Slávne Gajdove kúpele

http://kosicednes.sk/dennik/clanky/slavne-gajdove-kupele/

Pre prípad, že voda pôjde stále viac hore (myslím cenovo), tak si po ňu začneme chodiť snáď až k prameňu. V Košiciach odporúčam zájsť do parku zvaného Anička, po Gajdovku, ktorá má naviac ten bonus, že je minerálna. Síce je mineralizovaná len slabo, ale predsa. A navyše, je košická a ešte aj zadarmo (aspoň zatiaľ).

Takéto pramene vraj boli v týchto oblastiach už od 14. storočia a v roku 1863 objavili ďalší výdatný na pravom brehu Hornádu, pri ceste do Ťahanoviec, čo je miesto na už spomínanej Aničke. Analyzovali ho a prišli na to, že je silný a mineralizovaný. Pokrstili ho podľa maďarského revolucionára Lajosa Kossutha na Lajos forrás (Ľudovítov prameň).

Kúpeľný park

Ľudovítov prameň odkúpil Fridrich Legáni, ktorý bol kotlárom, ale dotiahol to až na poslanca mestského zastupiteľstva. Keď ho už vlastnil, do hrobu si ho nevzal, ale jeho vdova po ňom tu zriadila kúpele i kúpeľný park s kúpeľnou budovou. Postavili ju podľa plánov Michala Répaszkého, ktorý projektoval napríklad aj hotel Európa. V prosperujúcich kúpeľoch bola aj herňa, čitáreň a tanečná sála. Aby bolo všetko tak, ako má byť, na rehabilitáciu dozeral lekár.

Vajcovka

Neskôr navŕtali aj druhý prameň, pričom pôvodný slúžil už len na pitie. Kúpele takto oblažovali návštevníkov aj po 1. svetovej vojne. Vtedy dostali aj nového majiteľa, ktorým bol kontroverzný český generál menom Radola Gajda. Odvtedy minerálnu vodu volajú gajdovka. Okrem toho minerálku výrečne nazývali podľa jej typickej vône aj „vajcovka“ a podľa chuti „kvašna voda“. Chemické rozbory však potvrdili, že táto voda je skôr siričitá ako „kvašná“. To sírovodík jej dodáva tú známu príchuť vajec a aj bublinky, ktoré časom musia von z tela (a čo je horšie, mnohí si to potom nechajú ujsť).

Na pohľadnici z roku 1913 je kúpeľná budova. Starší Košičania si na ňu ešte určite spomenú. / Foto: keturist.sk
Na pohľadnici z roku 1913 je kúpeľná budova. Starší Košičania si na ňu ešte určite spomenú. / Foto: keturist.sk

Po kolonáde altánok

Socializmus si nenechal ujsť plán postaviť tu kolonádu, súčasnosti však stačí altánok s priemerom sedem metrov. Ten má pod sebou potrubie do hĺbky vyše 30 metrov. Odtiaľ prichádzajú na svet tri deci vody každú sekundu.

Blízko Aničky je však vody omnoho viac. Veľký park sa končí brehom rieky Hornád, a ak pôjdete v smere jeho prúdu, nájdete pri jeho ramene zvanom Mlynský náhon aj lodenicu. Odtiaľ sa v lete môžete člnkovať, a keď vysmädnete, jednoducho sa vrátite na Aničku ku gajdovke. Tri sekundové decilitre by vám mali stačiť.

Milan Kolcun
Foto: keturist.sk

minerálny prameň anička

http://www.cassovia.sk/vajcovka/:

Minerálny prameň na Aničke zvaný „vajcovka“, prípadne „gajdovka“

Z histórie výskytu minerálnych vôd v tejto lokalite

Archívne záznamy spomínajú výskyt minerálnych prameňov v tejto oblasti už v 14. storočí. Až v roku 1863 bol objavený prameň pri ceste do Ťahanoviec v severnej časti intraviláru mesta Košice. Po prvej svetovej vojne tu boli zriadené kúpele.

Neskôr sa táto minerálna voda zvaná „vajcovka“ používala aj na pitné účely. Postupom času bol z hygienických dôvodov zdroj minerálnej vody zlikvidovaný. S využitím sa opäť začalo v roku 1980 zriadením vŕtanej studne hlbokej 13 metrov, no aj tento zdroj bol pre hygienickú závadnosť zlikvidovaný.

Viac o histórii Gajdových kúpeľov a rekreačnej zóny Anička sa dočítate, ak kliknete tu.

Súčasnosť

V roku 1995 bol vybudovaný nový vŕtny zdroj minerálnej vody, a to vrtom hlbokým 30 metrov. Ten slúži svojmu účelu doteraz.

Chrakteristika minerálnej vody

Podľa Slovenských technických noriem (STN) 868000 je minrálna voda klasifikovaná ako „prírodná, slabomineralizovaná, hydrogénuhličitanovo-chloridová, vápenato-sódno-horečnatá, uhličitá, sírna voda hypotonická, studená (teplota cca 12,5 stupňa C)“.

Voda po uskladnení dlkhšom ako 24 hodín nadobúda zemito-naftový zápach, spôsobený bakteriálnymi kmeňmi, ktoré prežívajú v minerálnych vodách hlbokého obehu. Sú však hygienicky nezávadné. V rámci zachovania pôvodnej arómy čerstvej minerálky je preto vhodné vodu užívať do 12-tich hodín po jej odčerpaní.

Prípadný zákal môže spôsobiť prítomnosť železa v minerálnej vode, ale ani to nie je prekážkou v konzumácii.

Ochrana nezávadnosti prameňa

Na hygienickú nezávadnosť minerálneho prameňa dozerá Zdravotný ústav v Košiciach, sídliaci na Ipeľskej ulici. Riadi sa pritom podľa STN 751111 – Pitná voda a STN 86800 Prírodné a liečivé minerálne vody. Zdravotný ústav vykonáva pravidelné mesačné odbery a hodnotenia odobraných vzoriek. Tieto odbery a vyhodnotenia vykonáva aj v prípade dlhodobejšieho odstavenia prameňa a po akomkoľvek zásahu do minerálneho vrtu (oprava čerpadiel a pod.).

Samotný prameň je chránený aj ohradením plotom, čím sa zamedzuje možnosti priameho znečistenia.

Upozornenie

Mnohým Košičanom je známe, že niekoľko desiatok metrov odtiaľ sa v poli nachádza Ďalší minerálny prameň rovnakej charakteristickej arómy. Na rozdiel od upraveného prameňa – jeho vody nie je vyhodnocovaná Zdravotným ústavom v Košiciach, nepatrí pod Správu mestskej zelene a preto je z bezpečnostného hľadiska vhodnejšie využívať chránený a kontrolovaný prameň.

Prevádzkovanie

október – marec: 8,00 – 18,00
apríl – september: 6,00 – 20,00

Prameň obhospodaruje Správa mestskej zelene, Rastislavova 79, Košice; tel: 055/62 572 20

horami@horami.sk
Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody, organizátor, propagátor nadšenec. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *