Share on FacebookGoogle+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail to someone

Od 15. júna 2017 platí nová vyhláška „Zoznam vyhradených miest v Tatranskom národnom parku“, ktorou prešovský a žilinský okresný úrad upravujú podmienky pre horolezectvo, skialpinizmus a ďalšie športové aktivity v TANAPe až do vydania nového návštevného poriadku. Ten súčasný je, ako asi všetci viete, neplatný – na čo sa prišlo po 15 (!) rokoch

Vyhláška je, ako inak, napísaná typickou nezrozumiteľnou úradníčtinou. Raz uvádza povolené lokality, inokedy zakázané. Športové aktivity uvedené vo vyhláške možno vykonávať len na vyhradených miestach ňou stanovených. Čiže neplatí populárna fráza „dovolené je všetko, čo nie je zakázané“.

Vo vyhláške však nie sú uvedené žiadne sezónne uzávery turistických chodníkov a nespomína sa v nej turistika a cyklistika. Z toho by sa dalo vyvodiť, že na rozdiel od doterajšieho stavu môžu turisti a cyklisti po trasách značených chodníkov chodiť a jazdiť kedy sa im zachce. No týmto výkladom si vôbec nie som istý. Navyše je pravdepodobné, že do novembra, kedy začne byť sezónna uzávera aktuálna, vyjde nový návštevný poriadok a ňom už tieto veci upravené budú.

REKLAMA

Horolezectvo

Zoznam zakázaných oblastí je prakticky bez zmien skopírovaný z neplatného návštevného poriadku. Horolezectvo a skalolezectvo je možné vykonávať na celom území TANAPu s výnimkou lokalít:

  1. Masív Širokej javorinskej až po severozápadný Žabí vrch, Rovienky, Svišťová dolina a záver Bielovodskej doliny; južnú hranicu tejto oblasti tvori spojnica Veľký Žabí štít – České pleso – Hviezdoslavov vodopád – Litvorové pleso – Prielom. Obmedzenie sa nevzťahuje na prístup do Českej doliny okolo Českého potoka a v oblasti Malého Mlynára od 21. decembra do 20. marca so zostupom cez Mlynárovo sedlo
  2. Kolová dolina so všetkými priľahlými kotlami a stenami, severovýchodná čast Čiernej Javorovej doliny ohraničená z juhu Čiernym Javorovým potokom a hrebeňom Snehových veží. Obmedzenie sa nevzt’ahuje na nástup do Ľadových doliniek z Malej Studenej doliny cez Ľadové sedlo obídením Snehových veží zo severu
  3. Belianske Tatry
  4. Horské hrebene Kopské sedlo – Jahňací štít a Veľká Svišt’ovka – Kežmarský štít
  5. Huncovská kotlinka vrátane juhovýchodnej časti Veľkej Svišt’ovky
  6. Slavkovská dolinka vrátane skalných stien až po Granátovú lávku
  7. Štôlska dolina ohranidená zo severu hrebeňom Ostrva – Končistá a z juhu turistickým chodníkom (magistrálou)
  8. Oblasť Kriváňa so všetkými priľahlými hrebeňmi a dolinami (Nefcerka, Kotliny, Škaredý žľab, Za Handel, Suchá Voda), zo severovýchodu tvorí hranicu hrebeň Hrubô a východnú hranicu hrebeň Furkotských veží a Kozí chrbát
  9. Rameno Kriváňa z doliny Nefcerka (nástup spod steny cez Furkotské sedlo) od 21. marca do 20. decembra
  10. Všetky národné prírodné rezervácie Západných Tatier.

Časť o tom, kto a za akých podmienok môže v TANAPe vykonávať horolezectvo a skalolezectvo, je oproti minulosti trochu stručnejšia. Zmizli z nej napríklad (v dobe mobilov zastarané) nariadenia o záznamoch v „táborovej knihe“:

  1. Horolezeckú činnosť môžu vykonávať horolezci organizovaní v horolezeckých zväzoch
  2. Horolezci môžu vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov, a to len za účelom nástupu na horolezeckú túru s 3. a vyšším stupňom klasifikácie UIAA, pričom použijú trasu čo najšetrnejšiu z hľadiska ochrany prírody a krajiny
  3. Horolezci sú povinní mať pri sebe adekvátnu horolezeckú výstroj umožňujúcu uskutočniť horolezeckú tú s 3. a vyšším stupňom UIAA a platný preukaz svojej horolezeckej organizácie, ktorým sa na požiadanie preukážu pri kontrole zástupcom orgánu ochrany prírody a krajiny, pracovníkom Správy TANAPu a členom stráže prírody. Počas výcviku začiatočníkov musí byť osoba, ktorá sa nemôže preukázať takýmto preukazom, sprevádzaná inštruktorom športu – horolezectva alebo vysokohorskej turistiky
  4. Horolezecké túry sa môžu vykonávať len v dennej dobe, t. j. horolezecká túra sa môže začať najskôr hodinu po východe slnka a musí byť ukončená najneskôr hodinu pred jeho západom
  5. Pre organizované skupiny horolezcov je k dispozícii vysokohorské táborisko v Bielovodskej doline, ktoré slúži výlučne pre účely výkonnostného horolezectva a nie je prístupné verejnosti. Prenocovanie individuálnych horolezcov mimo ubytovacieho zariadenia je zakázané.

Skialpinizmus

Väčšie zmeny oproti návštevnému poriadku sa udiali v časti o skialpinizme. Vyhradené miesta na jeho vykonávanie sú definované oveľa presnejšie. V konečnom dôsledku sa podľa mňa nič nezmenilo, ale možno nájdeš nejakú faktickú zmenu v zozname povolených lokalít:

REKLAMA
  1. Obojsmerný koridor, t. j. línia (nie plocha), vymedzený geografickými bodmi – Zbojnícka chata vo Veľkej Studenej doline s pokračovanim cez kotol Sivých plies do Priečneho sedla, odtiaľ k Téryho chate v Malej Studenej doline a ďalej s pokradočaním popod Mačaciu vežu do Baranieho sedla a Veľkou Zmrzlou dolinou na Chatu pri Zelenom plese
  2. Obojsmerný koridor, t. j. línia (nie plocha), vymedzený geografickfmi bodmi – Štrbské Pleso s pokračovaním cez vodopád Skok do Soliskového sedla, odtiaľ na Chatu Solisko s pokračovaním po existujúcej zjazdovej trati na Štrbské Pleso
  3. Uzavretá plocha v Žiarskej doline vymedzená geografickými bodmi Žiarska chata – Jalovské sedlo – Baníkov – Hrubá kopa – Tri kopy – Smutné sedlo – Plačlivô – Žiarske sedlo – Smrek – Baranec – Žiarska chata, t.j. lokality Veľké Závraty, Malé Závraty tak, že východiskovým miestom je Žiarska chata
  4. Uzavretá plocha v Červenci vymedzená geografickými bodmi – Penzión Ďumbier – Babky – sedlo Predúvratie – Veľká kopa – Ostrá – sedlo Priehyba – horná hranica lesa – Chata pod Náružím – hranica NPR Mních – Penzión Ďumbier tak, že východiskovym miestom je Penzión Ďumbier.
  5. Uzavretá plocha v Zelenej doline vymedzená geografickými bodmi – Adamcuľa – hrebeň Zadná Spálená – Spálená – Pachoľa – Baníkov – Hrubá kopa – Roháčsky vodopád – Adamcuľa tak, že východiskovým miestom je Adamcuľa
  6. Uzavretá plocha v Salatínskej doline vymedzená geografickými bodmi – vrcholová stanica sedačkovej lanovky lyžiarskeho strediska Spálená – hrebeň Predného Salatína – hrebeň Brestovej – hrebeň Salatín – hrebeň Zadného Salatína – vrcholová stanica sedačkovej lanovky lyžiarskeho strediska Spálená tak, že východiskovym bodom je vrcholová stanica sedačkovej lanovky.

Časť o tom, kto, kedy a ako môže skialpovať v Tatrách, je výrazne kratšia (len 2 body oproti 5 v starom návštevnom poriadku). Skialpinista už nemusí byť organizovaný v horolezeckom zväze a legálna sezóna sa predĺžila o 6 decembrových dní. Zmizli archaické pasáže o tom, že na túru možno ísť len ak „nebolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo“, o maximálnom počte skialpinistov na jednom mieste za jeden deň a nahlasovaní každej túry na Správe národného parku:

  1. Skialpinista môže vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov len za účelom nástupu na skialpinistickú túru, a to z východiskových bodov určených pre každý skialpinistický areál.
  2. Skialpinizmus je možné vykonávať od 15. decembra do 15. apríla za priaznivých snehových podmienok, v dennej dobe, t. j. skialpinistická túra sa môže začať najskôr hodinu po východe slnka a musí byť ukončená najneskôr hodinu pred jeho západom.

Minimálne za aktualizáciu podmienok pre skialpinizmus môžeme byť úradníkom vďační, hoci, povedzme si úprimne, tie staré nezmysly aj tak nik nedodržiaval.

Vyhláška sa ďalej zaoberá zjazdovým lyžovaním, snowboardingom, bežeckým lyžovaním a pohybom mimo značených chodníkov v sprievode oprávnenej osoby. Celú ju nájdeš vo forme naskenovaného textového dokumentu na serveri OÚ Žilina.