STAVEBNÍCTVO

Jedným z najvýraznejším pôsobiacim činiteľom na planéte je stavebníctvo a je hlavných akcentom pri tvorbe prostredia, tvorbe územného plánu

chvíľu počkaj...

Stavebníctvo, či chceme či nie, sa dotýka vlastne všetkého. Zdravotníctvo má nemocnice, liečebne, výskumné ústavy v budovách, strojári tiež nevyrábajú pod holým nebom a potrebujú aspoň rovnú plochu, hutníci odlievajú v peciach a nie na otvorenom ohni, doprava je nevyhnutná. Mohli by sme pokračovať naprieč spektrom rezortov a profesií a zistíme, že aj prvotný brloh, prístrešok, je už stavebným dielom a nebol z ríše človeka. Poznáme však v mnohom smere dokonalejších staviteľov, ako sme my. A je to predovšetkým stavebné dielo, čo je základným prvkom urbanizovaného územia.

 

Človek vymyslel nejaké pravidlá, sprvu preto, aby sa vytvoril rámec pravidlo a disciplína. Potom prišli do hry peniažteky a z pravidiel sa stal trhací kalendár. Hovoríme o tejto krajine, ktorá v minulosti zanechala aj historické skvosty, ku ktorým sa líškame, ale len vtedy, ak si niektorí idú zakrepčiť, potom pri financovaní záchrany skvostu prichádza strata pamäte

EKO prístupy v stavebníctve – základný potenciál pre tvorbu zdravého životného prostredia

Stavebníctvo je fundamentálny prvok vplyvu na životné prostredie. Je všade a dotýka sa každej oblasti života. V spoločenskom merítku je však niekde na samom dne uznania a záujmu. Lebo, ako to už  u nás býva stavbárom je každý, čo chytí do ruky tehlu. Všetci tomu „rozumejú“ súdiac tak podľa toho, že vedia odtlačiť fúrik malty od miešačky. A tak sa obrovský súhrn stavebných profesií podceňuje, povedal by som, až pohŕda nimi, najmä tými duševných výkonmi, rozumom, bez ktorého by bol absolútny chaos, alebo jednoducho nič. Lebo bez myšlienky, by nebolo zadanie na spracovanie, potom návrh, projekt, bez odborného zástupcu investora, by si každý robil čo chce a ako chce a bez odborných realizačných firiem by tie myšlienky a zámer investora, stavebníka nemal kto realizovať. Stavebníctvo je veľmi rozsiahla disciplína zo spústou odvetví, profesií, nekonečným množstvom neustále pribúdajúcich  informácií o materiáloch ich vlastnostiach, technológiách a ako som naznačil dotýka sa všetkého.

Disciplína dodržiavanie pravidiel, zásad je, či vlastne zákonov, vyhlášok, noriem by mala byť prirodzené. Žiaľ u ľudí je to tak, ak sa mu neurčia pravidlá, parametre, nesplnia to. Disciplína, pravidlá končia, keď si stavebník zamanie, že predsa na jeho pozemku si bude stavať čo sa mu zachce! Zvláštny výklad demokracie. Pravidlá platia. Od legislatívy, noriem, ochrany záujmov cez regulatívne pravidlá zastavanosti, stavieb, či zásahov v území.

Nejako sa ale zabúda na základnú koncepčnú činnosť a jehospoločenskú zodpovednosť, architekta, pprojektanta, teda tvorcu a autora, myšlienkového realizátora investorského zámeru.

Projektant architektúry, môže presviedčať investora o koncepčnom riešení, kde sa už tam nastavujú prvky budúceho štandardu a vlastnosti budovy,

v prevádzkových úsporách, o vplyve na životné prostredie a teda aj v konečnom dôsledku, na neho a jeho potomkov. Lebo stavba sa nerobí na dva roky, takže na životné prostredie, na vedomie ľudí pôsobí dlhé desaťročia. A teda tak môže pôsobiť dlhodobo nepriaznivo, v lepšom prípade aj nejako priaznivo. Investor, ktorý nie je z radov odborníkov, dokonca ťažko definujúci zámer (ten sa už ani hádam nerobí), zato však je finančne silný, je dominantným partnerom v trojpartnerstve stavebný projektant, dodávateľ, on. Lebo stavba je predovšetkým súhra a nie súboj, ako to väčšinou je.

Stavebníci, investori, hľadia na investíciu len a len cez investované peniaze. Je to žiaľ najčastejší model. Nastavenie nejakého štandardu budúcich vlastnosti budovy ich nezaujímajú. O víziách do budúcnosti ani nehovorím. Zväčša, viď množstvo developerských stavieb. Čím hustejšie, čím lacnejšie s lacným dodávateľom, podradnejším riešením, štandardom, materiálmi, bez občianskeho vybavenia, bez ihrísk, služieb sociálnych – školiek, škôl, jaslí, kultúrnych ustanovizní, priestorov pre stretávanie sa všetkých vekových a sociálnych skupín, ale zato s priestormi pre komerčné využitie, ale aj bez hlbšej snahy budovať spokojnú a zdravú komunitu. Takže vyrastá model asociálneho bývania bez prepojenia na pôvodnú komunitu, sídlisko sa oboženie plotom so strážnu službou, aby nebodaj niekto z toho raja neušiel. Alebo naopak? Budú tam biznis centrá, aby sa mohlo viac obchodovať. Odľudštené, biznisové. Akých ľudí to vychová? Otupelých, izolovaných, sebeckých jedincov, celé rodiny, čo sa nepoznajú na poschodí paneláka, stratených pubertiakov nemajúc začlenenie do spoločnosti, do kmeňa, izolovaných dôchodcov hľadajúc strechu a útechu v izolovaných zariadeniach, bez spoločenského prospešného začlenenia.

Násilie, intolerancia, apatia, tu sú tvoje korene.     

Áno to je základná otázka

Investor nepochopí zložitosť problematiky. Jednak z titulu úrovne vedomostí, veď to nie sú v drvivej väčšine vzdelaní stavební odborníci, čo už tu  je chyba, že tieto investičné činností neriadia odborníci, ale peniaze. A ako to tu býva, v tejto krajine sa každý cíti byť stavbárom a k tomu ešte Internet so svojimi „radcami“,  hlupákmi, čo si dovolia, napríklad kafrať do statiky, odporúčať dať napr. menej armatúry do železobetónovej dosky, lebo projektant, statik, nabalili cenu stavby, aby mali väčší honorár a chceli ich oškubať. Takíto „poradcovia“, truhlíci, ktorí si vytvorili nejakú poradcovskú komunitu o vzájomnom si vymieňaní hlúposti, otupujú a vymývajú mozgy ďalším dilatentom. Kúpiť ich dom, by som odporúčal iba ak samovrahovi. Ale, žiaľ ľudia netušia čo kupujú. Žiaľ legislatíva im umožňuje amatérsky babrať beztrestne do stavebného diela.

V iných profesiách to nejestvuje.

Zlyháva celý reťazec znalostí od škôl počnúc, až po stavbárskych odborníkov. Zlá je legislatíva, chaos v normách, slabota na riediacej úrovni na úradoch. Mizivé percento odborníkov presadzujúc inovátorstvo (v zahraničí bežné) sú na verejnosti za polobláznivých snílkov.

Nemôžeme sa čudovať, že zlyháva aj územný plán, jeho podstata, jeho poslanie, spoločenská dôležitosť.

EÚ vydalo nariadenia

a Slovensko sa k tomu potichučky pridalo, len nijak nevidno opatrenia na trhu a v legislatíve, o znižovaní energetických výdavkov so žiaducou potrebou projektovania a výstavby energeticky sebestačných budov.

Nastavili sa energetické certifikáty, určili hodnotiace kritéria, ale až na ZHOTOVENÉ stavby a s maličkým dovetkom o sledovaní céodva (CO2) pri výrobe materiálov k vybudovaniu budovy. Už tu je to RIADNE popletené, neznalé.

Znova sa hodnotí kysličník, kto chce tak oxid a nie riadne komplexné EKO hodnotenie so všelijakými komplexnými kritériami

Pretože, ak navrhnutá budova bude v energetickom áčku a bude mať teda aj priaznivé hodnoty sledovaného strašiaka, kysličníka, pri výrobe komponentov stavby, vôbec to nevyjadruje ekologickosť stavby a celkové pôsobenie na život, akurát len energetickú úspornosť. A spoločensky bude vnímaná paradoxne ako „NAJ“. Aj s papierovým certifikátom, dokladom. Poskočí na trhu realít. Nie je to takto dobré. Tu EKO hodnotenie jednoducho absentuje a žiadne EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredia nastavená na veľké komplexy, nie je a nemôže byť toto ako hodnotenie komplexné, pretože rieši ochranu územia, toxicitu výroby a podobne, Nie však stavebné požiadavky a technické riešenie investície, ktoré v tom čase je definované príliš všeobecne, ak vôbec je (následné územné rozhodnutie, definuje všeobecne stavebné však už konkrétne, z čoho a ako sa v skutočnosti postavia riešia až realizačné stupne či aký je skutkový stav).

Hodnotiť by sa nemali len budovy (energetická certifikácia budov zák. 555/2005) ale stavba so všetkými objektmi.

Princípy stavieb, Budovy by mali byť postavené na komplexnom EKOlogickom, nie len na energetickom hodnotení, navyše s pomýleným CO2 hodnotením.

Prečo?

Môžem mať super budovu spĺňajúcu kritéria hodnotenia certifikácie, ale likvidácia odpadu zo žumpy do ktorej zaúsťuje odpad budovy žumpy si vyžiada nemalé náklady a spotrebu energie, dopravy. A nehovoriac, čo sa deje reálne z odpadom.  Alebo budova je napojená na staré nehospodárne trafo, alebo budova si vyžiadal výrub polky lesa. Alebo neprispieva k zachytávaniu zrážok na budove, či pozemku, či budova je z materiálov vyžadujúcich častú údržbu. Je to v poriadku? Les mohol produkovať kyslík spaľovať kysličník uhlíka, mohol zachytávať vlahu, dať život tvorstvu. Namiesto toho pyšná budova s najvyšším certifikátom! Veď je to na hanbu a určite to nie je vporiadku!

Žiaľ EKO kritérium, nemá ešte svoju trhovú hodnotu. Treba nastaviť kritéria a legislatívne nastaviť. Urobiť centrálny register stavieb, alebo možno v prvom rade budov, nehnuteľností a k nim nevyhnutného hodnoteného príslušenstva. Zaviesť do hodnôt stavieb ich parametre. Zaviesť register dokumentácie, aby sa dali budovy v budúcnosti opravovať, 

zhodnocovať. U nás je obrovské množstvo stavieb a budov bez akejkoľvek zachovanej pôvodnej projektovej dokumentácie! Barbarstvo! 

Zostávajú nám rumoviská zdevastované opustené haly, zkrachovaných a „skrachovaných“ firiem. Nieto peňazí na ich likvidáciu, či aspoň zmiernenie dôsledkov. Na príčine je aj filozofia účtovníctva. Nie je možnosť uchovať si nejakú čiastku počas úspešného roka na horšie budúce, časy, štát ihneď podnikateľa zaťaží na konci roka daňou zo zisku, následne na budúci rok, ktorý vôbec nemusí byť úspešný, aj preddavkami na dane, čo vyjadruje vlastne daň z predtuchy zisku. To je prvá šanca na neúspech firmy, platiť a platiť aj keď nie z čoho. A keď už vôbec, nie je z čoho a o majetok nik nemá záujem ostáva hniť a hrdzavieť. Neexistuje nakumulovaný fond (princíp ako fond opráv u bytov), ktorý by sporil čiastku na hocičo, nielen na prirodzenú reprodukciu, ale ani na polikvidačné náklady. Vzniká tu značná EKOLOGICKÁ nepriaznivá stopa ostávajú nám stavebné vraky, opustené továrne, výrobne, sklady, bane, prevádzky, ale aj opustené autá, mechanizmy, na mori zas lode, ktorých sa celkom úspešne zbavujú a ešte im to zaplatia poisťovne.

Z toho to vyplýva, že

princíp hodnotenia stavieb je zlý a vytrhnutý z celej problematiky celkového hodnotenia stavby

Stavebné úrady a legislatíva, žiaľ ešte nateraz vôbec nekontrolujú, ani aspoň energetické posúdenie pre BUDÚCE zatriedenie do certifikačnej energetickej triedy spracovaných projektových dokumentácií. A termíny už bežia! Úloha MINISTERSTIEV stavebných a životného tu ÚPLNE zlyhala.

Možno to čitateľ príliš nepochopí, čoho sa to dotýkam, že kde problematika ochrany prostredia začína a aký je tu súvis s prípravou zadanie pre územný plán

Naznačil som v úvode, že začína to predstavou, koncepciou,  projektovou myšlienkou. U nás proces komplexného spoločenského chápania ochrany a tvorby životného prostredia, výstavby na úradoch a riadiacich postoch ani nezačal a už aj skončil. Žiaľ v prostredí politicky chápanej „odbornosti“ to ani nikdy nezačne. Je to o peniazoch, peňežoch, penězích. V takom prostredí iné chápanie nemá príliš miesto.  

A tak sa chápe ochrana prírody a životného prostredia až po funuse, keď už budova, areál stojí, či idú sa rúbať stromy. Niečo zaspalo. Investor prekľučkoval, procesmi a dostal sa do štádia napr. stavebného povolenia či dokonca relizácie. Kde sú však predošlé kroky? Toľko inštitúcií sa k zámeru vyjadrovalo aj obce, zástupcovia obyvateľov. Zastupujú však obce obyvateľov, informujú, riešia? A čo verejnosť zapája sa, chce byť informovaná, rozumie aspoň zámerom investora? Mám pocit, že zúčastnené strany absolútne zlyhávajú. Prečo? Nuž odbornou záležitosťou by sa mali zaoberať predovšetkým odborníci. Rozumie obec, jej predstavitelia a obyvatelia postavení pred vyjadrením sa k EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredia, ako sa výstavba rýchlostnej komunikácie dotkne jej života? Zastupujú obce občanov? Uvedomujú si zainteresovaní aspoň základné dotknuté oblasti?:

Pozemkové zábery – majetkoprávne vysporiadania pozemkov, cenové relácie,  hlukové pomery, dopravné napojenie automobilovej dopravy, riešenie podružnej dopravy (stavebné stroje, poľnohospodárske stroje, preprava nákladná zásobovanie, pešia doprava, cyklo) v križovaní s rýchlostnými komunikáciami, pešími, cyklo, sledujú svoj územný plán s dopravnými zámermi, tušia o dopade na plán sociálneho rozvoja  obce, ak existuje, (predpokladá sa pohyb pracovných síl), uvedomujú si dopady stavebných prác počas výstavby - stavby budú potrebovať nákup zemín do zemného telesa, nevhodné zeminy budú potrebovať depónie a úložišťa, o ornicu by taktiež niekto mal prejaviť záujem. Myslím, že nie. Odborníka k tomu nezavolajú, nemá kto a z čoho platiť. Nuž situácia je taká, že sa spamätajú až keď je stavba hotová a potom prichádzajú na rad petície „za“ a či „proti“.

http://vodaprezivot.blogspot.sk/2016/08/jednym-z-najvyraznejsim-posobiacim.html

PRIPOMIENKY K ÚP 

Pripomienky k ÚP KE 2018

Pokúsim sa tu sumarizovať pripomienky, zatiaľ je to rozpracované. Nie sú to príliš ľahko pochopiteľné myšlienky, preto…

Celý článok

PINTEREST

Zobrazenie si vyžaduje registrovať sa v Pinterese. Ako to funguje http://horami.sk/pinterest-pre-teba/