„Objavíme ich aj vnútri každej z našich buniek,“ tvrdí internista prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., z Bratislavy. To, že takmer všetky membrány sú polopriepustné, umožňuje, že voda sa ľahko premiestňuje medzi jednotlivými priestormi, vďaka čomu sa organizmus dokáže dobre vyrovnať s nadbytkom a vo veľkej miere aj s nedostatkom vody.

Močový systém:
Najdôležitejší systém hospodárenia s vodou. Ak je vody nadbytok, veľa jej preniká do krvného obehu a odtiaľ do obličiek, ktoré odstránia nadbytočnú vodu do moču. Naopak, ak je vody nedostatok, aj v krvnom obehu je menší objem tekutiny. Vtedy sa zmenšuje prietok krvi obličkami a vytvára sa aj menej moču, čím si náš organizmus šetrí vodu. Tvorba moču má veľa funkcií, vylučujú sa ním splodiny látkovej premeny rozpustné vo vode a reguluje sa množstvo tekutiny v organizme.

Koža:
Voda sa z nášho tela stráca aj kožou, a to vyparovaním a potením, ktoré v prvom rade slúži na reguláciu telesnej teploty v horúčavách alebo pri veľkej námahe. Organizmus sa ľahko prehreje, kožné cievy sa rozširujú, kožné póry sa otvárajú a voda uniká vo forme potu. V chladnom prostredí sa, naopak, kožné cievy stiahnu, kožné póry sa zatvárajú a potu je málo.

Dýchanie:
Je to tretia cesta unikania vody z organizmu. Dýchací systém slúži na odstraňovanie splodín látkovej premeny, ktoré sa vylučujú pri dýchaní – oxidu uhličitého a vody. Pri veľkej námahe, horúčave, zvýšenej látkovej premene sa zrýchľuje dych a vydychujeme viac oxidu uhličitého a vody, pri spomalení látkovej premeny (napr. v spánku) sa dýchanie spomaľuje.

Tieto tri hlavné systémy hospodárenia s vodou pracujú vo vzájomnej súhre. Výdaj vody je len jedna strana mince. Tú druhú tvorí prijímanie tekutín. Ak majú spoločne tvoriť dokonalý celok, prijímanie tekutín by sa vždy malo prispôsobiť ich výdaju.