Pozrite sa, čo sa stane s vaším telom, keď z jedálnička vyradíte mäso.
Zníži sa riziko zápalov vo vašom tele
Syry, mlieko a samotné mäso podporujú v ľudskom tele rôzne druhy zápalov. Nie tie, ktoré vznikajú po zraneniach, alebo operáciách… Tie sú v takýchto prípadoch úplnou samozrejmosťou. Mäsitá strava pomáha udržať v tele chronické zápaly aj niekoľko mesiacov, ba až rokov. Vegetariánstvo naopak obsahuje potraviny, ktoré majú protizápalové účinky. Štúdie dokázali, že ľudia, ktorí konzumujú výhradne rastlinnú stravu, majú v tele niekoľkonásobne nižšie hladiny CRP proteínu (indikátor zápalových ochorení).

Zníži sa váš cholesterol
Zvýšený cholesterol je strašiakom 21. storočia. Nielen USA, ale aj Slovensko už pociťuje čoraz častejšie problémy so zvýšením cholesterolom. Hnacou silou zlých výsledkov je pritom častá konzumácia syrov, hydiny a iných živočíšnych výrobkov. Podľa výskumov dokáže rastlinná strava znížiť hodnoty cholesterolu v krvi až o 35%, čo je porovnateľné číslo s farmaceutickými výrobkami. Navyše obsahuje množstvo vlákniny, ktorá je ďalšou účinnou zbraňou pri súboji so zvýšenými hodnotami cholesterolu.

Podporíte svoje mikroorganizmy
Ľudské telo sa skladá z miliárd mikroorganizmov po celom našom tele. Tieto mikroorganizmy majú pre organizmus rôzny význam. Pomáhajú tráviť prijatú potravu, produkujú rôzne živiny, posilňujú náš imunitný systém atď… Podľa štúdií pomáhajú aj pri prevencii pred rôznymi chorobami. A práve rastlinná strava pomáha týmto mikroorganizmom v ich práci. Najviac vplýva práve na mikroorganizmy pôsobiace v tráviacom trakte. Naopak priveľmi častá mäsitá strava vášmu tráviacemu traktu veľmi priťaží.

Posilníte svoje gény
Rastlinná strava pozitívne ovplyvňuje aj ľudské gény. Znie to síce zvláštne, ale je to tak. Bolo dokázané, že antioxidanty a iné prospešné látky, ktoré v takejto strave nájdeme, pozitívne vplývajú na to, ako si dokáže telo poradiť s poškodenou DNA. Ďalšie štúdie potvrdili pozitívne účinky pri prevencii pred rakovinou prostaty. Dokonca rastlinná strava spomaľuje skracovanie koncových častí chromozómov, tzv. telomerov. Tieto časti sa starnutím skracujú, až napokon celá bunka zahynie. Znamená to teda, že by sme mohli dlhšie žiť?
