Takže, ak by sa v terminológií uvádzalo:

turista = športovec, realizuje rôzne formy turistiky priamo v prírodnom prostredí vlastnými silami za účelom realizovania svojich rekreačných alebo športových predstáv.

návštevník, cestovateľ = účastník zájazdov, pobytových podujatí, či individuálnych aktivít, pričom jeho hlavným cieľom je návšteva, spoznávanie krajiny za použitia dopravných prostriedkov a vybudovanej infraštruktúry  

…nenastali by zmätečné informácie na hociktorom poli používania takýchto výrazov. Samozrejme že sa z návštevníka nestane turista ak vystúpi zo zájazdového autobusu v goratexe a trekkami na nohách a namieri si to ku pokladni nejakej jaskyne, že ide o turistu a naopak ak niekto „vybehne“ na nejaký blízky kopec v sandáloch a sviatočnej košeli, že neurobil túru. Urobil. Podstata rozdielu je v aktívnosti či pasívnosti prístupu v pohľade z hľadiska športového výkonu, v turistike sprevádzaného najčastejšie aj nejakou spoznávacou, či dokumentačnou činnosťou, sebestačnosti v teréne bez značnej podpory technických vymoženosti a infraštruktúry zatiaľ čo v turizme sú napomocné technické prostriedky ku poznávaniu, nie sú potrebné žiadne výkonnostné predpoklady, ide o pasívny štýl poznávania prírody, a krajiny. Samozrejme nejaká ostrá deliaca čiara tu neexistuje.

Či chceme alebo nie hlavným pôsobiskom turistov sú hory. Veď na rovine to určite nie tak zaujímavé. Preto sa turistika – teda v našom športovom poňatí realizuje na horách a bez ktorých by asi ani turistika neexistovala.

Ak chceme, aby fungoval turizmus a turistika, musí fungovať nejaký uzavretý cyklus diania.

Čitateľ môže mať pocit že v nasledujúcich textoch a diagramoch ide o preferovanie turistiky. Áno do určitej miery. Pretože preferujem pokiaľ to ide a človek má na to predpoklady, zdravý život pre široké masy, v spojení s prírodou, pred niekedy až nezdravo pohodlným scivilizovaným životom, pretože uprednostňujem poznanie prírody, ktorá nás odkojila a je nekonečnou studňou poznania, pred púhym sedením v autobuse a prizeraním sa na dianie, hoci aj to je potrebné a je či malo by byť pre široké masy, aby poznali svet, kultúru, pretože treba aj oddychovať a neexistuje len aktívny vždy aktívny pohyb.

S rozvojom turistiky a turizmu samozrejme súvisia aj činitele spoločenské, majúce vplyv na rozvoj či stagnáciu cestovného ruchu a turistiky.

Trvalo udržateľné prostredie, ochrana prírody

Stratégia trvalo udržateľného životného prostredia by mala byť základným princípom bytia ľudskej spoločnosti, tvoriaca základnú myšlienku pri zásahoch človeka do života Zeme.

Rýchly a nezvládaný rozvoj ľudskej civilizácie je hlavnou diagnózou, traumatizujúcu našu planétu. Stratégia trvalo udržateľného života je programom celosvetového ekologického hnutia. Cieľom ekologického programu je zastaviť prudký vzostup zaťažovania životného prostredia a dosiahnuť zachovanie ekosystémov planéty pri zachovaní civilizačných vymožeností určitého štandardu ale bez zničujúcich dopadov na životné prostredie. Ak chceme zdravo žiť, musíme si tento najzákladnejší fakt bytia uvedomiť.

Úrady, legislatíva, občianske povedomie

Usmerňujúcim pravidlami sú zákony, normy, predpisy, funkčné úrady a hlavne dodržiavanie legislatívy. Vo fungujúcej spoločnosti však nemôže existovať len výkonná moc a legislatíva, ale aj tretí sektor, občianske združenia záujmových skupín. Z hľadiska pobytov v prírode turistike a turizme, zákony a normy tvoria rámec možných aktivít a činnosti v tomto odbore. Žiaľ legislatíva a rozhodovania výkonnej vládnej moci sú ovplyvňované rozličnými komerčnými záujmami, s ujmami na koncepcii tvorby životného prostredia. Príkladom sú negatívne dopady odvodňovaného územia na klímu, zlej zákonnej ochrany pred ňou, s následnými extrémnymi dopadmi a škodami, odlesňovania s využitím legiend o škodcoch, zakrývajúc zlý princíp hospodárenia v lesnom hospodárstve. To všetko jer o finančných záujmoch určitých skupín, nie o kultúre krajiny, životnom prostredí.

Propagácia prostredia

Atraktivita prostredia je pravdepodobne prvým styčným bodom, na základe čoho sa turista, návštevník orientuje pri svojom rozhodovaní.

• MAPY ako ich dávno poznáme, sú grafickým zachytením informácii o teréne
• PROPAGAČNÉ NOSIČE, letáky, buletiny, web, propagácia, a iné reklamné prostriedky hrajú v propagácii lokality, či dnes už „destinácií“ zásadný význam. Sú nositeľmi informácií.
• MATERIÁLNO-TECHNICKÉ ZABEZPEČENIE – UBYTOVANIE DOPRAVA, STRAVA. Prieskum potrieb – výstavba nových zariadení cestovného ruchu, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre cestovný ruch a historických objektov, ktoré sú určené na poskytovanie služieb cestovného ruchu s cieľom skvalitniť a zatraktívniť poskytované služby. Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktorý je využívaný na poskytovanie služieb cestovného ruchu,
• metodický a riadiaci orgán, vybavenie

Komerčný záujem

Komerčný prístup žiaľ v mnohých aspektoch sleduje len finančnú os svojho zámeru a v mnohých prípadoch ide o koristnícky, dobyvačný prístup k lokalite. Skĺbenie mnohých funkcií území je výsledkom tvorivej práce na územných plánoch. Žiaľ v tomto smere prevláda záujem komerčný, bez hlbších analýz dopadu na krajinu. V turistike a turizme sa to prejavuje napríklad v zaberaní území, ich oplocovaní, nevhodnou urbanizáciou, divokými skládkami, v ataku na chránené územia, laxnosťou, benevolenciou orgánov.

Atraktivita prostredia

Atraktivita prostredia predstavuje vyzdvihnutie prírodných krás je to v nezvyčajnosti, jedinečnosti daného prostredia. Žiaľ v tomto smere prevláda komerčnosť a je zaujímavejšia oblasť s pretechnizovanými zariadeniami, než oblasť s nádhernou prírodou bez techniky.

Spoločenská klíma

Spoločenská objednávka spočíva v dopyte po službách či možnostiach. Civilizačný faktor zasiahol aj do turistiky. Pionierski dobyvatelia krajín, cestovatelia, odvážlivci objavujúci nové končiare, kraje, už dnes nie sú v móde, teda v jazyku modernom „IN“ Dnes už turistovi nestačí bivak pod holým nebom v romantickom prostredí, ale pýta si chatu, či skôr hotel so sprchou. ale aj bazénom. Zvláštny útek do prírody, ak sa človek dostáva stále do kontaktu s pretechnizovaným svetom.

Obrázok znázorňuje samotný princíp pôsobenia spoločenských orgánov, legislatívy a postupnosť krokov pre realizáciu zámeru.

CHODNÍKY – samotný chodník – turistická trasa je väčšinou vygenerovaná pôvodnými návštevníkmi. V minulosti človek – objaviteľ sledoval zvieracie stopy a chodníčky, neskôr sa dostali informácie do povedomia širšej verejnosti a zvieratá si museli nájsť iné chodníčky. Človek začal dobýjať či objavovať nové územia. Dnes je na Slovensku pomerne rozsiahla sieť prístupných chodníkov väčšinou logicky spájajúca jednotlivé záujmové body. Turistické chodníky majú jednotnú metodiku značenia, svoju evidenciu, sú zachytené na mapách tlačených či digitálnych. Samotné chodníky označené smerovými značkami sú doplnené PÚTAČMI – RÁZCESTNÍKMI – SMEROVNÍKMI najmä na križovatkách turistických ciest vyhliadkach a význačných bodoch. Prestavujú informačný bod s údajmi o smere a vzdialenosti ku rozličným cieľom prístupným z daného miesta, kde z pohľadu orientácie v teréne hrajú významnú úlohu. Z hľadiska jednoznačnosti sú tieto registrované. K činnosti značkárov, ktorí sa starajú o zverené úseky patrí aj čistenie, priesek húšťav údržba značenia.

MOSTY, LÁVKY. Sú technickými pomôckami k prekonávaniu terénnych nerovností vodných tokov a podobne. ZÁBRADLIA, REŤAZE, TECHNICKÉ ZAISTENIE TRÁS, patria k technickému vybaveniu turistických chodníkov, najmä v oblastiach vysokohorských, kde stúpa obtiažnosť trás a dostupnosť k cieľu. ODDYCHOVÉ PRÍSTREŠKY – slúžia najmä v nižších a frekventovanejších oblastiach, niekedy spojené s OHNISKOM. Umiestnené sú najmä v blízkosti PRAMEŇOV, STUDNIČIEK či RÁZCESTNÍKOV, a väčšinou na atraktívnom mieste. Vyžadujú údržbu napríklad v prípadoch, ak sa tam nachádza aj NÁDOBA NA ODPADKY, čo býva viac menej zvykom v lesoparkoch. Občas sa vyhradzujú aj ZBERNÉ MIESTA NA ODPADKY, kde sa napr. sústreďuje odpad. Príkladom sú Vysoké Tatry, kde sa uskutočňujú posezónne dobrovoľné čistenia chodníkov po neporiadnych návštevníkoch.

Úloha turistického značenia

Bolo by naivné myslieť si, že systém turistického značenia je jeden uzavretý a mŕtvy systém bez zmien. Naopak, funguje tu mnoho vplyvov, či už priamo zapríčinených človekom najmä urbanizáciou, a hlavne jej biznis zložkou, ktorá často neberie ohľady na nič okrem finančnej stránky na strane zisku. Pravda je tu celospoločenská dohoda o prospešnosti zdravého pohybu v prírode zdravej a krásnej. Je to však len na deklaratívnej úrovni. Turistika zelený cestovný ruch ešte na našom území nezapustil žiaduce korene.

Značenie je prvok fungujúci od  prvopočiatkov života na Zemi. Na úrovni tvorov je to vo vyznačovaní teritórií, záujmových bodov, cestičiek, ich neustálom prešľapávaní obnovovaní, napríklad prístupom k vodným napájadlám. Človek len pokračuje v prapôvodnom zvyku, avšak používa oveľa lepšie prostriedky a vie ich následne zdieľať ostatným. Mapy, v akejkoľvek podobe prešli dlhým vývojom. Dnes sa nám informácie dostali do závratných množstiev. Museli vzniknúť vyjadrovacie značky, významové symboly rozlíšenia ciest, podľa druhu, významu, vznikli kľúče značenia trás. Napriek dlhoročným skúsenostiam so zachytávaním terénu a jeho významových a orientačných bodov, pokrivkávajú označenia a rozlíšenie trás. Neskúseného návštevníka môže značená trasa zviesť z bežného chodeckého nenáročného terénu do exponovaných lezeckých úsekov s, či bez istiacich technických zariadení. Pokiaľ na modernejších printových mapách je občas snaha graficky naznačiť a upozorniť na technické úseky (rebríky, reťaze…) digitálne sú vyjadrené len čiarou. Nie je málo vždy sa opakujúcich prípadov sandálových „turistov“ vo vysokohorských terénoch, pre ktorých je smerodajné asi len dĺžka trasy a tak si mýlia náročnosť napríklad červenej hrebeňovky Rudohorím, s červenou na Roháčoch. A je tu tragédia.

Úloha turistického cyklo, lyžiarskeho, či akéhokoľvek iného značenia je informovať v teréne či v grafickej podobe o všetkých parametroch trasy. Žiaľ v minulosti obľúbené sprievodcovské knižky, brožúry s popismi, fotogafiami časmi, mapkami, nákresmi akosi zmizli. Občas čosi vyznie na nete. V problematike značenia tu značne absentuje časť popisná so svojou úlohou propagácie územia, informáciami o teréne, službách.

Ubytovanie

Základným problémom je definícia pojmov. Ubytovacími zariadeniami sa zaoberá:

• VYHLÁŠKA 227 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried 
• VYHLÁŠKA 419 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky zo 17. septembra 2001, na ich zaraďovanie do tried

• útulňa
• iné ubytovnie
• ubytovňa
• hotel, horská chAta

ÚTULNE predstavujú stavebné objekty postavené za účelom prenocovania či núdzového pobytu. Spravidla sa táto kategória týka objektov bez nejakého prítomného správcu s voľným prístupom. Predpokladá sa kultúrna úroveň návštevníkov a dodržiavanie nepísaných zákonov návštevníkov: „Použi a priprav všetko tak, aby to po tebe využil niekto iný, ak bude v núdzi. Aj ty raz možno budeš v núdzi. Ak spáliš pripravené drevo, priprav aj ty drevo pre ďalšieho nasledovníka“.

CHATY horského charakteru predstavujú ubytovanie s prítomným správcom, kde sa poskytujú služby a to nocľah a strava.

HOTEL je zariadenie poskytujúce vyššie služby v širšom rozsahu často nad rámec potrieb turistu, v mnohých prípadoch ide o pomýlené chápanie služieb turistom, kde napríklad v nóbl prostredí hotela už návšteva mokrého či v teréne zablateného turistu nie je vítaná.

Z hľadiska záujmov turistov a návštevníkov je podstatný fakt v informáciách a tou je informácia o sezónnosti, dobe prevádzky. A to sa návštevník z mapy vôbec nedozvie, čím vzniká miestami a v krajnejších situáciách až zdravie či život ohrozujúca situácia. Žiaľ neexistuje štatút, predpis, kategorizácia, ktorý by určoval pravidlo zatriedenia jednotlivých foriem služieb pre orientáciu turistu v teréne.

Prvým krokom je prejavenie záujmu, čo je teda pohľad človeka na spôsob jeho bytia, jeho záujem o zdravie svoje a iných, záujem o dianie v spoločnosti, záujem o prírodu a našu Zem. Takže pristupuje k hľadaniu informácií, ktoré mu dnešný svet a technika ponúka. Zrealizuje túru, zúčastní sa podujatia, nadobudne dojmy a vie ich podať ďalej, aby takto získal ďalších nadšencov. V samej podstate jednoduchý princíp, ktorý sa krúti okolo bytia a zdravia človeka.

V tejto súvislosti je samozrejme pozrieť sa na stupeň aktivity v teréne

Niekto môže namietať, že práve vystavbou luxusných hotelových zariadení sa získava obrat a teda aj dobré príjmy do pokladne, najmä ak je to v aktívnych a atraktívnych lokalitách. Nemyslím, že je to správne. Luxusná klientela aj tak na túru nepôjde a pre svoje zdravie tak veľa neurobí. Vylihovanie v hotelovej plavárni, či časté večerné zábavy nehovoria o zdravom štýle. Na to nie je potrebné urbanizovať prírodné prostredie so všetkými následkami. Horská chata by prospela oveľa širším vrstvám ľudí a prostredie by zostalo zachované a slúžilo by pôvodnému účelu – prinavrátiť ľuďom šancu v rekreovaní a pohybe v zdravom prírodnom prostredí. Na rekreáciu sú vybavené práve zariadenia budované v nižších, prírodne nie tak exponovaných polohách.

Zónovanie aktivít

Máme tu elektronických pomocníkov, ktorých si vieme zobrať so sebou na cesty. Ak by sme to kategorizovali atak z hľadiska informácii máme pri porovnávaní s tlačenou formou:

Mapy oblastí

Nazeranie, orientácia, navigácia, prvotné informácie, záznam trasy sú dnes sústredené a prístupné pre rozličné navigačné či polyfunkčné prístroje:

• GPS prístroje ako špecializované prístroje
• Smartfóny, tablety ako integrované polyfunkčné prístroje s funkciami GPS a PC , v našej oblasti najmä s ON LINE informáciami z internetu čo sú potrebné informácie najmä týkajúce sa situácie o počasí lavínovej situácií a podobne. Nepridávam tu notebookové prístroje, čo je pre potreby na turistiku veľmi nepraktické

Sprievodcovské údaje

Sprievodcovské údaje majú výraznú vypovedaciu hodnotu. GPS polohovanie veľa neznamená ak nepoznáte štruktúru terénu pred sebou, nepoznáte potrebnú čas. Ono turistické značky – ak sa bavíme len o značkovaných trasách, priznajme si, nie sú vždy tam, kde by ich bolo treba vidieť. Niekedy ide o polomy na trase a tam je problém vôbec fyzicky, vôbec prejsť ťažký úsek, nájsť nejakú obchádzkovú variantu a trafiť sa na pôvodné značenie.

Informácie z iných zdrojov – miestne, vlastné skúsenosti a podobne

Možnosť digitálna umožňuje aj osobný prístup k tvorbe informácií a následne poskytnutie aj pre cudzie účely.

nemôžeme nútiť neplavca ísť plávať k moru, horolezca ísť na Saharu. Môžeme im ukázať more, Saharu, Rudohorie. Môžeme mu otvoriť oči. Propagujme jednu z najkrajších a najčlenitejších a najpestrejších krajín sveta a nemusia to byť ohromné náklady, stačí dobrá povesť, tá sa šíri najrýchlejšie. Buďme hrdí na krajinu, nepľundrujme ju v tzv. „záujme akéhosi rozvoja“. Pre takto chápaný rozvoj cestovného ruchu doplatí budúcnosť (Nízkotatranský národný park je už tak zničený, že vyzneli názory, že už nie je čo chrániť). Porovnajme Poľsko, Oravu a Slovensko. U nás hotelieri plačú vo svojich nádherách nad počasím, potom nad dotáciami, potom nad kalamitami a zabudli na to, že turizmus je o krásach prírody a krajiny, o vnímaní dušou, nie o počte hviezdičiek na hoteloch a o dotačkách. Poliaci fungujú na báze malých zariadení, funguje servis, služby. Slovensko nevyjde v ústrety ani agroturistike, ani penziónom, ani domácemu ubytovaniu. Podpora je často vyvoleným bisnismanom, nie ľuďom spojených duchom i telom s prírodou.

Dorast v turistike už vlastne ani nie je. Ten, čo sa nevenuje prírode, horám, spoločnosti, ľuďom, sedí zväčša za PC, tabletom a ak vníma krajinu, tak len cez ne. Turisti postarneli, mladí sú leniví (česť výnimkám a tým sa venujem) a stúpajú nároky materiálneho charakteru. Mladí chcú bývať v horskej chate typu hotel, mať vlastnú kúpeľňu, wifinu, welnes, vyviesť sa lanovkou, doviesť autom k nocľahu, dobre sa napapať. Nevedia, že na hrebeni fúka, sneží, že kilometer na horskom chodníku je iný než na diaľnici. Pri vybití batérii na svojom smartfóne či GPS navigátore sú v koncoch. Choré. Tu absentujú mnohé výchovné prvky. Je mi smutno z toho, že na to najprirodzenejšie nie sú peniaze. Sú, len sú úplne inde. Mali sme dosť ťažké podmienky, ale lepšie než tí pred nami a tí taktiež lepšie než tí pred nimi. Turistika, pobyt v prírode, šport, nie je móda, selfi, ale štýl života, čo pochopí len ten, čo sa tomu patrične venuje a vzťahy, zvyky, schopnosti, empatiu má v sebe. Určite sa nedá nanútiť turistika rozhodnutím od stola úradníkom,  plniacim uznesenie politického rozhodnutia o potrebnom navýšení grafu úspechov, čo nepozná vlastnú krajinu, čo nikdy neprešliapol horský chodník, nezmokol na holine, nehodil kus reči na hrebeni, nezašiel po túre do miestnej viechy na pivo, spoznajúc miestne zvyky, ľudí.

Chcem a pokúšam sa zaceliť generačnú dieru v dianí v športoch v prírode, v turistike, ktorá je veľmi výrazná najmä v ostaných rokoch. My starší sa snažíme vytvoriť podmienky pre nástup mladej generácie. Nie, nebudem im zametať chodník pred nimi, aby sa nepotkli, ani zbierať za nimi smetie, ak sú neporiadní. Ponúknem im šancu, aby oni a ich deti, žili plnohodnotne a zdravo.

Turistika a podobné prírodné športy sú individuálne, ale s kolektívnymi aktivitami. V takýchto dianiach majú samozrejme svoju úlohu kluby a združenia. Na stránkach: https://www.horami.sk/kalendar-podujati/ som pre oddiely vyčlenil osobitný priestor, kam sa dá nahliadnuť do ich činnosti, samozrejme podľa technickej zdatnosti ich stránok, údajov. To napomáha vzájomnej informovanosti, spolupráci. Myslím, že program je dosť bohatý a komu sa nelení, má šancu. Ísť, pozrieť, spoznať zdravo sa unaviť a potom dlho spomínať.

Je samozrejmosťou, že dokumentujem podujatia a propagujem ich, zverejňujem aj ostatných, spracovávam aj propagačné materiály grafické logá, podujatí, zrazov.

Moja, naša činnosť v tejto oblasti je zameraná najmä na prípravu a realizáciu podujatí, ktoré vtiahnu Košičanov a nielen ich, do poznávania krás svojho okolia. Usilujem sa zapojiť široké vrstvy obyvateľov mesta do poznávania krás prírody, (PUnTOVAČKA…) jej ochrany do aktívneho pohybu, aj v rámci mesta športu. Možno sa podarí a všetci spolu pripravíme atraktívne podujatia, zrazy turistov, zlepšíme tak turistiku, vytvoríme lepšie podmienky, zlepšíme turizmus. Zlepšíme svoju pohodu.

Aktivity majú v tejto oblasti široký záber. Od koncepčných riešení, normotvorby, spolupráce s obcami, mestom Košice, až ku dokumentačným krokom, príprave možnej realizácie, značkovaniu. Viac v odkazoch a aktualitách blogoch. http://cykloproblematika.blogspot.sk/

Ako to všetko vzniká

Samozrejme mať trasy je myšlienka, zámer, ale uskutočniť je proces.

Samozrejme realizácií predchádza príprava. Máme stavebný zákon, územné a stavebné konania, orgány a inštitúcie, životné prostredie, práva k pozemkom, nehnuteľnostiam, register trás, územné plány, štúdie uskutočniteľnosti, prípravnú a projektovú dokumentáciu, samotné fyzické realizovanie. To všetko sa musí byť skĺbené a legálne. A všetko to potrebuje finančné prostriedky, správcov, majiteľov, čo nielen zainvestujú, ale sa budú o diela aj prevádzkovo starať. Potrebuje to fundovaný prístup, prácu odborníkov. Som stavebný technik, projektant problematiku dobre poznám, preto sa snažím v nej mimo svojej práce prehovoriť.

Odborná užšie špecializovaná verejnosť ovládajúca procesy prípravy stavby vyplý­vajúce zo stavebného zákona a vykonávacích vy­hlášok problematiku pozná. Horšie je to z riadiacimi článkami, ktoré by problema­tiku poznať mali, mali by uskutočniť prvotné kroky, vyčleniť pro­striedky, aby sa to „rozbehlo“. Dávať si plány do budúcna na fyzické zrealizovanie diel s časovým limitujúcim horizontom a nezačať so zdĺhavým  majetkoprávnym vysporiadaním, nemať za sebou vyjas­nené, ucelené koncepčne koordinované riešenia, územnú a projektovú prípravu, je púhym zbožným želaním, než krokom k uskutočneniu.

V laickej verejnosti pre­vláda názor, že cyklotrasy, či dokonca budovanie cyklistických komunikácii je o gépeéskovaní v trase a následne v za­kreslení stopy do máp. Takýto zjednodu­šený pohľad je ďaleko od pravdy. Ak aj dielo nespadá pod stavebný zákon, platia pravidlá o ochrane prírody, majetku, vodných zdrojov, bezpečnostné pravidlá ochrana záujmov orgánov a organizácií vlastnícke práva a pod., teda musia prebehnúť všetky schválenia, do­hody, zmluvy, až potom je možno pristú­piť registračným krokom. Ak sa trasa sa stáva komunikáciou teda stavebným die­lom, plne podlieha stavebnému zákonu a dielo sa stáva právne legálnym až prá­voplat­nosťou stavebného povolenia, v tomto prípade vydané špecializovaným staveb­ným úradom. Tomuto predchá­dza územné rozhodnutie. V oboch prípa­doch ide o spracovanie dokumentá­cie v zmysle vykonávacích vyhlášok. Pri trasách nemajúcich charakter staveb­ného diela sa trasy (nie komunikácie) legalizujú vydaním územného rozhodnu­tia.

Z hľadiska prípravy je nutné zahrnúť do územných plánov každého stupňa do­pravné podmienky a požiadavky. Cyklo, pešia  a  iná alternatívna doprava, však vo všeobecnosti je na okraji záujmov v plánovaní území a rieši sa okrajovo a nie súbežne a v súlade a koordinovanie s motoro­vou. Je to vidieť na každom kroku, kde chýbajú koridory, kde inžinierske diela s tým vôbec nerátali.

Príprava predstavuje najmä:

• územné plány – zahrnutie do územných plánov
• územné konania, konania zisťu­júce súlad zámeru z územným plánom a zaisťujúce legalizáciu trás
• stavebné konania – konania zais­ťujúce vydanie stavebného povolenia potrebné k legálnemu začatiu stavby – v prípadoch ak sa jedná o stavebné diela, ko­munikácie mosty v zmysle sta­vebného zá­kona